Ľudovít Štúr životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 4287×

Příbuzná témata



Ľudovít Štúr životopis

Ludovít Štúr pochádzal z ucitelskej rodiny.Jeho otec Samuel Štúr bol najprv ucitelom v Trencíne,kde sa oženil s meštianskou dcérou Annou Michalcovou.V Trencíne sa narodil
Karol,ktorý bol v nmohom Ludovítovým predchodcom a vzorom.Rodina sa potom prestaho-
vala do Uhrovca,kde sa 29.októbra 1815 narodil druhý syn,Ludovít.Základné vzdelanie
získal doma,nemcine a madarcine sa poducil v Rábe (dnešný Gyor) ,odkial roku 1829
prešiel na evanjelické lýceum do Bratislavy,kde sa vyznacil, ako horlivý clen cesko-slo-
venského literárneho krúžku,v ktorom podla vzoru svojho brata vystúpil s vlastnými bás-
nami.Ked skoncil lýceum,stal sa na pol roka úradníkom uhrovského panstva,na výzvu Sama Chalupku sa však vrátil do Bratislavy,a to nie natolko študovat teológiu,ale aby mohol
pracovat v literárnom krúžku.Coskoro prevzal jeho vedenie a literárna aktivita mládeže
neobycajne vzrástla.Dna 24.apríla 1836 usporiadal tajnú schôdzu na rumoch Devína,
na ktorej sa šestnást clenov slávnostne zaviazalo po celý život pracovat na kultúrnom
povznesení národa.
Po skoncení teológie si nezvolil knažské povolanie,ale zostal v Bratislave,aby pokra-
coval v cinnosti medzi mládežou.Ked v roku 1837 vláda zakázala študentské spolky,
pokracoval v cinnosti ako zástupca profesora Palkovica na hodinách biblictiny (ceštiny).
Roky 1838-1840 prežil na univerzite v Halle.Po skoncení štúdia pobudol dva týždne
v Prahe na poradách s pražskými národovcami.

Po návrate do Bratislavy v clánkoch i v brožúrach odsudzoval madarizacnú politiku
a organizoval podpisovú akciu pre takzvaný Prestolný prosbopis,ktorý delegácia evanje-
lickej cirkvi predložila cisárovi ako protest proti nútenej madarizácii v cirkvi a v školách.
Pre túto cinnost ho cirkevná komisia vyšetrovala ako nepriatela vlasti a zbavila predná-
šania na lýceu.V tom istom case rozvinul akciu za povolenie novín a literárnej prílohy.
Koncom augusta 1844 sa zúcastnil na zakladaní celoslovenského osvetového spolku Tatrín,
ktorý ho poveril vypracovaním gramatiky novej slovenciny.Medzitým dostal povolenie
na noviny.V nich ako redaktor a poslanec na uhorskom sneme žiadal reformy v demo-
kratickom duchu,zrušenie poddanských záväzkov a vzdelanie,školstvo v národnej reci.
Na 10.mája 1848 zvolal s Hurbanom a Hodžom do Liptovského Mikuláša zhromaždenie
predstavitelov národného hnutia,ktoré sformulovalo takzvané Žiadosti slovenského ná-
roda (týkali sa najmä uplatnenia slovenciny v úradoch a na školách).Uhorská vláda
na nich vydala zatykac.Štúr i Hurban sa zúcastnili na pražskom povstaní a po jeho
potlacení odišli do Záhrebu,aby tam získali financnú podporu na organizovanie
vojenského odboja proti nadvláde Madarov.Zaciatkom septembra sa utvorila vo Viedni
Slovenská národná rada na cele so Štúrom,Hurbanom a Hodžom,ktorá organizovala
výpravu dobrovolníkov a povstanie ludu v okolí Brezovej a Myjavy.Povstanie zlyhalo.
Ešte pred definitívnou porážkou povstania si vláda povolala ako poradcu pre
slovenské veci Jána Kollára a niektorých Štúrových odporcov,aby paralyzovala
myšlienku slovenského národného samourcenia.
Po povstaní prežíval Štúr sklamanie za sklamaním.Moc na Slovensku sa postupne
dostávala do rúk aristokracie a velkostatkárov,nepriatelov slovenského národného
pohybu a vykoristovatelov ludu.Sloboda tlace prestala a Štúrovi sa nepodarilo
obnovit noviny.Žil nejaký cas v Uhrovci,potom v Modre,aby sa staral o sedem sirôt
po zosnulom bratovi Karolovi.Venoval sa tam literárnej cinnosti,ale ani na to nemal
pokojné podmienky.Vyšetrovali ho a bez policajného povolenia nemohol opustit Modru.
Ked dokoncil knihu Slovanstvo a svet budúcnosti,stihla ho osudná nehoda.Koncom
roku 1855 pri náhodnom páde na polovacke mu vystrelila puška a zranila ho.
Na následok tohto zranenia zomrel 12.januára 1856.

Námety sme cerpali z knihy Dejiny slovenskej literatúry.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?