Slovensko v dejinách

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 2272×

Příbuzná témata



Slovensko v dejinách

- štát vo východnej časti strednej Európy. Jeho obyvatelia, príslušníci slovenského národa, tu žijú spolu s národnostnými menšinami.Slováci sú potomkami slovanských kmeňov, ktoré sa v 5. - 6. storočí usadili v Karpatskej kotline. Konflikty s Avarmi ich prinútili zjednocovať sa. Tak vznikol prvý známy slovanský kmeňový zväz, ktorý pravdepodobne zasahoval aj na dnešné územie Slovenska - Samova ríša. Od konca prvej tretiny 9. storočia do začiatku 10. storočia bolo Slovensko súčasťou Veľkej Moravy. Od začiatku 11. storočia bolo jeho územie postupne začlenené do Uhorského kráľovstva. Aj keď Slovensko v jeho rámci netvorilo osobitný územný a politický celok, predsa bolo ekonomicky i etnicky odlišnou, vyspelou časťou Uhorska. Na tomto teritóriu sa vytvárali predpoklady na formovanie slovenskej národnosti. Najstarší písomný záznam slova "slovenský" sa objavuje v listine cirkevného hodnostára v Kláštore pod Znievom z roku 1294. Dôkazom prejavu slovenského povedomia je Privilegium Pro Slavis z roku 1381. I pôsobenie husitov a bratríkov v 15. storočí čiastočne posilňovalo, najmä v mestách, slovenskú národnosť. Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa Uhorsko, teda aj Slovensko, stalo súčasťou habsburskej monarchie. V dôsledku tureckej prítomnosti tvorilo územie Slovenska jadro Uhorska a Bratislava sa na takmer tri storočia stala jeho hlavným a najdôležitejším mestom. Po Satmárskom mieri sa v krajine skonsolidovali politické a hospodárske pomery. Koncom 18. storočia sa pod vplyvom osvietenských myšlienok a celkovej modernizácie začali aj v strednej Európe formovať moderné národy. Slovenskí predstavitelia sa usilovali o uznanie jazykových, kultúrnych a politických práv. Prvý ucelený politický program Žiadosti slovenského národa sa zrodil v revolučnom roku 1848. Narazil však na tvrdý odpor maďarských predstaviteľov uhorskej moci, podobne ako aj druhý slovenský program - Memorandum národa slovenského z roku 1861. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní a vzniku dualistickej monarchie roku 1867 sa zostrila maďarizácia. Medzi obranné prostriedky proti nej patrila aj spolupráca medzi slovenskými a českými kultúrnymi či politickými predstaviteľmi. Vyvrcholila v spoločnom odboji počas 1. sv. vojny. Najmä v jeho zahraničnej zložke sa vykryštalizovala koncepcia spoločného československého štátu. Vyjadrovala ju Clevelandská a Pittsburská dohoda. Samostatný česko-slovenský štát bol vyhlásený v Prahe 28. októbra 1918 a 30.

októbra sa Martinskou deklaráciou k nemu prihlásila slovenská politická reprezentácia. Roku 1920 bola schválená ústava Československej republiky. Československo sa stalo parlamentnou demokratickou republikou. Problémy spôsoboval najmä jej multietnický charakter. Vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi komplikovali ekonomické a sociálne rozdiely, rôzne historické tradície, oficiálna doktrína jednotného československého národa. Na tieto problémy poukazovala Hlinkova slovenská ľudová strana a Slovenská národná strana, ktoré sa usilovali o autonómiu Slovenska. Bola vyhlásená po Mníchovskom diktáte 6. októbra 1938. Vytvoril sa slovenský snem a vláda na čele s Jozefom Tisom. Politickú moc prevzala HSĽS. 14. marca 1939 bol vyhlásený samostatný slovenský štát, ktorý sa podľa ústavy z júla 1939 volal Slovenská republika. Proti jej totalitnému režimu sa postupne formoval odboj, ktorý vyvrcholil Slovenským národným povstaním. Jeho predstavitelia sa prihlásili k obnoveniu spoločného štátu Čechov a Slovákov na princípe rovnoprávnosti. Od októbra 1944 do mája 1945 oslobodzovali územie Slovenska Sovietska armáda spolu s 1. československým armádnym zborom. Podľa Košického vládneho programu sa obnovila Československá republika ako spoločný štát dvoch rovnoprávnych národov. Predstaviteľkou zvrchovanosti slovenského národa sa stala Slovenská národná rada. Tzv. tri pražské dohody z roku 1945 a 1946 však opäť posilnili právomoci ústrednej vlády na úkor slovenskej samosprávy. Vznikol tak centralistický model štátoprávneho usporiadania, ktorý sa zakotvil v Ústave 9. mája. Bol to základný zákon totalitného režimu, ktorý bol nastolený komunistickým prevratom 25. februára 1948. Jeho súčasťou bolo kruté prenasledovanie skutočných či iba vymyslených odporcov režimu, tzv. triednych nepriateľov. V Československu bolo v politických procesoch vyhlásených 232 rozsudkov smrti, z ktorých sa vykonalo 178. V období socialistickej výstavby sa začalo spriemyselňovanie Slovenska, čo spôsobilo zvyšovanie životnej a kultúrnej úrovne väčšiny jeho obyvateľov. Začiatkom 60. rokov sa režim dostával do morálnej i hospodárskej krízy, ktorej výsledkom bol demokratizačný proces rokov 1968 - 1969. Vtedy sa oživila otázka rovnoprávneho postavenia Slovenska v spoločnom štáte. Slovenskí politici za podpory verejnosti žiadali federatívne usporiadanie, čo sa v októbri 1968 uskutočnilo. V tom čase však bol už "socializmus s ľudskou tvárou" potlačený okupáciou piatich armád Varšavskej zmluvy na území Československa. Nastalo obdobie "normalizácie".

Pod týmto heslom začali dogmatickí komunisti upevňovať svoju moc. Jej výsledkom boli opäť čistky, tisíce ľudí prepustili zo zamestnania, odoberali im cestovné pasy a nesmeli verejne vystupovať. Obeťou "normalizácie" sa stala aj federácia, ktorá zostala len na papieri. Normalizačný proces sa prejavil aj v stagnácii hospodárskeho života. vládna moc prenasledovala nezávislé názory. Napriek tomu silneli prejavy nesúhlasu s politikou "normalizačného procesu". Na Slovensku ich vyjadrovali najmä katolícky veriaci, skupiny ochrancov prírody a nezávislej inteligencie. K pádu totalitného komunistického režimu prišlo v novembri 1989. Aj na Slovensku prebiehali masové protestné akcie, ktoré viedlo demokratické hnutie Verejnosť proti násiliu. V ponovembrovom vývoji sa jedným z hlavných problémov ukázala byť štátoprávna otázka. Rokovania o nej v roku 1990 - 1992 medzi českou a slovenskou reprezentáciou neviedli k obojstranne uspokojivým výsledkom. Až po voľbách r. 1992 sa víťazi - Hnutie za demokratické Slovensko a česká Občiansko demokratická strana dohodli na rozdelení československej federácie na samostatný český a samostatný slovenský štát. 1. januára 1993 vstúpila do svetovej rodiny samostatných štátov Slovenská republika. Je demokratickým štátom a uchádza sa o členstvo v Európskej únii a v NATO. .

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?