Slovensko v dobe rímskej

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 6768×

Příbuzná témata



Slovensko v dobe rímskej

Staršia doba rímska (10 - 166)

V dobe okolo zmeny letopočtu dochádza v našej oblasti k výrazným politickým, hospodárskym, spoločenským a kultúrnym zmenám. Jednak do Podunajska prenikajúci Rimania a jednak zo severu postupujúce germánske kmene. Germáni si založili Marobudovo „kráľovstvo“ organizované na princípoch vojenskej demokracie. Rozkladalo sa na území stredného Dunaja až po stredné Nemecko.Vnútorné rozpory podnecované Rimanmi spôsobili skorý pád Marobuda (r.19),ale aj jeho nástupcu Katvalda (r.21). Rimania potom presunuli časť vojenských družín Germánov na ľavý breh Dunaja, k Morave a Váhu na juhozápad Slovenska. Tu vytvárajú Rimania (v 1.polovici 1st.) poplatné kráľovstvo Vanniovo (regnum Vannianum). Koncom 1st. okupujú Germáni stále väčšie oblasti, chcú preraziť dunajskú hranicu a vniknúť do Panónie. Aby mohli Rimania čeliť nárazom týchto kmeňov, budujú na pravom brehu Dunaja pohraničné pevnosti - limes Romanus a usadzujú tu svoje légie.Od dôb Domitiana (81-96) až po Hadriána (117-138) prenikajú rímske légie stále hlbšie do vnútrozemia ľavého brehu Dunaja a pripravujú sa na úplne okupovanie nášho územia. Budujú vojenské pevnosti

Markomanské vojny (166 – 180)

Napätie na strednom Dunaji vyúsťuje do Markomanských vojen. Celkovo môžeme vojny rozdeliť do 3 fáz: 1.začína 166-171, 2.fáza: 172-175 a posledná 177-180. V prvej fáze, v období začínajúcej všeobecnej krízy Rímskeho impéria sa vazalské kmene menia na lúpežné vojská, ktoré prenikli až k mestu Aquilea (v Taliansku). 2 fáza je odveta za tento vpád Germánov do severného Talianska. Rimania spravili rozsiahlu ofenzívu vedenú priamo cisárom Marcusom Aureliom, ktorého sprevádzal jeho zať a spoluvládca Lucius Verus, po jeho smrti cisárov ešte nedospelý syn Commodus. Najdôležitejšie momenty tohto obdobia sú znázornené na stĺpe M.Aurelia, ktorý stojí v Ríme na Piazza Colunna. Na stĺpe je zobrazený aj „zázračný dážď“, ktorý 11.júna 172 zachránil v období veľkého sucha rímske jednotky v germánskom obkľúčení pred vyčerpaním a porážkou. Rímske jednotky prenikli hlboko do vnútrozemia západného a južného Slovenska (do Pomoravia, Považia, Pohronia a na Ponitrie). Marcus Aurelius vtedy písal medzi prestávkami v bojoch svoju filozofickú štúdiu „Hovory k sebe“ na brehu rieky Hron (lat.Granus). M.Aurelius sa nedožil konca vojny, zomrel nečakane v tábore Vindobona (Viedeň) 17.3.180 (19.roku svojej vlády). Mier (tzv. Commodov mier) s Germánmi podpísal až jeho syn ešte v tom istom roku.

Na základe neho Rimania opustili všetky pevnosti severne od Dunaja do 7.5km: Trenčín, Stupava, Milanovce a niekoľko staníc na Pohroní. Vojny skončili teda víťazstvom Rimanov, to však neznamenalo, že bolo zažehnané nebezpečie zo strany barbarov. Je pravdepodobné, že ešte aj za Commodovej vlády (180-192) bol limes Romanus znovu ohrozovaný.

Trenčianska skala

Nepatrí len k najstarším písomným pamiatkam tohto druhu na území dnešného Slovenska, nieje len svedkom zašlej slávy Rímskeho impéria, ale je aj trvalým a vypovedajúcim svedectvom doby, kedy územie juhozápadného Slovenska stálo na scéne svetových dejín. Vypovedá o tom, že sa Rím, ktorý začiatkom nášho letopočtu posunul svoje hranice až k strednému Dunaju, aby tu zriadil postupne niekoľko provincií (Noricium, Panonia), neuspokojil len s ovládnutím pohraničného pásma, a išiel ešte viac na sever. Nápis na tejto skale pochádza zo zimy roku 179, keď tu prezimovali oddiely rímskeho vojska, zložené z vybraných vojakov viacerých légií. V nápise sa síce hovorí len o príslušníkoch II.légie ktorá bola trvalou posádkou v Aquiniciu (Budapešť), ale zo Zanského nápisu (nájdený v Alžírsku) vyplýva, že išlo o vojakov rôznych légií. Celému tomuto vojsku velil Marcus Valerius Maximianus. Cisárovia, ktorým je nápis na skale venovaný sú Marcus Aurelius a jeho syn spoluvládca Commodus.

Mladšia doba rímska (180 - 375)

Obdobie po Markomanských vojnách znamenalo, len dočasné prerušenie života barbarských osád, najmä 3st. je charakterizované rozmachom barbarskej kultúry. Vojensky pomerne pokojné obdobia umožňujú čulý obchodný styk s rímskymi provinciami. Barbari vyvážajú kožušiny, med, ženy, ženské vlasy a iné suroviny. Od Rimanov dovážajú jemnú keramiku (tzv. terra sigillata), bronzové a sklenené výrobky, šperky a víno. Styk s vyspelými Rimanmi poznačuje domáci barbarský vývoj, nielen po stránke hospodárskej a kultúrnej, ale aj po sociálnej stránke. Barbarské obyvateľstvo pristupuje k organizovaniu vyšších spoločenstiev založených nie už celkom na princípoch rodovej demokracie, ale na princípoch vyvinutej triednej spoločnosti. Najvýraznejšie také centrá sú na Považí, napr. „kniežacie hroby“, v ktorých je zastúpené veľké bohatstvo. Rozmach barbarských kmeňov znamená čoraz väčšie nebezpečenstvo pre Rímske impérium. Uprostred 4st. využívajú barbari prehlbujúci sa rozklad ríše a začínajú prenikať do rímskych provincií. Rimania sa naposledy vzchopili k odrazeniu barbarov za vlády cisára Valentinitiana I. (364-375), dokonca chceli prebudovať a zosilniť hranice na Dunaji, avšak zriadiť provinciu Markomania sa im nepodarilo. Cisár Valentinitian I.

zomrel 17.11.375 v Brigetiu, pri rozhovore s Kvádskym poslom. Hospodárska a sociálna kríza Ríma vyústila až do zániku ríše (476). Pádom Rímskej moci v Podunajsku mizne z nášho susedstva štátny útvar, ktorý naše územie ovplyvňoval po stránke politickej, hospodárskej, ale predovšetkým po stránke kultúrnej. Limes Romanus

Limes Romanus tvoril reťaz hraničných opevnení, vybudovaných v odstupoch 15 až 30 km pozdĺž pravého brehu Dunaja. Medzi nimi boli podľa potreby rozmiestnené menšie kontrolné a signálne strážne veže. Dôležitú úlohu v ochrane hraníc a zásobovaní mala rímska dunajská flotila. Gerulata (Rusovce)

Pri staršej keltskej osade Gerulata, blízko strategického brodu cez Dunaj, 20 km od légijného tábora Carnuntum, vybudovali Rimania v polovici prvého storočia menší vojenský tábor - castell. Popri ňom postupne vyrástlo civilné sídlisko mestského charakteru - cannabae - aj so svojím poľnohospodárskym zázemím. O pobyte vojenských jednotiek sme dobre informovaní vďaka výskytu tehál s menami légií. Osada sa začína rozvíjať už za vlády Fláviovcov, keď tu bol vybudovaný drevozemný tábor (zachovala sa len časť priekopy). Našli sa tu aj hroby, prevažne žiarové, ale aj kostrové. Po reforme cisára Hadriána, bol tento drevozemný tábor prebudovaný na nový trvalý castell. Na viacerých miestach sa našli rôzne predmety: keramika, mince, sklo, oštepy, motyky.. Unikátnym nálezom je aj slávnostná rímska prilba s bohatou výzdobou (Mars, Diana, Victoria). V Markomanských vojnách bola Gerulata, poškodená no počas panovania Severovcov zažila druhý rozmach. Z tohto obdobia pochádza aj najväčší počet kamenných oltárikov. Najväčší počet oltárikov mal Iupiter Optimus Maximus, v armáde uctievaný i ako Iupiter Optimus Maximus Dolichenus. V 3st. a 4st. prevládalo kostrové pochovávanie, ale bolo objavené aj pochovávanie zosnulého pod strieškou z tehlových škridlíc. Pri svébsko - sarmatských vojnách (254, 259 - 260) bola Gerulata poškodená, a tak ako celé impérium sa ocitla v postupnom úpadku. Počas vlády cisára Valentiniána I. bol kastel nanovo prestavaný: aby vyhovoval zmeneným podmienkam (menej vojakov, potreba obrany). Neskôr sem prišli aj Vizigóti ktorí boli prijatí v r. 376 ako foederáti, a mali za úlohu chrániť hranicu ríše pred hunským nebezpečenstvom. V rozvalinách rímskeho mesta sa nakoniec na prelome 5/6 st. usadili Slovania.

Zohor (kniežacie pohrebisko)

Na pieskovej dune v blízkosti obce sa v 50-rokoch pri ťažbe piesku postupne narazilo na niekoľko hrobov zo staršej doby rímskej.

Jeden hrob bol pravdepodobne žiarový, uložený v bronzovom vedre (so zlomkom bronzovej spony), ostatné boli kostrové, bohato vybavené. Ako kniežacie môžeme označiť hroby 3, 4, 5. Hrob 3 obsahoval tri bronzové (vedro, cedidlo, naberačka) a štyri sklené misky (2 zo vzácneho modrého millefiorového skla), hrob 4 štyri bronzové nádoby (vedro, panvica, cedidlo s naberačkou), sklenú modrozelenú misku, hlinenú nádobku, bronzový nožík, britvu, železný nožík a zvierací zub. Najbohatší hrob 5 obsahoval 7 bronzových nádob. Ten s istotou predstavuje hrob germánskeho kráľa - obsahoval totiž kráľovský atribút - bohato zdobený, masívny zlatý náramok.

NÁPIS NA TRENČIANSKEJ SKALE
VICTORIAE AVGVSTORV (m) Na víťazstvo cisárov
EXERCITVS, QUI LAVGARICIONE vojsko, ktoré v Laugariciu
SEDIT MIL (ites) L (egionis) I I prebýva, vojakov légie 2
DCCCLV 855
...IANS LEG (atus) LEG (ionis) (Marcus Valerius Maxim)ian(u)s legát légie
I I AD (iutricis), CVR (avit) 2. pomocnej kázal
F (aciendum) vyhotoviť

Použitá literatúra:

Čtení o antice (1980)
Dejiny Slovenska I. (1961)
Národný kalendár (2001)
www.mujweb.cz/veda/archaelogy/Slovarch50,.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?