Tropické dažďové pralesy

Kategorie: Biológia (celkem: 910 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 19578×

Příbuzná témata



Tropické dažďové pralesy

Pod tieňom vysokých, lianami ovencených stromov tropického daždového lesa sa nachádza najbohatší, mimoriadne rôznorodý ekosystém na Zemi. Jeho rozmanitost je legendárna, darí sa tu mnohým druhom rastlín a živocíchov. Aj ked tieto lesy pokrývajú len 6 % z celkového povrchu Zeme, sú domovom pre približne 70 % všetkých organizmov našej planéty - na dvoch kilometroch štvorcových brazílskeho lesa sa môže vyskytnút až 300 rôznych druhov stromov; na ploche 50 hektárov Malajského polostrova je viac drevín, ako v celej Severnej Amerike; jeden jediný krík v Peru je domovom pre tolko druhov mravcov, kolko ich nájdete na Britských ostrovoch. No napriek tejto plodnosti je prostredie daždového pralesa pozoruhodne krehké. Zem, klcovaná na polnohospodárske, ci iné využitie, potrebuje na regeneráciu casto viac, ako 200 rokov. Tropické daždové lesy sú nicené závratnou rýchlostou, za jeden rok z neho nenávratne zmizne 160 000 kilometrov štvorcových (pre porovnanie - Slovensko má rozlohu 49 000 km štvorcových.) Je to približne 440 km2 za jeden den (Bratislava má rozlohu 375 km štvorcových). Tieto císla sú naozaj neuveritelné. Vypocítat si, kolko casu daždovým lesom ešte zostáva, nie je tažké. Niekto si možno povie : "No a co, ked vcera zmizlo z planéty trochu zvierat, hmyzu a lesa ? Dnes predsa znovu vyšlo slnko, tak co ? " Títo ludia by sa mali zamysliet, ved možno za niekolko rokov, kedy pralesy budú len spomienkou, vyjde slnko, ale nebude tu už nikto, kto by sa z neho mohol tešit.. POLOHA

Tropický daždový prales je najproduktívnejší a najkomplexnejší ekosystém na svete. Rozkladá sa medzi obratníkmi Raka a Kozorožca, ciže medzi 23o30´ severnej a južnej šírky od rovníka. Nachádza sa v oblastiach, kde sa rocné množstvo zrážok pohybuje medzi 380 až 1000 cm3. Teplota tu kolíše medzi 20o C až 30o C. Toto teplé a vlhké prostredie je priamo ideálne pre život stoviek druhov rastlín. Prostredie vyživované tropickým slnkom rýchlo vytvára vysoký svieži zelený prales, ktorý kvitne a vytvára plody po celý rok a poskytuje vhodné podmienky na život nespocetnému množstvu živocíchov a hmyzu.

VRSTVY V PRALESE

V hlbinách pôvodného pralesa dopadá na zem len velmi málo svetla. Prízemné poschodie je pokryté tenkou vrstvou lístia a zvyškom spadnutých stromov. Pre nedostatok svetla sa tu nenachádza hustý porast. Na odumretom dreve a listoch sa živia huby a vo vlhkom humuse žije bohaté spolocenstvo hmyzu a bezstavovcov.

Žaby a jašterice, ktoré požierajú hmyz, hady, ktoré požierajú zase žaby a niektorí vtáci a väcší cicavce patria do bohatého potravinového retazca.

Nižšie vegetacné pásma tvoria malé stromceky a kríky. Toto pásmo ale nie je husté a existuje tu otvorený priestor medzi kmenmi stromov a popínavými rastlinami. Nové stromy sa v snahe o dostatok svetla rozvetvujú až vo výške 30 m (napríklad obrovský pabuk). Rozvetvené stromy vytvárajú zelený klobúk nad celým pralesom. Niektoré stromy sú ale pravými obrami a vysoko precnievajú nad úroven korunového poschodia. Títo obri získavajú síce viac svetla, ale sú zato vystavení silnému vetru a musia sa uspokojit s menšou atmosferickou vlhkostou vzduchu, pretože siahajú až do výšky 50 m. Jednotlivé stromy daždového pralesa zriedka žijú dlhšie, ako 300 až 400 rokov (stromy lesov mierneho pásma sa môžu dožit 1 500 rokov). Pre chudobnú pôdu musia stromy vypúštat bocné korene, aby získali co najviac minerálov a vody. Casto sa stáva, že pri silných nárazoch vetra sa vylomí strom, ktorý nemá pevné korene. Pri páde vytvorí trhlinu v zelenom klobúku, takže na zem dopadne pár lúcov slnka. Vtedy sa prebudia až doteraz spiace semená a bojujú o život. Zacnú rást ako šialené. Vždy je k dispozícii vela mladých stromcekov, pripravených vyplnit medzeru. Niektoré druhy majú semená s dlhou životnostou, ktoré vyklícia, iba ked sú vystavené jasnému svetlu. Iné majú velmi lahké semená, ktoré roznáša vietor a ktoré sa rýchlo usadia na každom otvorenom priestore. Do jedného roka po vzniku medzery napríklad semenáciky mociarneho vrcholiaka môžu vyrást do výšky 7 metrov. Približne za 5 rokov eukalyptus daždového lesa, vyrastie do výšky 25 metrov a priemer kmena dosiahne vyše 30 cm. Po urcitej dobe (cca. 15 rokov) dosahujú mladé stromceky výšku spadnutého stromu a doplnajú tak štruktúru lesa.

VÝZNAM - KLÍMA

Velmi dôležitou funkciou tropických lesov je ovplyvnovanie klímy. Odlesnovaním tu vznikajú dva hlavné problémy. Ak sa premení zelený pruh okolo rovníka na holý pás, bude „svietivost“ Zeme vyššia. Tento efekt albeda (odrazivost svetla) môže narušit aj veterné systémy a režim daždov vo všetkých tropických, a možno aj v ovela viacerých oblastiach.
Druhým problémom by bolo zvýšené množstvo CO2 v globálnej atmosfére. To má za následok skleníkový efekt, co zase globálne oteplovanie, .. Každorocne sa v ovzduší zhromaždia 4 milióny ton uhlíka a podla odhadov pochádza približne 30 % tohoto množstva priamo z prirýchleho vypalovania tropických lesov.

VÝZNAM - MEDICÍNA

Tropické lesy nám však okrem kyslíka dávajú aj nieco iné. Mali by sme si na to spomenút, ked nabudúce vkrocíme do lekárne.

S velkou pravdepodobnostou (jedna ku štyrom) bol náš liek vyrobený z rastlín tropického pralesa. Môže to byt antibiotikum, liek na bolest, na ukludnenie alebo obycajné kvapky na kašel. Napríklad antikoncepcné pilulky sa predtým vyrábali z mexickej rastliny jam. Terajšie nám umožnuje vyrábat výtažok z rastliny zo západnej Afriky, liany Discorei. Liana Discorea obsahuje diosgenin, ktorý je dôležitou zložkou antikoncepcných tabletiek. Rastie len a len v daždových pralesoch.
Jeden z navýznamnejších úspechov medicíny v boji proti rakovine bolo využitie rastliny zimozelen (Catharanthus roseus), ktorá je zdrojom dvoch druhov velmi úcinného lieku proti leukémii a Hodgkinovej chorobe. Istá farmaceutická spolocnost vynaložila mnohomiliónové investície na jeho pestovanie. Teraz sa pestuje na komercnom základe už v niekolkých štátoch, ale Madagaskar, z ktorého lesov bola pôvodne privezená, z toho dostal len velmi málo (ak vôbec). Madagaskar je velmi chudobná krajina a zbytky daždových pralesov aj zo svojimi rastlinami a živocíchmi sú vystavované tlaku ludí, ktorí zúfalo potrebujú pôdu. Preto je ochrana pralesa v tejto oblasti obtiažna.

Chinín je najúcinnejším liekom na maláriu. Získava sa z kôry stromov Cinchona, ktorý rastie v horskom pralese Južnej Ameriky. Pôvodní obyvatelia ho poznali už dávno predtým. Vedomosti domorodcov sa využili aj vtedy, ked od nich západná medicína prevzala jed, ktorý oni zložito získavajú a používajú na jedovaté šípy do fúkaciek. Pomáha pri srdcových operáciách, kedy uvolnuje svalové napätie.

Podla Národného ústavu pre boj proti rakovine v USA (National Cancer Institute) môže byt v tropických lesoch najmenej 10 dalších druhov rastlín, ktoré by mohli pomôct v boji proti rakovine. Rovnako je nádej, že jedna z rastlín Queenslandu by mohla byt použitá v terapii proti dalšej civilizacnej chorobe - AIDS. V podstate sa môže to isté povedat aj o velkom množstve potravín a priemyslových materiálov v trop. dážd. pralesoch, a to všetko predstavuje len zlomok potenciálu týchto lesov. Vedci preskúmali zbežne len asi jednu z desiatich všetkých 125 000 druhov rastlín tropických lesov, podrobne asi jednu zo sto. Môžeme teda dúfat v prínos dalších produktov z tropických lesov, pravdaže za predpokladu, že sa tam vedci dostanú skôr, ako drevorubaci.

VÝZNAM - DOMOV ZVIERAT

Na mieste, kde sa zotal strom objavil sa otvor v korune stromov. Slnecné svetlo tak preniklo až na vlhkú pôdu. Tým sa rozvije bujná vegetácia, ktorá pritahuje bylinožravce. Malí kopytníci spásajú listy medzi škvrnami slnecného svetla. Takýmto živocíchom je napr.

anoa, najmenší druh tura. Vdaka svojim malým rozmerom sa môžu tieto zvieratá lahko pohybovat hustou vegetáciou a trnitý porast im poskytuje ochranu pred nepriatelmi, rovnako ako aj potravu. Kancilovia sú tiež kopytníky, len o nieco menšie, v kohútiku dosahujú výšku iba 20-35 cm. Žijú jednotlivo alebo v pároch na cistinkách daždového pralesa Ázie a Afriky. Samcom kancilov vytrcajú z tlamy klovité špicáky. V areáli na okraji riek sa casto vyskytovali vydry. Pískanie vydry obrovskej je jedným z obvyklých zvukov nesúcich sa pozdlž riek v juhoamerickom pralese. Tieto vydry dosahujú velkost menšieho lachtana. Sú výborne prispôsobené životu vo vode a žijú vo velkých rodinných skupinách. Prirodzená zvedavost a hodnota ich kožušiny spôsobila vymiznutie vydier z velkej casti areálu.

Dúhové farby lesa

Korunové poschodie je elektrárnou daždového pralesa. Skoro celá produkcia, ktorá vzniká pohlcovaním slnecnej energie rastlinami, sa tvorí tu. Na tejto energii, ktorá je prenášaná zložitým systémom ekologických cyklov, je závislý celý prales.
Práve tu je živocíšnych druhov najviac. V zápase o prežitie sa tu najrôznejším spôsobom stretáva viac rastlín a živocíchov, než v ktoromkolvek inom prostredí. Svetlo poskytuje energiu potrebnú k životu a zároven je prostriedkom, z ktorého pomocou na seba živocíchy a rastliny upozornujú, dorozumievajú sa a súperia. Farebnost v korunách stromov je viditelným prejavom energie celého systému. Meniace sa farby sú tvorené lomom svetla, ktoré prechádza kryštálovou štruktúrou peria a šupín. Farby iskria, objavujúce sa a miznúce ako dúha. Takéto meniace sa sfarbenie nájdeme u rôznych živocíchov obývajúcich korunové poschodie: u vtákov, motýlov a dokonca i u pavúkov. Niektoré druhy pre velké množstvo nepriatelov skrývajú svoje žiarivé farby po väcšinu casu a odhalia ich iba na okamih. Napr. samci vtákov anolistov sú nenápadne hnedí alebo zelení, ale pri obhajobe teritória alebo lákaní samíc ich hrdlový lalok na chvílu zažiari ohnivo cerveno alebo oranžovo.
Vela druhov obyvatelov pralesa si vybralo co najrozmanitejšie farby svojej ci už pokožky alebo peria. Sú však druhy, ktoré dali pred farebnostou prednost zelenej farbe splývajúcej s okolím. Niektoré druhy hadov, ako bicovka, sa prispôsobili okoliu nielen farbou, ale aj svojim telom, jej hlava má tvar listu.

Spievajúci les

Vysoko v priestore nad vrcholmi pralesa sa šíria hlasné zvuky.

Niekolko druhov velkých živocíchov, žijúcich v korunách stromov, vydáva velmi silné tóny, ktorými sa dorozumievajú na velké vzdialenosti. Známe sú duetá samcov a samiciek gibonov. Ich hlas je tak zladený, že znie ako hlas jediného zvierata. Gibony svojím volaním vyznacujú rodinné teritórium, ktoré bránia pred ostatnými príslušníkmi svojho druhu. Majú neobycajne dlhé predné koncatiny. Skokmi, pri ktorých sa striedavo zachytávajú oboma pažami, dokážu prekonat obrovské medzery medzi vetvami stromov, pohybujú sa v korunách rýchlo a zároven s pôvabom. Skoro všetky pohyblivé zvieratá dokážu skákat zo stromu na strom, u niektorých druhov sa však skokanské umenie priblížilo skoro k dokonalosti. Drobné poloopice nartani s dlhými zadnými nohami skácu medzi kríkmi v bornejskom pralese na velké vzdialenosti a svojimi ohybnými prednými koncatinami sa za letu zmocnujú hmyzu.

Jedovatí dravci

Dravci používajú jed k oslabeniu alebo usmrteniu koristi, ktorá by inak mohla uniknút alebo ohrozit útocníka. Spolu s toxínmi vstrekujú velmi casto do tela obete aj enzýmy, ktoré zacnú proces trávenia a ulahcia tak prijímanie potravy. Najdokonalejším jedovatým hadom, zmijám, umožnujú ich toxíny, aby zaútocili i na živocíchy až 1,5 krát väcšie než sú ony samy.
Bezstavovce, ako pavúci, škorpióny ci stonožky, tiež lovia pomocou jedu. S oblubou sa ukrývajú v štrbinách a v sebaobrane môžu nebezpecne uštipnút aj cloveka, ak náhodou nájdu skrýšu v topánke alebo v záhybe šiat.

NICÍ DAŽDOVÉ LESY IBA CLOVEK ?

To urcite nie. Príroda sa svojím spôsobom nicí aj sama. A to ci už požiarmi pri velkých suchách, pri sopecných erupciách, pri zemetraseniach a podobne.
Zmeny spôsobené prírodou
• Prirodzené požiare
• Sopecné erupcie a sopecný popol vo vzduchu
• Zemetrasenia
• Studený vzduch stekajúci z vrcholov hôr
• Padanie stromov, niekedy spôsobené bleskom
• Suchá
• Záplavy
• Riecne záplavy, zosuv a ponáranie rozlahlých castí lesa

Približne každých 10 rokov vyústi do Tichého oceánu velmi známy teplý prúd El Nino, ktorý v trópoch ovplyvnuje podnebie. Suchá spojené s El Ninom sú najcastejšou prícinou rozsiahlej deštrukcie v okolí Tichého oceánu. Záhubu rastlín spôsobuje jednak sucho, jednak casté požiare vznikajúce v daždovom lese ako jeho dôsledok. Rozsah škody sa dá posúdit podla toho, že v osemdesiatych rokoch 19. storocia hustý dym z rozsiahlych lesných požiarov celkom ochromil pobrežnú plavbu v moriach severne od Novej Guiney, kedy viditelnost klesla na niekolko metrov. V severovýchodnom Borneu vypukli v roku 1982 požiare s rekordnými nicivými úcinkami.

Straty na dreve sa vycíslili na 80 miliárd dolárov, ale obrovská biologická hodnota teraz mrtvych rastlín a živocíchov je nevycíslitelná. V pôde tropických daždových lesov sa bežne vyskytuje drevené uhlie, trvalá pamiatka na nicivé úcinky sucha a ohna.
Pocas El Nina sú bežné aj hurikány. Trpia nimi najmä západné tichomorské ostrovy, napríklad východná Papua-Nová Guinea a Fidži, ako aj karibské oblasti a prilahlé oblasti tropickej Ameriky. V horských tropických oblastiach miestne cyklónové vetry casto spôsobujú rozsiahle znicenie lesov na vrcholoch hrebenov.
Nicivé môžu byt aj silné dažde, najmä v lesoch na ílovom podklade. Hmotnost lesa a podložia nasiaknutého daždom môže prevýšit ''nosnost" pôdy a celé oblasti jednoducho sklznu v obrovských zosuvoch. Podobný úcinok má aj tvorba meandrov vo väcších riekach.
Vo velkých nadmorských výškach sú v daždovom lese bežné rozsiahle trávnaté údolia. V prirodzených podmienkach by v týchto údoliach rástol horský les s mohutnými stromami a hustým podrastom. Ked vegetáciu znicí zemetrasenie, požiar, alebo sucho, vytvoria sa rozsiahle medzery. Z vrcholov okolitých hôr steká studený vzduch týmito medzerami a kynoží mladé stromceky. Vytvára tu mikroklímu podobnú podmienkam vo väcších výškach. Casom tu prevládajú druhy charakteristické pre vyššie polohy a vytlácajú pôvodné. Tropické daždové lesy sa casto nachádzajú na geologicky nestabilných miestach, vyskytujú sa tu casté zemetrasenia a sopecné výbuchy. Úcinky sopecnej cinnosti sa nepocitujú iba v oblasti výbuchu, kde môžu znicit všetko živé, ale aj na rozlahlých územiach, kde lesy zasype sopecný popol. Pôda je tu síce tradicne bohatá, ale flóra býva obmedzená. OBYVATELIA

Ludia žijúci v pralesoch sú ich súcastou. Poskytuje im úplne všetko. Je to jediné miesto, kde vedia žit. Z pokolenia na pokolenie si už dlhé roky odovzdávajú informácie dôležité na prežitie v tropických lesoch. Príliš neskoro sme pochopili obrovský význam znalostí a skúseností domorodcov. ( Malý zlomok ich vedomostí tvorí základ všetkých našich znalostí o rastlinných drogách. )

Amazonskí indiáni z kmena Yanomami sú síce lovci, ale obrábajú tiež malé pozemky vo vnútri pralesa. Pestujú tu vela pralesných plodín, ich rozmanitost prispieva k udržovaniu prirodzenej rovnováhy pralesa. Yanomamiovia nechávajú svoje pozemky zarást, takže behom 10 rokov sa nedajú od okolitej vegetácie rozoznat.
Penanovia z Bornea a kamerunskí Pygmejci Baka sú nomádi. Cestujú pralesom, získavajú potravu, lieky a další užitocný materiál, ale s jeho zdrojmi zaobchádzajú šetrne.

Príbytky z vetví listov pri pravidelnom stahovaní jednoducho rozoberú a odídu na dalšie miesto bez toho, aby pralesu akokolvek ublížili. Váhajú, ak musia zotat strom, lebo vedia, že poskytuje domov a potravu zvieratám, ktoré oni sami lovia.

Co takto si z nich zobrat príklad? Nie je to zlý nápad, ale prakticky dnes už nemožný. Ludom trvalo tisícrocia, kým ich pohodlnost, zvedavost a vynaliezavost vyšvihli na terajšiu úroven, dostat sa však naspät - to by trvalo minimálne rovnako dlho.
Domorodci daždových pralesov sú ludia, ktorých by sme si mali vážit. Dokázali odolat tlaku civilizácie a ponechat okolitú prírodu neporušenú. Život, resp. ludia sú však neférový a my im ju berieme ako malé dieta, ktoré zoberie druhému zmrzlinu, lebo mu jeho vlastná spadla ked nedávalo pozor.

Kmenu už spomenutých Yanomamiov (Brazília) bola v minulosti pôda kradnutá zlatokopmi. Waoraniom (Ekvádor) ju bral ropný prieskum. Barabaigom (Tanzánia) intenzívne pestovanie pšenice, Mentawaiom (Indonézia) príliv pristahovalcov, Dyakom (Malajzia) tažba dreva, Lumadom (Filipíny) tiež tažba dreva a plánovaná výstavba elektrárne, Bhilom a Tadaiorom (India) projekt výstavby priehrad...
Niektoré organizácie sa angažujú za to, aby obyvatelom daždových pralesov nebola násilne odoberaná pôda, na niektorých miestach dokonca vznikajú národné parky.
Miestni domorodci si už dlhé roky vedeli prírodu okolo seba udržat neporušenú. Nám sa to nepodarilo...

KAŽDÝ JE VINNÍKOM ?

Možno si to ani neuvedomujeme, ale k niceniu pralesov prispievame každým dnom. Niekto viac, niekto menej. Zamyslite sa napríklad nad svojím vlastným domovom, bytom: nemáte náhodou parkety a krásny drevený nábytok? Mnohé boli vyrobené s použitím tropických drevín. Ale nie len také velké predmety, aj nádherná 30 centimetrová soška z napríklad ebenového dreva je dôkazom, že vzácne dreviny sa tažia ešte stále. Suma, ktorú sme za nu zaplatili ani zdaleka nie je primeranou danou za život stromu a stratené obydlia živocíchov na nom žijúcich. Ešte menej priamou cestou, avšak s ešte nicivejším výsledkom, prispievajú západní spotrebitelia k stratám daždových lesov svojimi nadmernými požiadavkami na teoreticky lacné dodávky krmiva pre hospodárske zvieratá. Maniok sa v Thajsku pestuje na pôde, kde pôvodne rástol prales. Európske spolocenstvo ho z Thajska dováža za rok milióny ton, vykrmuje sa s ním v Európe mnoho prasiat, hydiny a dobytka. Požiadavky rastú a pre pôdu sa daždový les klcuje stále viac a viac. Podobne je to aj so zvieratami, ktoré potrebujú pastvu. A prales sa znova klcuje..

Tu však môžeme uviest jeden dobrý skutok: Burger King, predtým hlavný dovozca hovädzieho mäsa zo Strednej Ameriky, zastavil dovoz mäsa z oblasti daždových pralesov, práve preto, že sa kvôli pastvinám pre dobytok prales vyrúbaval. Je dobré, že vedeli využit svoje ,,dolárové hlasy,, na obranu tropických lesov.
Objavili sme však i inú dobrú správu. Je to návrh kampane na vysádzanie stromov v oblasti trópov. Naozaj sa nenájde lepšie miesto na pestovanie stromov, než sú trópy so svojím vlhkým a teplým podnebím. Mohlo by to znacne obmedzit rast percenta oxidu uhlicitého v atmosfére. Stromy predsa oxid uhlicitý fotosyntézou absorbujú (strom je z ox. uhlicitého spolovice tvorený). Jeden strom môže vstrebat za rok až desat ton uhlíka. Zapocítajme si - 1 000 000 km štvorcových môže zlikvidovat z ovzdušia približne 1 000 000 000 ton uhlíka ! Vysadzovaním stromov nemôžeme samozrejme vylúcit zhromaždovanie uhlíka v ovzduší, nie je k tomu dost pôdy. Keby že však myslíme reálne, jeho polovicné zníženie by sme si za ciel postavit mohli. Potrebovali by sme na to za desat rokov asi 80 miliárd amerických dolárov, co je v porovnaní s tým, co by sa stalo, keby sme nic nepodnikli, velmi malá investícia. Tak schválne - až 200 miliárd amerických dolárov by bolo treba investovat do znovuobnovenia zavlažovacích systémov, aby sa predišlo vážnym klimatickým zmenám ako dôsledku skleníkového efektu. Ale vrátme sa naspät. Za 10 rokov 80 miliárd amerických dolárov, to je 8 miliárd na rok. Je to pätnásobok terajšej sumy zbieranej na daždové pralesy. Samozrejme by bolo nelogické na jednej strane stromy kácat a na druhej ich vysádzat. Preto by tento program musel byt sprevádzaný výraznejšími krokmi k zastaveniu odlesnovania. Táto myšlienka sa ešte prednedávnom považovala za nereálnu, ale Inter Governmental Panel on Climate Change, zaoberajúci sa klímou doporucuje, aby sa v budúcich 20 rokoch na celom svete vysadilo 2,4 milióna štvorcových kilometrov lesov, lebo následky na seba nenechajú dlho cakat.

Tropické lesy majú ešte nádej. V niektorých štátoch sa odlesnovanie dokonca vyhlásilo za národné ohrozenie. Ešte daleko slubnejší je rýchly rozvoj skupín aktivistov, bojujúcich proti tažbe dreva v daždových pralesov, napríklad Indonézske ekologické fórum (Idonesian Environmental Forum ) získalo podstatný politický vplyv. V Indii hnutie Chipko a kampan za Tiché údolie ( Silent Valley ) dosiahli znacných výsledkov. V Keni vysadila organizácia Zelený pás ( Green Belt ) v období jedného roka viac stromov, ako sa podarilo vláde za uplynulých 10 rokov. Sú to síce len malé hviezdicky na temnom nebi pustošenia tropických daždových pralesov, ale svietia nám jasne na nádej.
Nakoniec sa zdá, že 21.

storocie bude dobou, kedy sa ludstvo konecne rozhodne zachránit daždové pralesy a tým aj samých seba. Ak sa nám to podarí, budú sa na nás nespocetné budúce generácie dívat ako na múdrych záchrancov. Ak nie ...

lojan, | 14. ledna 2008
fleeeeeeee
Adam, | 14. dubna 2008
zemepis ma nebavi
Autor
moncici_10, 4414292 | 15. ledna 2009
ahoj ako sa maš §§§§§§§§§
kajka, | 29. dubna 2009
je to welmi supeeeeeeeeeeeer...hhe..8D
zzzzzuzuzuuz, | 06. března 2010
niesu tu náhodov názvy živočíchov žijuce v dažďovom lese?
Je to debilina
sexica, | 11. dubna 2010
Je to debilina
sasqaaaa, | 17. května 2010
a thakéé náázvy daždˇovýých pralessooov???...hmmm???
acghga
david, azet.sk | 18. května 2010
je to super niesom byflos ale je to dobra praca
hu hnj
u bh, z jku | 03. března 2011
hujzhju
izik, | 09. března 2011
sfdsga ga dsgte agfsdj ahoj ty pico vyjebana :D zemepis je nudnyyyyyy hhahaha
Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?