Tropické pralesy

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 6379×

Příbuzná témata



Tropické pralesy

Úvod

Každú minútu zmizne 20 hektárov tropických dažďových pralesov za rok je to vyše 10 miliónov hektárov. Pri zachovaní tohoto tempa sa s nimi vysporiadame okolo roku 2057. Podľa ich definície sú dažďové pralesy také lesy, ktoré sa nachádzajú v oblasti trópov a ročne dostávajú 4 až 8m vlahy. Takéto prostredie je unikátne, nedá sa umelo vytvoriť ani obnoviť, ak raz bolo zničené. Napriek tomu, že predstavujú len 2% celkového povrchu zeme, žije v nich ( a nikde inde len v nich) viac než 2/3 všetkých rastlinných a živočíšnych druhov. Tropické pralesy sú významným regulátorom celosvetového podnebia. Regulujú cyklus tropických dažďov a vytvárajú zásoby vody, suroviny dnes ešte nedocenenej. Kľúčovú úlohu majú v prirodzenom cykle uhlíka. Počas svojho rastu ho hromadia z absorbovaného oxidu uhličitého a kyslík uvoľňujú do ovzdušia. Len amazonský dažďový prales produkuje okolo 40% všetkého kyslíka, ktorý vzniká na Zemi. Pri ich zániku je odložený uhlík uvoľnený, vzniká z neho opäť oxid uhličitý a ten sa podieľa na vytváraní skleníkového efektu. Na to aby sa oxid uhličitý uvoľnil, nemusí byť strom ani spálený, stačí prirodzený proces “zomierania” rastlinného tkaniva po vyťatí. Ničenie pralesov vytvára 10-30% celosvetových emisií oxidu uhličitého. Každá štvrtá rastlina, používaná na výrobu liekov pochádza z dažďových pralesov. Vyrába sa s nich napríklad curare (súčasť anestetík), reserpín (základ mnohých tranquilizérov), scopolamín (používaný pri liečení schizofrénie). 73% z takmer 3000 rastlín, ktoré by mohli byť využité pri liečení rôznych druhov rakoviny, pochádza takisto z tropických pralesov. Tropické pralesy sú prakticky výlučné na území tzv. krajín tretieho sveta. Nemiznú preto , že by sa chceli ich obyvatelia pomstiť ľudstvu ale preto, lebo ich obyvatelia sú chudobní. V ostatných rokoch sa svet vážne zaoberal problémom miznutia tropických dažďových pralesov. AJ TAK ICH ZMIZLO VIAC, NEŽ PREDTÝM!!!

Kampaň za záchranu pralesov

V ČOM JE PROBLÉM?

Skoro 80% veľkých svetových pralesov bolo zničených - z toho väčšina v posledných troch desaťročiach. Najväčšou hrozbou pre zostávajúcu pätinu je ťažba dreva. Každé dve sekundy sa zničí kus pralesa o ploche futbalového ihriska. V priebehu niekoľkých desaťročí môže táto plocha narásť do veľkosti rozlohy Európy. Najväčší podiel na devastácii majú veľké ťažobné spoločnosti.

Až 76 krajín sveta už stratilo všetky svoje rozsiahlejšie pralesy.
Greenpeace je presvedčený, že prišiel čas konať.

PREČO JE DÔLEŽITÉ ZACHOVAŤ PRALESY?

Pralesy patria medzi najvzácnejšie skvosty, aké počas troch miliárd rokov evolúcie života na Zemi príroda vytvorila. Nachádza sa v nich 90% suchozemských druhov. Ide doslova o miliónové rady druhov rastlín a živočíchov, počnúc riasami - končiac orchideami, počnúc chrobákmi a končiac medveďom. Mnohé z týchto druhov nemajú šancu na prežitie bez dostatočnej veľkosti plochy pralesa. Tropické pralesy, ktoré pokrývajú len 7% zemskej pevniny, sú jediným domovom viac než polovice suchozemských druhov rastlín a živočíchov. Navyše, existujú predpoklady, že mnoho ďalších druhov ešte vôbec nebolo objavených. Zostávajúce pralesy mierneho pásma predstavujú posledné útočisko pre mnohé ohrozené druhy.
Pralesy nie je možné ničím nahradiť.
Pralesy plnia dôležitú úlohu pri udržovaní stability svetovej klímy. Pri ich ničení sa uvoľňujú obrovské množstvá uhlíka, ktorý ďalej otepľuje zemskú atmosféru a prispieva tak k zhoršovaniu klimatických podmienok. Ničenie lesov prispieva k svetovým emisiám uhlíka skoro dvadsiatimi percentami. Požiare indonézskych pralesov v roku 1997 uvoľnili do ovzdušia toľko uhlíka, koľko spálila v tom roku celá západná Európa. Ťažobný priemysel je najzávažnejším z faktorov, ktoré prispievajú ku vzniku a rozširovaniu požiarov. Ničenie pralesov urýchľuje klimatické zmeny.
Priemyselná ťažba dreva oberá o pôdu domorodé obyvateľstvo, ničí ich lesy (a tým často aj jediný zdroj obživy) a ohrozuje ich kultúrne tradície. Pre mnohé domorodé kmene, ako napríklad Maisinovia (Papua Nova Guinea), je prales ich domovom, v ktorom žijú už tisícročia bez toho, aby ho ničili. Maisinovia odmietajú návrhy na ťažbu a usilujú sa o rozvoj bez strát na svojom "dedičstve", ktorý predstavuje prales. Ťažba pralesov poškodzuje pôvodné kultúry.

KTO SÚ HLAVNÍ VINNÍCI?

Veľké európske, severoamerické a ázijské ťažobné spoločnosti vedome ničia posledné zvyšky svetových pralesov. Najväčšie z týchto spoločností majú ročný obrat väčší ako ekonomiky niekoľkých krajín dohromady. Najväčšími spotrebiteľmi celulózy, papiera a dreva sú USA, západná Európa a Japonsko.
Najbohatšie krajiny a firmy na svete najviac ničia pralesy.

JE ŤAŽBA NEVYHNUTNÁ?

Vyzerá to neuveriteľne, ale tieto nenahraditeľné skvosty - pralesy, sú vytínané na výrobu lacných papierenských a drevárskych výrobkov, ako sú: toaletný papier, krabice na mlieko, paličky na jedenie, alebo telefónne zoznamy. Obrovské množstvá preglejky, ktorá sa v stavebníctve používa na formovanie betónu a potom sa jednoducho vyhodí, pochádzajú z pralesov. Na takéto použitie nie je nevyhnutné ničiť pralesy.

Ak budeme papier a drevo používať efektívne, naša spotreba môže byť uspokojená z ekologicky hospodáriacich druhotných lesov.
Efektívne využívanie, viacnásobné použitie a recyklácia papiera a dreva chráni pralesy.

Úbytok tropických pralesov

Vo svetovom rebríčku je najekonomickejšia ťažba ihličnatých lesov mierneho pásma. Zalesnená plocha celkovo predstavuje trojnásobok plochy svetovej ornej pôdy.
Takmer 70% obyvateľov závisí na palivovom dreve ako zdroji energie. Podľa odhadu FAO (Food and Agricultural Organization) v roku 1980 trpelo akútnym nedostatkom palivového dreva 112 miliónov ľudí a ďalších 1,2 miliardy ľudí svoju potrebu uspokojovali len za cenu ničenia lesa. Osemdesiat percent dreva je v rozvojových štátoch používaných ako palivo.

Tropické pralesy sú považované za pľúca planéty – odhaduje sa, že produkujú viac než tretinu kyslíka na planéte, zároveň pohlcujú oxid uhličitý. Aj keď dažďové pralesy celosvetovo pokrývajú len asi šesť percent povrchu Zeme, žije v nich 40% všetkých druhov živočíchov a rastlín.
Tropické dažďové pralesy sú nedostatočne chránené. V tropickej Ázií je chránených 6% pralesov, v Afrike 4%, v Latinskej Amerike len 2%. Odborníci odhadujú, že k zachovaniu tohto typu lesa a jeho bohatstva by bolo potrebné chrániť najmenej desať percent jeho rozlohy. Iným dôvodom ničenia tropických pralesov je stavba veľkých priehrad. Ničenie pralesov nadobudlo v posledných desaťročiach hrozné tempo. Ročne sa vyrúbe alebo vážne naruší asi 210 000 kilometrov štvorcových tropických pralesov, čo sa rovná približne 50 hektárom za minútu. Obdobnou rýchlosťou sa šíri v týchto oblastiach púšť, lebo pralesy poskytujú i vlahu stepám a savanám, ktoré ich obklopujú. Pri ťažbe dreva je ročne otvorených 4,4 miliónov hektárov pralesa. Najväčšou prekážkou snahy o ochranu pralesov je chudoba a s tým často súvisia zadĺženosť. Je tomu tak v Brazílii, Kolumbii, Indonézii, na Madagaskare, v Peru, na Filipínach, v Thajsku a vo väčšej časti Afriky. Čo možno povedať na záver?

“Strom slobody” je preklad mena stromu neem – stromu, ktorý sa stal symbolom boja indických aktivistov proti patentovaniu ich tradičných znalostí. Neem patrí medzi mahagónové stromy. Jeho domovom je indický subkontinent. Tu ľudia už po stáročia používajú extrakty z jeho rôznych častí v poľnohospodárstve aj v tradičnej medicíne a kozmetike, napríklad proti plesniam, proti hmyzu, dokonca ako antikoncepciu. Farmaceutické a agrotechnické spoločnosti sčasti prevzali a sčasti upravili tradičné postupy a pokúsili sa ich patentovať ako vlastné objavy. Európsky patentový úrad (EPO) so sídlom v bavorskom Mníchove eviduje 51 patentových prihlášok, 11 z nich už kladne vybavil. Celosvetove bolo dodnes udelených približne 90 patentov na rôzne spôsoby využívania stromu neem.

Jeden z patentov udelil EPO v roku 1994 Ministerstvu poľnohospodárstva USA a nadnárodnej agrotechnickej korporácii W. R. Grace na fungicíd z extraktu zo semien stromu neem. Patent napadla roku 1995 koalícia ”Slobodu stromu slobody”, v ktorej sa spojili Zelení v Európskom parlamente, reprezentovaní súčasnou belgickou ministerkou životného prostredia Magdou Aelvoet, indická Výskumná nadácia pre vedu, technológiu a ekológiu, reprezentovaná Vandanou Shivou a Medzinárodná federácia hnutí organického poľnohospodárstva, reprezentovaná Lindou Bullard. Odporcovia patentu dokazovali, že fungicídne účinky extraktu zo semien neemu boli už po stáročia v Indii využívané jednak v tradičnom poľnohospodárstve na ochranu plodín pred plesňovými infekciami, jednak v Ayurvédskej medicíne na liečenie kožných infekcií. Rozhodujúcim argumentom však napokon boli dokumentované pokusy s prípravou fungicídu z neemu, ktoré v osemdesiatych rokoch robila indická agrochemická spoločnosť Ajay Bio-Tech. Oddelenie námietok EPO 10. mája patent v plnom rozsahu zrušilo.
Koalícia ”Slobodu stromu slobody” nemá dostatok prostriedkov na to, aby napadla ďalšie patenty týkajúce sa stromu neem. Jej predstaviteľky však dúfajú, že sa podarilo postaviť precedens, ktorý úradníci patentových úradov použijú pri rozhodovaní o zatiaľ neprejednaných prihláškach. Indický minister pre vedu M. M. Joshi oznámil, že India začala tvoriť verejnú digitálnu databázu tradičných znalostí. V nej budú mať patentové úrady k dispozícii informácie o známych spôsoboch využívania indických rastlín. To by malo definitívne zabrániť vydávaniu patentov na nepôvodné vynálezy.
Okrem iného, na záver by som chcela uviesť jeden krátky príhovor, ktorý možno prehovorí do srdiečka každého človeka s názvom: „Paulo volá o pomoc“

Dňa 31. marca 1999 poslal Paulo Adário z horiacich pralesov túto správu:
“Drahí priatelia, píšem Vám v mene ľudu Janomani. Je to najnedotknutejší kmeň na svete, ktorý tu doposiaľ žije doslova na úrovni doby kamennej. Janomani sú teraz v akútnom nebezpečenstve a potrebujú vašu pomoc! Požiarom v Amazónii sa dostalo širokej publicity, avšak oblasť kde žijú Janomani, je príliš vzdialená a Indiánom nebola žiadna konkrétna pomoc poskytnutá. Cítia sa v horiacom pralese úplne opustení a nezostáva im nič iného, len sa pozerať, ako odtiaľto utekajú zvieratá a plamene sa hrozivo približujú. Janomani nerozumejú tomu, čo sú klimatické zmeny, ale vedia, že ich rieky v poslednej dobe vysychajú tak, ako nikdy predtým.

To všetko vytvára podmienky pre rozširovanie malárie - choroby, ktorú nikdy nepoznali a stretli sa s ňou až potom, ako sa zoznámili s bielym človekom.. Teraz som v Maloca Novo Demini. Žije tu 150 Janomanov, ale 36 Indiánov už ochorelo na maláriu falciparum - najnebezpečnejší typ malárie vôbec a 16 ľudí dostalo maláriu vivax. Ich náčelník Joao Davi je veľmi rozzúrený. Včera mi povedal, že z toho ohňa začínajú šalieť už aj hady. Potrebujeme tu okamžite najmenej 10 000 kapslí Mefloquina a 100 dávok lyofilizovaného séra Antiveninu.. Ľud Janomanov tvorí 9386 Indiánov rozdelených do 188 komunít, ktorí žijú na ploche približne 100 000 kilometrov štvorcových pralesa. Musíme pomôcť zachrániť ich životy, ich kultúru a ich prales. Srdečne Vás všetkých zdravím, Paulo.".

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?