Thomas Mann Buddenbrookovci

Kategorie: Čitateľský denník (celkem: 149 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 4296×

Příbuzná témata



Thomas Mann Buddenbrookovci

BUDDENBROOKOVCI
Úpadok rodiny


- autor za toto dielo dostal Nobelovu cenu za literatúru
- je to rozsiahly generačný román, zachytáva rozkvet a pád nemeckej meštianskej rodiny v 19. storočí.

- keď ho písal myslel pritom na osudy vlastnej rodiny – z rodinnej kroniky prepašoval do románovej fikcie celé strany.
Kedysi Mann napísal: „Po celý život svoj som vlastne rozprával len jedinú históriu, históriu odmeštiančovania.“
A tak Buddenbrookovci sú prvým románom, ktorým sa začínal jeho celoživotný proces odmeštiančovania. - Manna k nemeckému burgerovi viažu hlboké korene.
- narodil sa v r 1875 ako dieťa patricijskej senátorskej rodiny v hanzovom meste Lubecku
- jeho predkovia zasadali na radniciach Mecklenburska, prichádzali do Lubecku, obchodovali v Rímskej ríši… dosahovali senátorskú hodnosť a honor“
- po smrti otca nastalo likvidovanie firmy a rodina sa presťahovala do Mníchova. - pôsobil ako redaktor viacerých časopisov, prechodne pracoval v poisťovni,
- s manželkou Katjou Pringsheimovou, dcérou profesora matematiky, mal šesť detí Eriku, Klausa, Gola, Moniku, Elisabeth a Michaela
- na filozofickej fakulte v Bonne získal čestný doktorát, neskôr sa stal členom sekcie pre literatúru Pruskej akadémie umenia a senát mesta Lubecku mu udelil titul profesora
- z dôvodu humanistickej orientácie a antifašistického postoja emigroval do Švajčiarska
- nemecká vláda ho zbavila štátneho občianstva , nový domov mu poskytla obec Proseč a na základe toho mu ministerstvo vnútra udelilo št. občianstvo ČSR
- potom odišiel do USA, pôsobil v rozhlase a upozorňoval svet na nebezpečenstvo nacizmu
- zomrel 12. augusta 1955 v Zürichu
- k jeho najznámejším dielam patria Buddenbrookovci, Čarovný vrch, Jozef a jeho bratia
- ďalšie diela: Spoveď hochštaplera Felixa Krulla, zbierka noviel Tristan, historická hra Kráľovská výsosť, romány Lotta vo Weimare, Doktor Faustus a Vyvolený + množstvo esejí a komentárov


Obsah:


Príbeh sa začína na slávnostnom obede usporiadanom na počesť vysviacky nového domu. Pohodu naruší list nevlastného syna Jána B. st., Gottholda, ktorý nosí Ján Buddenbrook vo vrecku. Čaká na vhodnú chvíľu, aby si o ňom pohovoril s otcom.

(Gotthold pochádza z prvého manželstva Jána Buddenbrooka st., jeho žena Jozefína zomrela pri pôrode a on sa potom oženil s Antoinettou Duchampsovou).
Je to už tretí list, ktorý píše svojmu otcovi a žiada ho o sumu 33 333 korún, ale otec mu tvrdošijne odmieta túto čiastku vyplatiť, pretože mu nemôže odpustiť to, že sa oženil mimo svoju spoločenskú vrstvu. Jána B. ml. Trápi, že jeho nevlastný brat stratil právo na rodinné dedičstvo a pozíciu v rodinnom podniku.

O dva a pol roka neskôr 14. apríla 1838 zapisuje Ján B. ml., v starých rodinných listoch dôležitú udalosť – narodenie dcéry Kláry.
V tejto kronike je história rodiny, ktorá bola známa od 16. storočia, vedená veľmi podrobne, zachytáva ešte aj detské choroby.

Šesť rokov potom, ako sa rodina presťahovala na Mengstrasse zomiera pani Antoinetta B., manželka starého pána Buddenbrooka. Vtedy si uvedomí, že asi ani on nebude už dlho žiť a rozhodne sa odovzdať vedenie firmy založenej 1776 svojmu synovi Tomášovi a o niekoľko mesiacov umiera, no Gottholda nespomenie ani náznakom. Ten prichádza na pohreb spolu s manželkou a tromi dcérami Friderikou, Henrietou a Fifi, no ani u brata nenájde otvorenú ruku.

Najsilnejšou osobnosťou rodiny Buddenbrookovej je Tóny. Odmalička pyšná na to, že je práve členkou tejto rodiny. Často to dáva najavo ľuďom nižšie postaveným. Žiarli však na postavenie iných detí a jej súpermi na celý život sú príslušníci rodiny Hagenstromovcov (bude sa im lepšie dariť ako Buddenbrookovcom). Keď odrástla, dajú na výchovu do penzionátu Sezemi Weichbrodtovej, starej slečny, ktorá pôsobila smiešne, najmä svojou rečou, premršťovala totiž samohlásky, hlavne za o zamieňala a .
( Jednej žiačke povedala: „Dieťa, nebuď také sprasté“, keď sa niekto ženil alebo vydával: „Buď šťastná, ty dabré dieťa.“)

U Budenbrookovcov sa jedného dňa zjaví pán Grunlich z Hamburgu, syn pastora. Na konzulovcov urobí veľmi priaznivý dojem. Nemajú ani štipku podozrenia, že by sa na túto návštevu dobre pripravil. Dvorí mladej slečne Buddenbrookovej, no jej citlivé srdce vycíti neúprimnosť. Ani zďaleka sa jej nepáči. Je strašne smiešny, či už oblečením, rečou, bradavicou na nose… ,ale hlavne zlatými bokombradami. Podozrievavo ho počúva, lebo hovorí presne to, čo jej rodičia chcú počuť. Všetko chváli od cigár, až po krásu Tóny.
O osem dní príde Buddenbrookovcom list, v ktorom Grunlich žiada o jej ruku. Od detstva rátala s tým, že je jej povinnosťou voči rodine i firme, výhodne sa vydať, ale prečo práve za tohoto muža?
Rodičia nerozumejú jej odmietaniu, a preto ju pošlú na zvyšok prázdnin k moru do Travemunde, aby si to všetko v pokoji rozmyslela. S otvorenou náručou ju prijme rodina veliteľa lodivodov, Dietricha Schwarzkopfa.

Zhodou okolností má prázdniny aj ich syn Morten, mladý medik, príslušník buržoázie, opovrhujúci šľachtou, žiadajúci slobodu a rovnosť všetkých ľudí, a trávi s mladou slečnou veľa času. Obaja nájdu v sebe zaľúbenie a sľúbia si, že na seba počkajú, kým Morten nedoštuduje. Tóny píše nádherný list rodičom, v ktorom im oznámi, že sa zaviazala mladému človeku, ktorý ju ľúbi a ktorý nie je bohatý. Odozvou je najprv list od otca: „…Nebola by si mojou dcérou ani vnučkou svojho v pokoji odpočívajúceho starého otca a už naskrze nie hodným členom našej rodiny, ak Tvojím vážnym úmyslom je ísť samostatne, vzdorovite a ľahkomyseľne svojou vlastnou, neporiadnou cestou. Toto si uváž, moja milá Antónia, prosím Ťa, uváž vo svojom srdci.“
Pán Grunlich, ktorý sa o tom medzičasom dozvedel, si nechce nechať bez boja uniknúť takú skvelú partiu a veno. Osobne zájde za otcom Mortena, kde sa predstaví ako takmer oficiálny snúbenec slečny Buddenbrookovej a obviní rodinu z marenia jeho plánov.
Koniec Tóninej prvej a poslednej lásky je veľmi prozaický. Prišiel po ňu Tomáš s kočom a keď odchádzala Morten nebol doma.
22. septembra 1845 vlastnoručne zapísala do starej knihy, že sa zasnúbila s pánom Grunlichom a hneď po svadbe odchádza z domova.

Po určitom čase píše svojim rodičom, že čaká dieťa, je spokojná so svojím domom, len ju mrzí, že stojí mimo mesta a chýba jej spoločenský život a nevie si vysvetliť, prečo jej manžel zakazuje rozprávať sa s inými ľuďmi z mesta. Malá Erika Grunlichová sa narodí 8. októbra 1846. Konzul Buddenbrook s rodinou zažije revolúciu v 1848/49. Jeho svokor Kroger považuje vzbúrený ľud za zberbu, ale pán Buddenbrook vie nájsť slová, ktoré upokojujú.
Tony má čoraz väčšie problémy so svojím mužom, všetky práce v domácnosti i okolo dieťaťa musí zvládnuť sama, lebo vraj nič iné ich pomery nedovoľujú. Veno sa už minulo, a preto píše list otcovi. Ten po príchode zisťuje v akom žalostnom stave sa nachádza obchod pána zaťa, a že vlastne nikdy nebol bohatý – všetky tie účtovné zápisy o skvelých obchodov boli iba podvod, aby sa dostal k ich majetku. Vtedy otec uznáva svoj omyl a navrhne Tóny, že ak Grunlicha miluje a chce s ním žiť, zaplatí veľkú sumu a zachráni zaťa pred bankrotom. Tóny nechce, aby firma pocítila veľkú stratu, a vracia sa šťastná s dcérou Erikou do rodičovského domu na Mengstrasse. Až keď žiada o rozvod vidí svoje manželstvo v pravom svetle, pochopí, prečo nerád videl, že sa rozpráva s inými ľuďmi z mesta, pretože mal strach, aby sa nedozvedela o jeho pomeroch. Ako rozvedená žena však stráca svoje spoločenské miesto.

Po smrti otca roku 1855 sa po osemročnej neprítomnosti vracia domov Kristián, nezodpovedný , chorý šašo so zničenými nervami, aby spolu s Tomášom prevzali firmu. Nenávisť medzi bratmi sa zo dňa na deň stupňuje. Tomáš nemôže vidieť, ako sa prejavuje bratove ľahtikárstvo a lenivosť. Tóny čoraz viac záleží na mene firmy, žiarli na úspechy rodiny Hagenstromovcov, ktorí nie sú takou starou rodinou, a často sa neštítia nie veľmi čistých obchodov. Pre Buddenbrookovcov česť mena stojí vyššie ako zisk. Konzulka – vdova sa začne zapodievať otázkami viery, je veľmi pobožná, dom navštevujú pastori. Za jedného z nich – Tiburtia – sa neskôr Klára vydá a pôjde s ním do Rigy. Atmosféru v rodine po smrti otca vylepší správa o zasnúbení Tomáša. Chce si vziať Tóninu spolužiačku z ústavu, jej najlepšiu priateľku – Gerdu Arnoldsenovú.
Tóny sa cíti osamelá a bratovi prezradí, že by sa chcela opäť vydať, aby napravila to, čo spôsobilo rodine nevydarené manželstvo. Odchádza do Mníchova na návštevu k priateľke.

V dlhých listoch opisuje spoločnosť, s ktorou sa stretla v Mníchove. Zoznámila sa s istým pánom Permanedrom, o ktorom podozrivo veľa píše. Tomáš sa nad listom smeje, ako jeho sestrička slovami zahládza to dôležité. Po návrate dom Tóninou prítomnosťou ožil a rozveselil sa. Kristián sa cíti čoraz chorejší a ani sám nevie, čo mu je. Správa sa na verejnosti príliš rozpustilo, podľa Tomáša nevhodne vzhľadom na vek a meno. Tomáš mu vyplatí sumu z dedičstva a Kristián sa rozhodne osamostatniť sa a podnikať. Koncom mája 1975 odišiel Krišan, ako ho nazývali suitiéri, do spoločnosti H.C.F. Burmeester a spol. do Hamburgu.
Jedného dňa prekvapí rodinu návšteva – pán oblečený na tirolský spôsob a žiadal o návštevu u pani konzulky.
Hovorí mníchovským dialektom, takmer majú problém rozumieť jeho reči, ale je milý, uhladený, veselý, túži spoznať celú famíliju. Je to pán Permaneder, Alojz Permaneder z Mníchova.
Má zvláštne spôsoby, pôsobí komicky, no Tóny je presvedčená o dobrote jeho srdca a na jeseň sa konala svadba. Do nového manželstva dostala Tóny 51000, a veľmi ju zaskočilo, že manžel prijal sumu s veľkým uspokojením, že nemusí viac podnikať a môže pokojne žiť z renty.
Manželstvo Kláry Buddenbrookovej zostalo bezdetné, zhoršovalo sa jej zdravie, trpela mozgovými bolesťami.
Tóny mala dcéru Eriku, Gerda zatiaľ nepomýšľala na dieťa, Kristián sa nechystal ženiť – Buddenbrookovcom chýba dedič rodného mena a firmy.
Koncom roku 1859 porodila Tóny druhú dcérku, no tá po štvrťhodine života zomrela. Krátko potom sa stala ešte horšia vec. Tóny sa odrazu zjavila doma ja s dcérou.

Pristihla svojho muža vo veľmi povznesenej nálade, ako zápasí s mladou slúžkou Babetou na schodišti. Keď mu to vyčítala, vynadal jej a povedal slovo, ktoré za žiadnu cenu nechcela ani príbuzným prezradiť. Tomáš sa obáva ďalšieho škandálu, ale napriek tomu žiada jeho sestra rozsobáš. Odmieta prehltnúť urážku len preto, že ju isté paničky nebudú zdraviť. Otec ich učil ukazovať verejnosti účtovné knihy, a preto nebude nezhody tutlať, ale verejne ich vyrieši. Príbuzní sa dozvedia aj tie strašné slová, ktoré jej Permaneder povedal: „Choď do frasa, mrcha svinská, špinavá!“

1861.V dome na Širokej ulici je konečne krštenie. Najšťastnejšia je Tóny.
„Je to krásny deň, Tom! Som taká šťastná ako som už dlhé roky nebola! My Buddenbrookovci nemelieme ešte z posledného, chvalabohu, kto si to myslí, strašne sa mýli! Teraz, keď je tu malý Ján, tak sa cítim, akoby mali nastať nové časy!“ (meno Ján sa dedilo)
Šťastného otca navštívi aj Kristián. Jeho obchodná činnosť skrachovala, navyše míňa peniaze s pochybnou dámou, chce všetko likvidovať a odísť opäť do Londýna. Rád by bol iba zamestnancom, ktorý po robote nemusí na nič viac myslieť a nemusí mať za nič zodpovednosť.
Zomrel najstarší senátor v meste. Len čo sa to Tóny dozvedela, pozerala úkosom na svojho brata s jedinou myšlienkou – mal by kandidovať na uprázdnené miesto. Tomovým protikandidátom bude Herman Hagenstrom, majiteľ rozkvitajúcej obchodnej spoločnosti – zbohatlík bez tradície a dobrého vkusu. Tomášovým tromfom bude storočná bezúhonná tradícia, dobrý mrav a vkus. Tóny nedokáže uniesť čakanie:
„Bože, Tom! Keď budeš zvolený…keď sa náš erb dostane do vojenskej siene na radnicu…umriem od radosti! Spadnem a budem mŕtva.“
V deň voľby postávala na ulici, aby o nič neprišla. Keď sa mestskí sluhovia poberú k ich domu, uteká ako bez rozumu a kričí na poplach:
„Idú, Tom, idú! Teba zvolili a Herman Hagenstrom prepadol.“
Senátor Tomáš Buddenbrook sa rozhodne postaviť nový dom pre svoju ženu Gerdu a syna Jána. Gerdu naláka na veľkú izbu s výbornou akustikou, pretože pre ňu bola najdôležitejšou vecou na svete hra na husle. Keď bol dom hotový, konala sa veľká otváracia slávnosť.
Za Tomášom jedného dňa prišla Tóny, aby mu oznámila, že písala Klára a že je to s ňou veľmi zle. Obchody idú slabšie, Tom nemá také zisky, ako očakával. Navyše sa nedarí ani Kristiánovi, ktorý je chorý a odsťahoval sa z Londýna. Tomáša nemilo prekvapí, že matka bez jeho vedomia privolí dať zapísať Klárinu čiastku z majetku na jej manžela, ktorý by bez tých peňazí po Klárinej smrti nevyžil.

Situáciu zhoršuje i vojna, aj Buddenbrookovci prijímajú dôstojníkov. Mesto sa pridržiava Pruska, odmieta ponuky Rakúska.

Erika Grunlichová dorastá na slečnu a je na výchove v tom istom ústave, kde bola jej matka. Tá sníva o budúcnosti svojej dcéry. Erika, vzhľadom na izoláciu a hrdosť svojej rozvedenej matky, má málo možností byť v spoločnosti mladých ľudí. Zoznámila sa s Hugom Weinschenkom, úradníkom so stálym príjmom. Po dcérinom zasnúbení bola Tóny šťastnejšia ako Erika. Rozkvitla a vrátila sa jej mladosť, akoby sa ona sama namiesto dcéry vydávala. Tomáš má čoraz väčšie starosti s firmou, už aj ľutuje, že sa rozhodol postaviť dom, lebo to odčerpalo veľa prostriedkov. Je už natoľko vnútorne rozorvaný, že nevie žiť ako senátor, senátora vie iba hrať: stala sa z neho dokonalá formálna existencia. Jeho rozklad ide ruka v ruke s hospodárskym rozkladom rodiny. Musia šetriť aj v rodine, nechodia letovať, majú prosté obedy. Firma oslavuje sté výročie svojho založenie.
Tomáš chce, aby Hanno predniesol pred hosťami báseň hoci synček najviac na svete nenávidí vystupovať na verejnosti. On miloval len hudbu, veľmi rád počúval, keď jeho matka hrala na husliach, a mal iba sedem rokov, keď sa začalo prejavovať jeho hudobné nadanie. Pán organista začal prichádzať každý pondelok, aby sa mu venoval. Bolo to veľmi citlivé, krehké dieťa. Keď sa mu prerezávali mliečne zuby, takmer prišiel o život, ešte v 16 mesiacoch nevedel spraviť samostatný krôčik, v noci vykrikoval zo spánku.
Nerád chodil do školy. Veľa vymeškával a potom nestihol držať krok s ostatnými. Vzťah k spolužiakom mal chladný, kamarátil sa len s malým grófom Kaiom Mollnom. (Pod svoje meno v rodokmeni urobil dvojitú čiaru, ako to robieval v počtovom zošite, pretože si myslel ,že tam už nič nepríde)

Riaditeľa Weinschenka odsúdia na tri a pol roka väzenia za to, že údajne preniesol škody poisťovne na inú spoločnosť, po prepustení sa vzdáva nároku na manželku i dieťa. Po Vianociach umiera stará pani konzulka.
Pri rozdeľovaní majetku očakáva dedičstvo, pretože sa chce oženiť. Po tom nasleduje ostrá výmena názorov medzi oboma bratmi.
„…je to len tisícina…ach, len milióntina z toho, čo mám proti tebe na srdci! Získal si si v živote miesto, vážne postavenie, a teraz tu stojíš a odmietaš chladno a vedome všetko, čo by ťa mohlo na chvíľu zmiasť, porušiť tvoju rovnováhu, pretože rovnováha je pre teba to najdôležitejšie.

No to nie je najdôležitejšie, Tomáš, u Boha to nie je hlavná vec! Si egoista, áno, to si! Ale najhoršie je, keď mlčíš, najhoršie je to, keď sa niečo povie a ty zrazu zamĺkneš, odídeš a odmietaš iného bez pomoci v jeho hanbe…Ako som presýtený tým všetkým tou taktnosťou, jemnocitom a rovnováhou, tým sebaovládaním a dôstojnosťou, ako na smrť som presýtený…
Firma si nemôže dovoliť udržiavať starý rodičovský dom, a preto sa Tomáš rozhodne s ťažkým srdcom ho predať. Pre Tóny je najhroznejšou správou to, že novým kupcom je Herman Hagenstrom. Vždy sa rozplakala, keď na domovom štíte bývalého rodičovského domu čítala toto meno.

Majetok Buddenbrookovcov upadá. Tomáš si robí starosti o budúcnosť svojho syna.
Už nechodievali každý rok k moru a práve tam sa Hanno cítil blažene a šťastne. Škola je ustavičný stres a trápenie, kúpanie, ticho pobrežia a prechádzky celé štyri týždne sa mu javili ako raj.
Manželstvo Tomáša a krásnej Gerdy zaujímalo veľa ľudí. Aj preto si všimli, že Gerda trávi dosť času v spoločnosti mladého poručíka von Throta. Aj sám senátor si myslel, že chodieva k nim až príliš často…Mladík hral na flaute a Gerda na husliach a Tomáš často sám v pracovni počúval vrúcne duo. Miloval svoju ženu, a preto sa týmto problémom zaoberal sám.
Jeho zdravotný stav sa zhoršoval, spísal závet, zamýšľal sa nad smrťou…
Čo je smrť? Odpoveď na otázku sa mu nejavila ako úbohé, dôležito sa tváriace slová, cítil ju, mal ju vo svojom vnútri. Smrť je šťastím, takým veľkým šťastím, že ho možno zmerať len vo chvíľach obdarených milosťou, ako je táto. Smrť je návratom z nevýslovne trápneho blúdenia, opravou ťažkej chyby, vyslobodením z najodpornejších pút a závor – nápravou žalostného nešťastia. „ A tak smrť Tomáša Buddenbrooka, ktorá sa môže zdať naoko náhodnou, zomrel cestou domov, potom, čo mu zubár musel vytrhnúť štyri zuby naraz, je v skutočnosti celkom zákonitá, dovršuje a napráva celý rad životných „umeleckých“ poblúdení tohoto meštianskeho Hamleta: lásku ku kvetinárke, poburujúcu svadbu so záhadnou umelkyňou Gerdou, tragické chladné manželstvo, sklamanie zo slabošského syna, ktorý sa tak celkom zvrhol po matke, finančné neúspechy. Jeho smrť prišla v pravý čas: pre Tomáša Buddenbrooka v jeho spoločnosti už miesta nebolo.

Tým menej je ho pre jeho syna Hanna, tohoto chorľavého snivého chlapca, zanieteného hudobníka a vášnivého ctiteľa Wagnerovej hudby, ktorá mu nepomáha nájsť si miesto v praktickom svete obchodníkov, lež práve naopak, zasväcuje ho smrti rovnako ako jeho nehudobného otca Schoppenhauerova filozofia. Keď Hanno umiera na týfus, je to ešte menej náhodná smrť než smrť jeho otca.

Lebo „s týfom je to tak: do vzdialených, horúčkovitých snov, do rozpálenej pohrúženosti volá chorého život jasným, povzbudzujúcim hlasom…Chorý napne sluch a počuje to jasné, veselé trochu posmešné vyzvanie, aby sa vrátil…Keď to v ňom vzkypí ako pocit zbabelého zanedbania povinností, studu, obnovenej energie, odvahy a radosti, lásky a príslušnosti k pestrému a brutálnemu hurhaju, ktorý zanechal za sebou, nech by zablúdil akokoľvek ďaleko, obráti sa a bude žiť. Ale ak sa strhne s bázňou a nechuťou, keď začuje ten hlas života, a ak na túto pripomienku, na tento vyzývavý, veselý zvuk zakrúti hlavou, odmietavo vystrie dozadu ruku a uteká ďalej po ceste, ktorá mu sľubuje únik…nie, to je jasné, potom umrie.“ A Hanno na volanie života odmietavo kývol rukou.

Gerda musí likvidovať firmu, senátor si to prial v poslednej vôli. Predá aj dom a presťahuje sa do skromnejšieho. Vychovávateľka Ida Jungmanová, ktorá pracovala pre rodinu štyridsať rokov, musí odísť. Kristián sa oženil, ale neprospelo mu to. Mával utkvelé predstavy a preludy a jeho žena ho dala do ústavu. Gerda sa rozhodne opustiť mesto, kde ju už nič nedrží a usporiada malú rozlúčku s členmi rodiny. A práve, „záhadná, zvláštna, chladná“, Gerda Buddenbrooková je najzaujímavejšou zo všetkých postáv. Autor pri nej úplne zmenil svoju techniku. Nikdy sa nedozvieme, čo si Gerda myslí, opisuje iba jej zovňajšok, hru na husliach, vlastne vystupuje len ako obraz.
Pri všetkých ostatných postavách nám autor štedro dopraje nazrieť do ich vnútra, opisuje postavy od oblečenia, výzoru cez správanie, opisuje ich myšlienky, vonkajšie prejavy, činy a zachádza až do najmenších detailov.
A tak sa príbeh končí ako sa začal, len nie v tom krásnom, veľkom, honosnom dome za prítomnosti celej rodiny, lež v skromnom dome, v úzkom kruhu rodiny a priateľov. Ostali im totiž už len spomienky.



Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?