Ľudovít IX. Svätý životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 1348×

Příbuzná témata



Ľudovít IX. Svätý životopis

Ľudovít IX. Svätý vládol vo Francúzsku 44 rokov. Vlády sa ujal v roku 1226, keď mal len 12 rokov. Až do jeho 22 rokov vládla ako jeho zástupkyňa jeho matka Blanka Kastílska. Ľudovít IX. získal meno „Svätý“ naozaj oprávnene – bol veľmi zbožný, nikdy neklamal a nenadával a nikdy sa nedal strhnúť vášňou. Bol dobrým manželom a otcom, verným priateľom a hlavne spravodlivým vládcom pre poddaných. K duchovenstvu sa choval vždy úctivo a snažil sa zjednotiť ľudí pre spoločnú vec – kresťanstvo. V období jeho vlády bola vydaná aj pragmatická sankcia (1269), v ktorej bolo zakázané obchodovať s cirkevnými úradmi zo strany Ríma a posilnená samostatnosť francúzskej cirkvi.
Pozmenil aj správu ríše. Korunné kraje boli rozdelené na okresy, ktoré spravovali hajtmani. V čele okresných súdov boli zvláštni sudcovia - meštiaci, ktorí študovali právo. Títo sudcovia vytlačili zo súdov a úradov pánov a duchovenstvo. Vznikol aj francúzsky parlament, ktorý hájil korunu proti šľachte. Z mešťanstva sa stal tretí stav, ktorý sa popri duchovenstve a šľachte bral do úvahy. Ľudovít IX. dbal o rozvoj obchodu a priemyslu, vydal mnoho zákonov, ktoré boli po jeho smrti zozbierané a vydané ako zbierka zákonov. Podporoval aj rozvoj vedy, dal základ k založeniu veľkej parížskej knižnice.
Zo života Ľudovíta IX. sú však najdôležitejšie dve križiacke výpravy – šiesta v roku 1248 a siedma v roku 1270. V tom období egyptský sultán Ejjub dobyl Damašok a bol pánom Egypta a Sýrie, pričom zvieral kresťanské pobrežné územie. Ľudovít IX. sa rozhodol, že znovu získa svätú zem. Vzal so sebou aj svoju ženu Markétu a bratov Róberta, Alfonza a Karola. Vo Francúzsku sa vlády opäť ujala Blanka Kastílska. Lode, ktoré vyplávali z rôznych francúzskych prístavov sa mali stretnúť na Cypre, kam dal Ľudovít zhromaždiť veľké zásoby. Na Cypre sa výprava zdržala celú zimu a až v máji 1249 z tadiaľ vyplávalo 120 veľkých korábov a 1600 menších lodí, na ktorých bolo asi 50 000 bojovníkov. Loďstvo sa priplavilo k egyptskej Damiette, kde sa strhol prudký boj medzi nimi a Saracénmi, ktorí boli porazení. Kresťania sa rozhodli, že si odpočinú, ale zatiaľ si Ejjub zhromaždil nové vojská. Až v septembri bol vydaný povel na ťaženie na mesto Mansura. Tam došlo k novým bojom, v ktorých boli Saracéni porazení a ich tábor obsadený. Pri bojoch však zomrelo veľmi veľa kresťanov.

Toto víťazstvo sa stalo porážkou, lebo spojenie z Damiettou bolo prerušené, kresťanom chýbali potraviny a čoskoro sa po tábore začali rozširovať rôzne choroby. Kresťania sa rozhodli pre ústup. Ľudovít ale ťažko ochorel a padol do rúk nepriateľov. Keď sa správy o zajatí kráľa dostali do Damietty, vo vojsku zavládlo zdesenie. Markéta ktorá v týchto dňoch porodila chlapčeka, predstúpila pred vojsko, vysoko zdvihla novorodenca Jána Tristana a žiadala rytierov, aby neopustili mesto. O zajatého chorého kráľa sa starali najlepší saracénski lekári. Ejjub bol už mŕtvy, vládu prevzal jeho syn Turanšah, ktorý ako výkupné žiadal Damiettu a 800 000 byzantských dukátov. Turanšah bol však na druhý deň zabitý Mamelukmi, ktorí zosnovali spyknutie a získali takto vládu v Egypte na celé stáročia. Keď Ľudovít vydal Damiettu a zaplatil polovicu výkupného, odišiel do Akky, kde zostal, aby tam urovnal zlé pomery. V tej dobe vznikli spory medzi medzi sultánom Josufom a Mamelukmi, čoho Ľudovít využil a pohrozil, že sa spykne s Josufom, a tým dosiahol, že mu Mamelukovia odpustili druhú polovicu výkupného a boli prepustení zajatci z predošlých výprav. Ľudovít chcel zorganizovať ďalšiu výpravu, musel sa však vrátiť domov, pretože zomrela jeho matka a vláda bola v rukách jeho bratov.
Po istom čase sa stal mamelukovským sultánom Bibars, ktorý ničil kresťanské svätyne a útočil na Akku a iné kresťanské mestá. Ľudovít preto v roku 1267 zvolal do Paríža pánov a vyzýval ich k novej krížovej výprave. Pánovia súhlasili, aj keď len kvôli úcte ku kráľovi, ktorý mal už dosť slabé zdravie. Ľudovít ešte urovnal posledné spory, ustanovil kráľoviča Filipa za dediča trónu a zistil, či je jeho rodina v poriadku. Mal 8 detí – synov Ľudovíta, Filipa, Jána Tristana, Petra a Róberta a dcéry Izabelu, Blanku a Markétu. V marci 1270 vyplával na more. Prvá zastávka mala byť v Tunise, kde sa mal stretnúť s bratom Karolom. Pristál pri Kartágu, kde čakal na brata. Moc nepriateľov medzitým vzrástla a vo vojsku sa rozširovali choroby. Zomrel Ján Tristan a ochorel aj Ľudovít, ktorý potom zomrel – ani nie 2 mesiace po odchode z Francúzska. Karol prišiel do Kartága až po jeho smrti a rozhodol sa pomstiť jeho smrť. Porazil nepriateľov, ktorí mu museli zaplatiť poplatok. Ďalšia výprava sa však nekonala, pretože búrka veľmi poškodila loďstvo a výprava sa vrátila do Francúzska, kam viezli aj pozostatky Ľudovíta IX. V roku 1287 bol Ľudovít IX. vyhlásený za svätého.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?