Studená vojna - charakteristika

Kategorie: Dejepis (celkem: 1069 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 1674×

Příbuzná témata



Studená vojna - charakteristika

Termínom studená vojna označujeme obdobie extrémneho napätia medzi superveľmocami (ZSSR a USA) a blokmi, ktoré sa pod ich patronátom vytvorili na Východe a Západe. Je to stav na pokraji vojny, ktorý do skutočnej vojny neprerástol iba vďaka existencii jadrových zbraní, pretože obe strany si uvedomovali, že skutočná vojna by bola vlastne samovraždou. Bojovali teda nevojenskými prostriedkami. Bojovali teda v športe, vo vede, v ekonomike a hlavne ideologicky. Stále napätie však viedlo k tomu, že obe strany museli masovo zbrojiť. Rozbehli sa preteky o prvenstvo vo vojenskej oblasti. Napätie nebolo však v období studenej vojny vždy rovnako intenzívne, striedali sa obdobia kríz s obdobiami uvoľnenia. Keďže sa nebojovalo vojensky medzi superveľmocami priamo, z dôvodu existencie jadrových zbraní na oboch stranách, prejavovalo sa to hlavne v regionálnych konfliktoch ako boli Kórea, Vietnam a Afganistan. V týchto krajinách dochádzalo hlavne k zmenám, ktoré nevyhovovali jednej zo superveľmocí, a preto sa táto superveľmoc snažila nepriamo (nie priamym útokom, ale podporou ľuďom, ktorí mali taký istý názor ako superveľmoc) ovplyvniť túto krajinu. Na konci kórejskej vojny sa hranice krajiny zachovali tak ako boli pred vojnou. Vo Vietname boli USA drtivo porazené a takisto ZSSR v Afganistane, hlavne preto, lebo tí, proti ktorým bojovali, boli podporovaní druhou superveľmocou. Sovietsky zväz si chcel zabezpečiť nadvládu vo východnej Európe a keď sa schylovalo k reformám, ktoré nevyhovovali Sovietskemu zväzu, snažil sa túto situáciu vyriešiť diplomaticky a často bola potrebná vojenská intervencia (Československo, Maďarsko, Poľsko). Dôležitým zlomom bolo postavenie Berlínskeho múru, ktorý mal zabrániť úteku obyvateľstva východného Nemecka na Západ. V 50. a 60. rokoch vládla medzi dvoma blokmi napätá atmosféra. Potom nasledovalo uvoľnenie napätia, spôsobené tým, že si obe superveľmoci uvedomili, ako blízko boli počas Kubánskej krízy totálnemu zničeniu oboch krajín a zároveň celého sveta. Obe krajiny zbrojili, len aby mali istotu zaručeného zničenia protivníka. Táto patová situácia udržiavala mier medzi oboma superveľmocami. Hlavným zlomom bol nástup Michaila Gorbačova v Sovietskom zväze, ktorý vedel, že obrovské výdaje na zbrojenie výrazne zhoršili ekonomickú situáciu jeho krajiny a vedel, že záruka vzájomného zničenia už bola dávno dosiahnutá a že ďalšie zbrojenie bolo nezmyselné.

Snažil sa preto vylepšiť ekonomickú situáciu krajiny, a preto začal vylepšovať vzťahy so Západom, okrem iného aj rozhovormi o odzbrojení. Reaganove SDI považoval za hlavný problém v rozhovoroch o odzbrojení. Jeho politika perestrojky a glasnosti dosiahla, že na konci 80. rokov sa Sovietsky zväz a USA začali správať nie ako protivníci, ale ako partneri. Tým vlastne ukončil studenú vojnu a následne došlo k zrúteniu politického systému Východu a rozpadu Sovietskeho zväzu.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?