Strach

Kategorie: Psychológia (celkem: 189 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 7028×

Příbuzná témata



Strach


Uvod:
Len málo ľudí dokáže potlačiť v sebe strach, a tí ktorí to dokážu sú víťazmi.
Tento citát raz vyslovila moja učitelka slovenčiny na základnej škole a ja som
zistil,že mala pravdu.Pretože som mal na strednej spolužiačku ,ktorá sa vždy učila na jednotky,dvojky.Ale strach z maturity urobil svoje a ona chuderka skončila s maturitným priemerom 2,5.Ja osobne trémou alebo strachom trpím málokedy ale
viem,že človek hoci je akokoľvek šikovný na tréme vždy pohorí.

Tréma:
V latinčine znaméná tréma ,tréme triasť sa chvieť sa ale aj hrôzu pred niečím.Tremandus znamená chvenie,ale tiež strach a hrôzu.Trému pozná každý z nás z vlastnej skúsenosti .Pri požiadaní o opis trémy viac ako 60% ľudí opisuje trému pri bežnom skúšaní v škole,pri vystúpení, pri maturite a štátnych skúškach.
Mna sa teda natíska otázka:Čo v tebe spôsobuje trému a pri akej príležitosti sa prejavuje?.
Oficiálna definícia trémy je :je to duševný stav,charakterizovaný syndromom
Zvýšeného zrušenia ,napätia a strachu,ktorý viaže negatívne očakávania subjektu
Ohľadom kvality výkonu v osobne významných a výkonovo náročných situáciách.
Trému ale môžeme aj považovať za určitý druh strachu,lebo obidva pojmy sú si významom blízke.Súčasťou trémy sú aj emocie..Tie sprevádzajú viaceré psichycké ,vegetatívne a výrazové zmeny.zaznamenávajú sa zmeny dýchania,tlaku a tepovej frekvencie.Emociami sa zaoberali už v starovekom grécku a zistilo sa to najmä un Aristotela v jeho spise o duši,kde boli emocie chápané ako určitý duševný stav,reagujúci na príjemné alebo nepríjemné zážitky.

Duševné a predskúškové stavy žiakov:
Iste si z nás každý spomenie na maturitu,Pred ňou nás sprevádzalo napätie,tréma a po nej pocit úzkosti.Teraz by som dovolil položiť dalšiu otázku:
Mal si strach z maturity?Ak áno tak čoho si sa najviac bál?
Psycholog Durič totižto zistil,že hlavný zdroj predskúškových stavou je obava z horšej známky,strach z trestu i zo zahanbenia.Týmito vplyvmi sa zhorším stav práceschopnosti žiaka ,utlmia sa psychické funkcie.Vzniká teda akýsi bludný kruh:
Predeskúškový stav-neúspech na skúške – trest- zhoršený zdravotný stav-neúspech.
Navonok sa tieto stavy prejavujú v zamene rytmu dýchania ,frekvencii pulzu ,neklude ,zmene farby v tvári a podobne.Tréma najnegatívnejšie vplýva na vyššie psychické procesy,teda na procesy myslenai a logickej pamäti.Neraz sa teda stáva ,že žiak ktorý dobre ovládal učivo nie schopný si ho vybaviť pohotovo a správane a dostane zlú známku.

Tréma ako forma strachu:
Strach je bežný psychologický jav ,ktorý pozná každý z vlastnej skúsenosti.Strach je vždy záporný pocit ,pretože umožňuje vznik frustrácie ,z jeho chrakteru vyplýva ,že organizmus viac menej predpokladá neúspech v činnosti,ktorá je motivovaná strachom.Strach motivuje konanie,ktorého výsledkom je únik z telesnej alebo psychicky ohrozujúcej situácie. Strach je v podstate zážitok z nebezpečnej situácie.







Strach je subjektívny zážitok z nebezpečnej situácie a jeho zápornou stránkou je, že organizmus predpokladá neúspech činnosti, ktorá motivuje samotný strach. Môžeme to posúdiť z hľadiska jednotlivca, kt. strach prežíva. Sebaistý a energický človek môže istú situáciu pokladať za menej nebezpečnú, i keď ju nezaujatý pozorovateľ považuje za veľmi nebezpečnú. Naopak, bojazlivý, úzkostlivý človek bude každú problémovú situáciu prežívať ako intenzívne nebezpečnú, a preto vo svojich konaniach sa nebude zameriavať na dosahovanie kladných výsledkov, ale na to, aby sa vyhol neúspechu. So strachom súvisia emócie. Emócia je pozitívna alebo negatívna, v závislosti od úspechu, resp. neúspechu v činnosti, ktorú človek vyvoláva. Emócia nie je následkom, je obsahom hodnotia situácie. Je interakciou neutrálneho vzrušenia a mechanickej asociácie. Emóciu určuje asociácia, ktorá sa dostala do interakcie so vzrušením.
Otázka do publika: „Zažili ste niekedy situáciu, v ktorej došlo k maximálnemu emočnému vypätiu? Ak áno, ako ste dokázali emócie potlačiť?“

Iným druhom neurotického typu strachu je fóbia, a hoci sa aj tento pojem často používa širšie na označenie objektov vyhraneného typu strachu. Fóbia sa človeku vnucuje, nedá sa vôlou potlačiť, ba čím sa človek snaží ju prekonať a potlačiť fobický strach, tým nástojčivejšie sa ho zmocňuje a musí sa ním myšlienkovo zaoberať. Ale človek môže fóbiu prežiť ako prechodný jav, kt. je síce nepríjemný, ale bežné konanie v podstate nenarúša. Napr.: Nyktofóbia – strach z tmy alebo Ereutofóbia – strach zo začervenania sa. Fóbia sa teda viaže na určitý konkrétny obsah, objekt, situáciu. Po grécky znamená phobos strach, úzkosť a zmätok. Subjektívne sú fóbie veľmi nepríjemné, neraz až trápne, keďže subjekt si zároveň uvedomuje ich neoprávnenosť, až nezmyselnosť. Jednou z najdôležitejších fóbii je syndróm „školskej fóbie“, ktorú sa prvýkrat podarilo opísať v roku 1941 Johnsonovi. U nás je tento syndróm málo známy a má nízku frekvenciu. Toto súvisí najmä s faktom, že značná časť detí navštevujú jasle, príp. škôlku, takže si pri vstupe do školy si už na cudzie prostredie ako aj na odlúčenie od matky už zvykli. Školská fóbia je totiž pretrvávajúce úporne odmietanie navštevovať školu súčasne s prejavom strachu, pasivitou, plačom a odmietaním jedla.

Vedci ale zistili, že podstatou školskej fóbie je strach z odlúčenia od matky, neprekonateľná obava opustiť osobu, na ktorú sa dieťa citovo viaže. Táto väzba sa nazýva tzv. separačná anxieta. Na druhej strane obdobie medzi šiestym a siedmym rokom sa niekedy označuje ako obdobie psychického odstavovania. Na školskú fóbiu sa možno pozerať aj ako na vystupňovanú formu ťažkostí detí v období vstupu do školy, kt. kladie zvýšené nároky na adaptačné schopnosti dieťaťa. Vyžaduje od neho disciplinovanosť, pozornosť a potlačenie svojho prirodzeného sklonu k hravosti, a sústredenú prácu, začlenenie sa do nového, hlavne do väčšieho kolektívu rovesníkov. Pri vstupe do školy sa vyskytnú určité vpravovacie ťažkosti. Až u pätiny žiakov vpravovacími ťažkosťami sa zistili neurotické poruchy a dokonca u ôsmych percent depresívne zmeny nálady. Okrem zmeny nálady je to ešte vzťah k depresií, častejšie bolesti hlavy a iné neurotické ťažkosti.

Tréma ako stav napätia a strachu:
Syndróm trémy je predovšetkým emočný stav. Vzťahuje na seba stav, že emócia je akýmsi intuitívnym hodnotením objektu alebo situácie, vzhľadom na prospešnosť a nebezpečnosť.





Prvok nebezpečenstva sa znásobuje uvedomením si, že dávame iným možnosť odhaliť určité stránky našej osobnosti až po možnosť kritiky iných nedostatkov. Žiak, študent si nevdojak uvedomuje staré známe: „Erare humanum est.“ – Mýliť sa je ľudske, ale nemá istotu, že publikum si to rovnako uvedomuje. Navyše ľudská potreba smiechu, najmä v mladosti, živí aj s prípadným výsmechom z nedostatkov a zlyhaní druhých. Zatiaľ, čo sa strach stavia hlavne s inštinktom úniku nebezpečenstva, jeho špecifická forma – tréma má výrazný vzťah aj k inštinktu, resp. potreby sebauplatnenia a potreby úspešnosti. Tento vzťah je však obojstranný. Nedostatočné možnosti sebauplatnenia a nedostatok citu úspešnosti znižujú sebavedomie. Nízke sebavedomie je spojené s citom menejcennosti a napomáhať k vzniku trémy. Pritom nejde o skutočné schopnosti, ale o neistotu, momentálnu mienku o vlastných schopnostiach, príp. vedomostiach a spôsobilostiach. Syndróm trémy sprevádza viacero vegetatívnych a psychických príznakov ako sú:
- zvýšené napätie kostrového svalstva
- zvýšenie potivosti dlaní a čela
- zmeny pozornosti a myslenia
- zmeny celkového duševného stavenia
- vzrušenie
Vzťah trémy k mienke o vlastných schopnostiach poukazuje aj na ďalšie súvislosti. Je to predovšetkým vzťah úrovní ašpirácie. Na to, aby študent prežil pred skúškou strach je potrebné, aby mu na výsledku záležalo. Ak mu na ňom veľmi záleží a ašpiruje na výbornú, stupňuje sa napätie, očakávanie úspechu.

Nadmerné a najmä nereálne ašpirácie bývajú zdrojom sklamania a konfliktov. Dôležitou súčasťou je sebavedomie, predstava o sebe a aká je ašpiračná úroveň osobnosti. K tréme sú ďalej viac náchylné osobnosti so zníženou toleranciou frustrácie a ľudia so zvýšenou dráždivosťou. Kritika výčitky alebo trest vo forme pedagogických či sociálnych trestov ako sú zahanbenie, posmech sú príkladmi následkov, kt. majú charakter posilňujúcich činiteľov a pôsobia na vzťah fixačne. Zároveň si treba uvedomiť, že aj sám trest je významným zdrojom strachu. Trest produkuje strach. Nespravodlivý trest zo strany učiteľa, nemiestne zahanbenie, posmech, krivda sú faktory, kt. sú schopné posilňovať trému a averziu. Pretože preťažovanie žiakov je ďalším nepriaznivým faktorom. O tom, že prevaha zlých známok pri určitej skúške nie je vinou žiakov vedia učitelia a upozorňuje ich to na to, že žiaci nepochopili učivo, príp. písomná skúška bola zle zostavená, alebo žiaci mali príliš veľkú trému.

Vplyv strachu a trémy na psychické funkcie, správanie a výkon:
Extrémny stupeň strachu pôsobí na správanie negatívne, dezorganizuje ho a sťažuje jeho primeranú reguláciu. V stave paniky dochádza dokonca k ilúziam a halucináciam. Zoberme si príklad letcov u leteckých bojoch:
- 69% dojem neskutočna
- 53% dojem zmätku
- 35% neschopnosť sústrediť sa
- 39% nepresnosť vo vybavovaní spomienok


Pri silných emóciach sa správanie stáva stereotypnejším, človek nedokáže dostatočne kontrolovať svoje motorické reakcie a robí prehmaty.





V pozadí viacerých zmien nájdeme zhoršenú pozornosť a vplyvy duševných stavov na myslenie a pamäť. Dochádza teda k nejasnostiam, k vynechávaniu pamäti a k verbálnej blokáde. Neurovegetatívne prejavy sa ešte viac zosilňujú, vedľa červenania a bledosti sa vyskytuje plač, ba v krajných prípadoch aj mdloby. Silný strach dokáže narušiť logické myslenie a zhoršiť výkon pri úlohách, ktoré vyžadujú riešenie problému. Už stredný stupeň napätia, trémy a strachu spomaľuje proces myslenia, sťažuje reguláciu a zužuje jeho rozsah. Myslenie je strnulejšie, nedarí sa usmerňovať sled myšlienok, čo je ovplyvnené zaujatím obsahu myslenia a obavami z možného neúspechu. Súčasťou strachu je aj stres.

Stres:
Stres je nešpecifická odpoveď organizmu na akúkoľvek požiadavku, ktorá je naň kladená. Je to teda stav, kedy na organizmus pôsobia stresory a podnieťujú všetky adaptačné zmeny organizmu.

Môže pôsobiť dvojako:
1.) kladne – eustres (príchod milovanej osoby)
2.) záporne – distres (bežný zmysel slova)
Stres vyvoláva všeobecný adaptačný syndróm – reakcia žliaz s vnútorným vylučovaním, vtedy sa zvyšuje aktivačná úroveň organizmu, jeho pripravenosť reagovať.
Stresová reakcia prebieha v troch štádiach:
1.) štádium alarmu – organizmus je v stave zvýšenej pohotovosti
2.) štádium rezistencie – stresová situácia trvá, fyziologická reakcia sa vracia do normála, energia sa vyčerpáva
3.) štádium vyčerpania – zmena úrovne odolnosti organizmu, nastáva zlyhanie organizmu

Adaptácia môže byť:
a) primeraná – účelné aktivity v súlade s potrebami jedinca
b) neprimeraná – nepodarí sa dosiahnúť súlad medzi potrebami jedinca a podmienkami prostredia

Príznaky stresu:
1.) somatické (obhrýzanie nechtov, škrípanie zubami, hniezdenie sa)
2.) fyziologické (migrény, nechutenstvo...)
3.) emocionálne (prudké zmeny nálady, trápenie sa nepodstatnými vecami)
4.) behaviorálne (prejédanie sa, agresia, prehnané reakcie...)

Istá miera stresu je potrebná a nevyhnutná pre motiváciu podať väčší výkon, ale ak prekoná prah vznášanlivosť, strach je nepríjemný.

Redukcia trémy:
Na otázku ako sa snažíte ovplyvňovať vlastnú trému, čo proti nej robíte a s akým úspechom, ktorú si dovolím položiť aj publiku, zo 190 odpovedí, iba 15 študentov uviedlo negatívnu odpoveď so slovkom: „NIČ !!!“ Väčšinou sa zbavili trémy:

· odpútaním pozornosti a myslenia iným smerom
· sústredením sa daný problém
· uvoľnením sa
· zdokonalením príprava
· hlbokým dýchaním



- autosugesciou vlastných schopností
- ukľudnením sa


Väčšina trémistov uvádza v zhode s očakávaním väčší počet prostriedkov, ktoré proti tréme ako netrémisti a vysokoškoláci viac ako gymnazisti, ale rozdiely sú signifikantné (podstatné). Za pozornosť stojí iba v uvoľnení sa, ktoré viac dokážu realizovať netrémisti. Keďže aj u netrémistov prichádzajú úvahy, obavy zo skúšky alebo obavy pred vybavením, dokážu pohotovo uviesť, čo proti danému stavu napätia používajú. Vytvorili deväť bodov:
1.) rozptýliť sa pred skúškou pobesedovaním na inú tému
2.) sústrediť sa na obsah odpovede
3.) hlboko sa nadýchnuť
4.) opakovať si pred skúškou hlavné body v mysli
5.) zdokonaliť prípravu až na získanie istoty
6.) spracovať látku do bodov
7.) opakovať si látku nahlas
8.) pomyslieť na niečo, čo podporí sebavedomie
9.) myslieť na niečo príjemné
Z tohto prehľadu teda vidieť, že na prvých miestach sú položky, ktoré sa týkajú zdokonalenia prípravy na skúšku a až za nimi nasledujú rozlišné spôsoby pokusov o uvoľnenie sa. Teraz by mala nasledovať moja otázka ako sa pred skúškou uvoľňujete vy a čo robíte preto, aby ste boli úspešní. Možnostiam redukovať strach zo skúšok sa venovali psychológovia dlhé desaťročia. Dominantnou metódou sa stala Wolpeho metóda systematickej desenzitizácie - ľudovo povedané akého si znecitlivenia pre pocit strachu. Na základe prehľadu o štúdii, došlo k poklesu anxiety, k zlepšovanie prospechu a psychiky študentov. Túto metódu rozpracoval G. L. Paul k uskutočneniu na 74 študentoch, ktorých rozdelil do skupín po 18-19 a tým, že vytvoril public speech anxiety, teda tzv. vystúpenie s referátom. Výsledky ukázali v 86-tich % študentov, ktorí sa zúčastnili tohto výskumu došlo k zlepšeniu výsledkov a k zhoršeniu výsledkov došlo len u 14-tich %. Dôležitou súčasťou je aj psychohygiéna. Je psychohygienické hnutie, kt. sa snaží študovať a zabezpečovať optimálny duševný rozvoj a prevenciu duševných chorôb a porúch. Význam psychohygiény pre jedinca:
- prevencia pred duševnými a telesnými poruchami a ochoreniami
- účinok na sociálne vzťahy jedinca
- účinok na pracovný výkon
- dodržiavanie a dosahovanie subjektívnej spokojnosti a vyrovnanosti
Dôležitou súčasťou odstránenia trémy je aj pozitívny vzťah učiteľ – žiak ako psychohygienicky činiteľ. Vyvoláva kladné pocity, ktoré zvyšujú rýchlosť učenia a stupňujú jeho efektívnosť. Účinnosť ocenenie žiakov a ich výkonov narastá ak je vzťah žiaka k učiteľovi pozitívny, ak si ho váži a ak je kladné očakávanie učiteľa k nemu. Takýto vzťah môžeme označiť ako opravdivo ľudsky a empatický. Ďalej je to sociálna klíma triedy, vplyv kolektívu na jednotlivca.

A na záver citát, ktorým by sme sa mali poučiť všetci:

„Keby ludia boli k sebe lepší, potom by kazdý den mohol byt dnom sviatocným.“

(Nasim Hikmet)




Použitá literatúra:
1.) Kondáš, Ondrej: Tréma – strach zo skúšky, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1979
2.) Košč, Marián: Základy psychológie, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 2001
3.) Křivohlavý, Jaro: Jak zvládat stres, Grada Avicenum, Praha, 1994
4.) Dr. Ranschburg, Jeno: Strach, hnev, agresivita, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1982













































Anketa:
1. Trpíš často trémou, strachom?
a) často
b) vždy
c) občas
d) nikdy
2. Trpíš nejakou fóbiou? Ak áno, uveď ktorou.
.........................................................................................................................

3. Pociťuješ pri písomke, resp. skúšaní potenie dlaní, bolesťami hlavy, brucha
alebo niečim podobným?
a) áno
b) nie
c) neuvedomujem si to
4. Maturita bola pre Teba:
a) oddychový zážitok
b) nepríjemný zážitok
c) niečo, čo už v živote nechcem zažiť

5. Keď si spomenieš, že na druhý deň máš skúšku, ako zareaguješ:
a) zmätene
b) pokojne
c) mne sa nemôže nič stať
d) zdesene

6. Je pre Teba problém naučiť sa systematicky na skúšku?
a) áno
b) nie

7. Používaš nejaké podporné prostriedky pred skúškou?
a) áno
b) nie

8. Dostávaš sa často do stresových situácii, z kt. si nevieš rady?
a) nikdy
b) často
c) vždy
d) ojedinele

9. Považuješ sa za trémistu?
a) áno
b) nie
c) neviem, nie som si istá ,-ý

10. Čo robíš pre odstránenie trémy?
a) systematicky sa pripravím
b) rozptýlim sa nad príjemnou vecou
c) myslím na niečo, čo mi podporuje sebavedomie
d) je mi to jedno, nie som trémista.

Opis spoluziacky
hmmmka, pokec.sk | 17. listopadu 2009
Nijake opisyyy tu nieesu !! preco ??
Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?