Ľudovíť Štúr životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 3480×

Příbuzná témata



Ľudovíť Štúr životopis

Všestranná osobnosť Ľudovíta Štúra

28. október 1815 (Uhrovec) - 12. január 1856 (Modra)

Bol vedúcou osobnosťou mladoslovenského hnutia, jeho názory
ovplyvňovali celú jednu generáciu a presiahli svoju dobu a sú stále
živé.
Ľ. Štúr bol mimoriadne všestranný, veľkým organizátorom, rečníkom,
mysliteľom, básnikom, filozofom a poslancom. Za najvyšší cieľ si
postavil pomoc národu a podriadil si tým aj svoj život. Mal veľkú
schopnosť ducha, spojil a zorganizoval činnosť slovenskej inteligencie.
Najznámejšie vlastenecké podujatie je vychádzka na Devín v pamätnú
nedeľu 24. apríla 1836, kde sa odhodlali zasvätiť svoj život službe
a zápasu za povzdvihnutie slov. národa (nabádali sa k jednote, dali si
slovanské mená).V ten deň spievali štúrovu báseň "Děvín, milý Děvín,
hrade osiralý" po prvý raz.
Najviac sa pričinil o uzákonenie slovenčiny dielami "Nárečja
slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej
(1846).
Svojimi politickými názormi bol neohrozený bojovník proti feudalizmu. Za pomerne krátke obdobie zasadania uhorského snemu predniesol päť
poslaneckých rečí, z nich pamätná je zo dňa 21. decembra 1847,kedy Štúr
ako jeden z poslancov vyslovil radikálnu požiadavku na zrušenie
poddanstva v Uhorsku, vyslobodenie ľudu z poddanskej služobnosti
a slobodný rozvoj pre jednotlivé národy žijúce v Uhorsku.
Významnú rolu hrali Slovenskie národnie noviny s literárnou prílohou
Orol tatranský. Redakcia bola na Panenskej č.1 a vychádzali od
1.8..1845 - 12.6.1848.
Jeho predvídavosť o živote Slovanov vyslovil v diele Slovanstvo a svet
budúcnosti.
Ľudovít Štúr prednášal na bratislavskom líceu, kde sa stal zástupcom
Juraja Palkoviča (viedol Katedru reči a literatúry československej). Dostal sa na čelo literárneho krúžku Spoločnosti československej. 14.2. 1843 sa na lýceu rozhodnú uzákoniť spisovnú slovenčinu "Deň vzkriesenia
slovenčiny". Potom však zakáže vrchnosť Štúrovi prednášať a 12 študentov
sa rozhodne prestúpiť na lýceum v Levoči. Pri odchode si spievajú
zhudobnenú báseň "Nad Tatrou sa blýska" od Janka Matušku, zhudobnená
podľa známej ľud. piesne (asi) "Kopala studienku". Vznikli aj protestné
básne, z ktorých je najznámejšia Duma bratislavská od Janka Kráľa.
Na vrstovníkov pôsobil aj nadhľadmi. Ľudovú pieseň videl ako prejav
jednotu ducha slovenského národa. Vyjadril to v diele O národných
piesňach a povestiach plemien slovanských.

Svedectvo myslenia a cítenia
v ťažkých porevolučných rokoch vyjadril v diele Spevy a piesne.
Štúrov život a dielo obohatili veľmi mnohostranne kultúru a históriu
slovenského národa. Významný bol jeho podnet k uzákoneniu spisovnej
slovenčiny. Zomrel predčasne 12. januára 1856, keď sa postrelil pri
poľovačke v Modre.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?