Tatranský národný park

Kategorie: Geografia (celkem: 1009 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 8045×

Příbuzná témata



Tatranský národný park

Tatranský národný park sa nachádza v severnej časti Slovenska. Je to náš najstarší a najvýznamnejší národný park. Bol založený v roku 1949. Zaberá celé územie Tatier (s rozlohou 759 km2 ), ktoré sú najvyššou a najsevernejšou časťou karpatského oblúka. Samotné Tatry sa členia na Západné, Vysoké a Belianske Tatry. Líšia sa od seba napríklad: výškou, členitosťou, geologickou stavbou a pod. Kým hlavnými horninami Vysokých Tatier a z väčšej časti aj Západných Tatier sú žuly a kryštalické bridlice, tak Belianske a časť Západných Tatier tvoria dolomity a vápence. V národnom parku prevláda horské, studené až veľmi studené podnebie kontinentálneho charakteru. Prejavuje sa to veľkým rozdielom medzi letnými a zimnými teplotami, ako aj prevahou zrážok v letnom období. Snehová pokrývka sa tu udržuje 150 až 250 dní v roku, v závislosti od expozície a nadmorskej výšky. Ide o najchladnejšie a najvlhkejšie územie Slovenska. Na území národného parku sa nachádza 105 jazier- plies.
Svojráznosť podnebia, ako aj pestrá geologická stavba Tatier podmienili vznik rastlinstva osobitého horského a vysokohorského charakteru. S pribúdajúcou nadmorskou výškou a tým zároveň meniacimi sa klimatickými podmienkami možno v Tatrách rozlíšiť tieto vegetačné stupne:
do 800-900 m n.m. – podhorský- submontánny
800-1550 m n.m. – horský- montánny
1550-1850 m n.m. – podhôľny- subalpínsky
1850-2300 m n.m. – hôľny- alpínsky
nad 2300 m n.m. – subniválny
V tatranských lesoch t.j. v montánnom stupni je najrozšírenejšou drevinou smrek, kým smrekovce, borovice, brezy, osiky a jarabiny rastú vtrúsene alebo vo väčších či menších skupinách. Na vápencových podkladoch sú hojnejšie zastúpené jedle, buky, lipy a javory. Na vlhkých stanovištiach, najmä pozdĺž horských potokov, je pomerne hojne zastúpená jelša sivá. Vo výške nad 1550 m, ktorá je zároveň aj hornou hranicou lesa, prechádza súvislý les do pásma kosodreviny, ktoré spestrujú skupinky zakrpatených smrekov, smrekovcov, briez, jarabín a krásnej borovice limby. S pribúdajúcou nadmorskou výškou mohutné porasty kosodreviny zakrpatievajú a rednú, čo je neklamným znamením alpínskeho stupňa. Charakterizujú ho vysokohorské trávnaté lúky. Zvlášť rozvinuté a druhovo pestré sú alpínske lúky na vápencových pôdach Belanských Tatier a Červených vrchov v Západných Tatrách. V najvyšších polohách Vysokých Tatier je posledný vegetačný stupeň- subniválny (stupeň pod hranicou večného snehu).

Aj napriek extrémne drsným podmienkam sa tu vyskytuje približne 130 druhov vyšších rastlín.
Rastlinstvo v Tatrách je veľmi pestré. Rastie tu asi 700 druhov lišajníkov, 500 druhov machorastov a viac ako 1300 druhov vyšších rastlín. Územie Tatier je svojou rozlohou a výškou nepomerne menšie ako Alpy, ale svojím bohatstvom rastlinného krytu a najmä živočíšstvom sa im vyrovná a v mnohých smeroch aj prevyšuje. V rozsiahlych a hlbokých lesoch sa zachovali niektoré druhy zveri v iných krajinách už vyhubené alebo sa vyskytujúce veľmi vzácne- medveď, rys, vlk, mačka divá, hlucháň, tetrov, atď. Z bežnejších druhov možno spomenúť zver jeleniu, srnčiu, diviačiu, líšku; z dravých vtákov tu hniezdi myšiak hôrny, orol krikľavý, jastrab veľký , viaceré druhy sokolov a sov. Typickými obyvateľmi vysokých polôh sú kamzíky, svište a orly skalné.
Územím národného parku vedú turistické chodníky vyznačené červenými, modrými, zelenými a žltými značkami, ktorých celková dĺžka dosahuje približne 600 km a umožňuje návštevu takmer všetkých významných oblastí. Výnimku tvorí územie Belanských Tatier a prísne chránených prírodných rezervácií. Tieto sú z ochranárskych dôvodov pre turistický ruch uzatvorené, pretože ide o miesta potrebné na zachovanie priestorov pre vzácne druhy zveri. Taktiež z ochranárskych dôvodov platí v Tatrách sezónne uzatvorenie vysokohorského pásma a to od 1.XI. do 30.VI.
Tatranský národný park poskytuje okrem ochrany prírodného prostredia a prírody vôbec aj priaznivé podmienky na liečenie (napr. liečenie dýchacích ciest, pohybového ústrojenstva, atď.), šport (napr. lyžiarske strediská, turistika), rekreáciu a výskum(najvyššie osídlené miesto- Lomnický štít- meteorologická stanica).

Vysoké Tatry
- najvyššie horstvo Karpát, zaberajúce 335 km2. Vznikli pôsobením ľadovca- najväčším ľadovcom bol Bielovodský s dĺžkou 14 km a hrúbkou 280 m. Po ústupe ľadovcov vznikli v kotlinách vytvorenými ich činnosťou plesá, ktorých je na slovenskom území Tatier 85. Najväčším a zároveň aj najhlbším je Veľké Hincovo pleso(20 ha, 53 m), Popradské pleso, Štrbské pleso atď. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza aj veľa vodopádov, medzi najznámejšie patrí Vajanského, Kmeťov, Hviezdoslavov, Obrovský vodopád, vodopád Skok a Studenovodské vodopády. Najvyšším štítom je Gerlachovský štít(2655 m). Pohorie je zvláštne tým, že najvyššie a najznámejšie štíty sa nenachádzajú na hlavnom hrebeni, ale na jeho južných rázsochách. Napr. Kriváň (2494 m), Končistá (2535 m), Lomnický štít ( 2632 m).

Základnou horninou Vysokých Tatier je žula, kryštalické bridlice a vápence sa vyskytujú ojedinele.

Západné Tatry
- sú časťou geomorfologického celku Tatry a sú druhým najvyšším pohorím Slovenska. Zaberajú plochu takmer 400 km2. Najvyšším vrcholom pohoria je Bystrá (2248 m).
Z geologického hľadiska ich tvorí kryštalické jadro zložené hlavne z kryštalických bridlíc a žúl, ktoré tvoria podstatnú časť Západných Tatier. Vo vápencovo-dolomitických oblastiach sa vyskytuje vysokohorský kras ( Sivý vrch, Červené hory). Nachádza sa tu aj niekoľko jaskýň, z ktorých je najznámejšia Brestovská jaskyňa( verejnosti neprístupná). Takisto tu sa ako pozostatky ľadovcovej činnosti nachádzajú 20 prevažne malých plies ( najväčšie je Roháčske pleso- 2,22 ha a najhlbšie je Vyšné Bystré pleso- 12,5 m)
Západné Tatry sa delia na 6 skupín: Osobitá, Sivý vrch, Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy a Liptovské kopy.

Belianske Tatry
-sú podstatne nižšie ako Vysoké Tatry. Majú rozlohu 64 km2.Najvyšším štítom tohto pohoria je Havran(2152 m). Široké sedlo(1830 m) rozdeľuje Belianske Tatry na dve typické časti. Západnej, ktorá má vysokohorské tvary, dominujú pôvabné štíty- Muráň(1890 m ), Nový (1999 m), Havran (2152 m) a Ždiarska Vidla(2146 m).
Východnú časť tvorí mierne zvlnený hrebeň s menej výraznými vrcholmi- Hlúpi(2061 m) a Bujačí vrch (1946 m).V tejto časti sa nachádza pod vrcholom nevýraznej trávnato-skalnej vyvýšeniny, nazývanej Zadné Jatky(2019 m) známa Kamzíčia jaskyňa, ktorá v zlých poveternostných podmienkach poskytuje úkryt mnohým kamzíkom. Nachádza sa tu aj mnoho iných jaskýň, ale jediná je verejnosti prístupná Belianska jaskyňa. V Belianskych Tatrách nie sú žiadne plesá, je to však územie známe svojím botanickým bohatstvom.

Od roku 1978 sú Belianske Tatry z ochranárskych dôvodov pre turistiku uzavreté.

Živočíchy zákonom chránené
Kamzík vrchovský tatranský (ich počet sa pohybuje okolo 490 kusov)
Svišť vrchovský tatranský (ich počet sa pohybuje okolo 900 kusov)
Medveď hnedý (ich počet sa pohybuje okolo 49 kusov)
Vlk obyčajný (ich počet sa pohybuje okolo 42 kusov)
Rys ostrovid (ich počet sa pohybuje okolo 50 kusov)
Hlucháň obyčajný (ich počet sa pohybuje okolo 178 kusov)
Jariabok hôrny (ich počet sa pohybuje okolo 425 kusov)
Orol skalný (je ich 19 kusov)

Rastliny zákonom chránené
Horcokvet Clusiov
Plesnivec alpínsky
Kamzičník chlpatý
Stračonôžka tatranská
Horec bodkovaný
Zvonček alpínsky
Horec jarný
Borovica limbová

Turisti môžu navštíviť aj Múzeum TANAPu- nachádza sa Tatranskej Lomnici
Expozícia Tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici
Múzeum liptovskej dediny - nachádza sa v blízkosti obce Pribylina
Múzeum oravskej dediny- nachádza sa na poľane Brestová
Ždiar- múzeum Ždiarsky dom


Použitá literatúra: Milan Lučanský : Tatry a okolie.

ppsuper
mača, | 20. února 2010
no super teraz to len prepísat omg
, | 11. dubna 2010
gfnzdb fnds
f ud fdf h&nd, zdž df yg d s | 19. dubna 2010
rsku fznsrfi ujf ds &udhfn djnds
Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?