Slnečná sústava

Kategorie: Fyzika a astronómia (celkem: 480 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. září 2006
  • Zobrazeno: 5763×

Příbuzná témata



Slnečná sústava

Slnečnú sústavu predstavuje Slnko a všetky telesá, ktoré obiehajú okolo neho, ako aj prostredie, v ktorom sa tento pohyb uskutočňuje. Centrálnym telesom slnečnej sústavy je Slnko. Po eliptických dráhach, blízkych kružniciam, obiehajú okolo Slnka planéty. K slnečnej sústave patria mesiace planét (napr.Mesiac), planétky, kométy, meteoroidy. Pohyb tychto telies sa riadi gravitačným zákonom. Súčasťou slnečnej sústavy je medziplanetárny prach a plyn, na ich pohyb má vplyv aj slnečné žiarenie a magnetické pole. Hmotnosť Slnka (2x10 kg n=30) predstavuje 99,87% hmotnosti celej slnečnej sustavy. Najväčšou planétou slnečnej sustavy je Jupiter, ktorý má 0,1 % hmotnosti Slnka. Vzdialenosť poslednej planéty slnečnej sustavy Pluta sa považuje za hranicu planetárnej sústavy Slnka. Hranica slnečnej sústavy je daná dráhami dlhoperiodických komét, resp. oblasťou, v ktorej ešte prevláda gravitačné pôsobenie Slnka nad gravitačným pôsobením okolitých hviezd (priestor až do 200 tis. astronomických jednotiek). Slnečná sústava sa nachádza v jednom zo špirálových ramien našej Galaxie a zúčastňuje sa na jej pohybe. Okolo jadra Galaxie obieha rýchlosťou asi 250 km/s, doba jedného obehu trvá približne 250 mil. rokov. Až do 16.storočia sa udržoval geocentrický názor na usporiadanie slnečnej sústavy. O zavedenie heliocentriymu sa zaslúžil M.Kopernik, zákony pohybu planét objavil J.Kepler (zač.17.storočia) a I.Newton (koncom 17. stor.) formuloval gravitačný zákon, platný pre celú slnečnú sústavu. Pohyby telies slnečnej sústavy študuje nebeská mechanika, otázky vzniku slnečnej sústavy planetárna kozmogónia.

Slnko>>> Hviezda v strede slnečnej sústavy. Je 109 krát väčšia ako Zem a okolo svojej osi sa otočí za 25 dní. Je tvorené najmä vodíkom (90%) a héliom (8%). Teplota v jadre Slnka dosahuje 15 milionov stupňov celzia. Na povrchu 6000°C. Pri jadrových reakciách sa uvolňuje E vo forme fotónov čiže častíc svetla, ktoré postupujú cez radiačnú zónu z atómu na atóm. Ich kľukaté putovanie môže trvať až milión rokov. Za touto zónou je nižší tlak, takže tu vzostupné prúdy vynášajú horúci plyn nahor a chladnejší plyn sa vracia smerom k jadru. Slabšie prúdy privádzajú plyn do fotosféry, viditeľného povrchu Slnka. Tam teplota plynu klesne, lebo tu žiarenie odchádza cez chromosféru, t.j. neviditeľnú vrstvu plynu. Časť tohto žiarenia sa nakoniec dostane až na povrch Zeme. A to je ako Slnko „svieti“.Vonkajšia časť Slnka sa skladá z fotosféry, chromosféry a koróny ( oblasť horúceho plynu).

Zvláštnosťou fotosf éry sú SLNEČNÉ ŠKVRNY: tmavé miesto na povrchu Slnka. Má kruhovitý alebo nepravidelný tvar a silné magnetické pole. Hlavné slnečné škvrny majú dlhú životnosť a sú viditeľné aj voľným okom, malé majú životnosť len niekoľko hodín. Ich teplota je asi o 2000°C nižšia ako okolie. Merkúr>>> Je to vlastne guľa zložená z hornín, tak ako aj Venuša, Zem a Mars, posiata krátermi a spaľovaná blízkym Slnkom. Na privrátenej strane k Slnku má 400°C a na odvrátenej -160°C. Jej povrch pripomína povrch Mesiaca. Táto planéta je vzdialená iba 58 mil. Km od Slnka a nemá mesiace. Jej relatívna hmotnosť (Zem=1) je 0,06 a jej rotačná doba je asi 58 dní 15 hodín a 31 minút. Okolo Slnka obehne za 88 dní. Počas dvoch obehov Slnka sa 3 krát otočí okolo vlastnej osi. Deň na Merkúre je dlhý až 176 pozemnských dní a je rovnako dlhý na celej planéte. Venuša>>> Stavbou sa v podstate podobá Zemi, obklopuje ju však hustý obal z oxidu uhličitého. Je to zároveň tretí najjasnejšie viditeľný objekt zo Zeme. Hneď po slnku a mesiaci. Jej rotačná doba je 243 dní a 27 minút. Okolo vlastnej osi sa otáča opačne ako ostatné hviezdy. Jej povrch je pokrytý pohoriami vysokými až do 10 000 m, krátermi a tektonickými zlomami, ktoré svedčia o tektonickej činnosti a intenzívnej erózii. Na povrchu je teplote až 480°C. Venuša nemá vlastné magnetické pole. Táto planéte sa aj veľkosťou podobá zemi. No je veľmi nehostinná, lebo okrem oxidu uhličitého, ktorý zadržiava žiarenie Slnka, obsahuje jeho atmosféra zakalená kvapôčkami kyseliny sírovej. Zem>>> Je to tretia planéta slnečnej sústavy a má tvar geoidu (gule so sploštenými pólmi). Vykonáva dva pohyby: jeden okolo vlastnej osi (24 hodín) a druhý okolo Slnka (365 dní). Zem v sebe skrýva obrovskú E, čo je dnes bádateľné na sopečnej činnosti a zemetraseniach. Oba tieto javz súvisia s neprestajným pohybom litosferických dosiek, ktoré so sebou nesú kontinenty a oceány. Na povrchu Zeme sa nachádza asi 1,4 miliardy km³ vody. Viac než 97% tejto životne dôležitej kvapaliny je v moriach a oceánoch a len necelé 1% je v riekach a jazerách. Zem je vzdialená 150 miliónov km od Slnka. Okolo Zeme obieha jeden Mesiac. Je to zatial jediná planéta, na ktorej je známi život. MESIAC: Je to prirodzená obežnica planéty Zem. Jeho hmotnosť je 81-krát menšia ako hmotnosť Zeme. Okolo vlastnej osi obehne za rovnaký čas aako okolo Zeme. Preto je k Zemi obratený stále tou istou stranou. Na strane obrátenej k Slnko má teplotu až 100°C a na odvrátenej -155°C.

Nemá atmosféru a teda ani vietor ani zrážky a jeho prastaré horniny nezvetrávajú. Nemá ani vodu ani vlastný zdroj svetla, svieti odrazeným svetlom zo Slnka. Povrch Mesiaca je pokrytý rozsiahlymi planinami nazývanými mesačné moria a krátermi, ktoré vznikli dopadom meteoritov na jeho povrch. Je vzdialený384 400 km od Zeme. Prvá ľudská posádka, ktorá pristála na Mesiaci 19.7.1969, bola posádka americkej kozmickej lode Apollo 11 s kozmonautmi Amstrongom, Aldrinom, tretí člen posádky Collins ich zabezpečoval na obežnej dráhe. Mars>>> Táto červená (jeho červená farba je spôsobená oxidmi železa) planéta sa okolo vlastnej osi otočí za 24 hodín a 23 minút, takže jeden den na Marse trvá asi tak dlho ako na Zemi. Mars je obalený atmosférou zloženou z oxidu uholnatého, oxidu uhličitého a vody. Okolo pólov má biele čiapočky. Jeho vzdialenosť od Slnka je asi 228 miliónov km. O tejto planéte sa hovorí, že práve na nej sa možno nachádzajú nejaké známky života. To by znamenalo, že v našej slnečnej sústave nie je Zem jediná planéta, na ktorej existuje život. Táto planéta má dva mesiace: Phobos a Deimos. Jupiter>>> Je to najväčšia planéta našej slnečnej sústavy. Je to rotujúci plynný obor, ktorý má väčší objem ako všetky ostatné planéty dokopy. Na jeho oblačnom obale, ktorého pohyb dokazuje, že tam vanú vetry rýchlosťou väčšou ako 100m/s, je Veľká červená škvrna, čo je vlastne búrka, ktorá by pohltila celú Zem. Táto búrka trvá najmenej 300 rokov. Planétu tvoria takmer výhradne plyny, pevné jadro má priemer iba 25 000km. Tlak okolitých plynov je taký veľký, že teplota na povrchu jadra dosahuje 30 000°C. Má 16 mesiacov (Metis, Adrastea, Amalthea ,Thebe ,Io, Europa, Ganymedes, Callisto, Leda, Himalia, Lysithea, Elara, Ananke, Carme, Pasiphae and Sinope ) , najväčším z nich je Ganymedes, ktorý je zároveň najväčším mesiacom našej slnečnej sústavy (je väčší ako planéta Pluto). Je vzdialená 778 miliónov km od Slnka a okolo vlastnej osi sa otočí za 9 hodín 56 minút.
Saturn>>> Druhá najväčšia planéta je slabo pruhovaná guľa s niekoľkými prstencami. Pruhy sú vlastne čiastočkami zlúčenín vody a amoniaku v atmosfére planéty. Prstence tvorí prach a ľadové častice. Podstatou tejto planéty, tak ako aj planéty Jupiter, je najmä plynný vodík a hélium. Teplota na povrchu je -170°C. Je vzdialený 1427 mil. Km od Slnka a doba rotácie je 10 hodín 39 minút. Má až 21 mesiacov (Pan, Atlas, Prometheus, Pandora, Epimetheus, Janus, Mimas, Enceladus, Tethys, Telesto, Calypso, Dione, Helene, Rhea, Titan, Hyperion, Iapetus, Phoebe)a najväčší z nich sa volá Titán.

Urán>>> Okolo Slnka obehne za 84,7 roka a okolo vlastnej osi sa otočí za 17 hodín 14 minút. . V jeho atmosfére sa vyskytuje vodík a metán. Metánové oblaky spôsobujú jeho zelenomodrý nádych. Jeho povrch je pokrytý hrubou vrstvou ľadu, ktorý tvorí vodík a amoniak. Podobne ako Saturn má okolo seba viaceré prstence (najmenej 9) a 15 mesiacov (Cordelia, Ophelia, Bianca, Cressida, Desdemona, Juliet, Portia, Rosalind, Belinda , Puck, Miranda , Ariel , Umbriel , Titania , Oberon). Jeho najváčší mesiac sa nazýva Titánia.Bol objavený v roku 1781.
Neptún>>> okolo tejto „modrej“ planéty sú nevýrazné prstence tvorené kryštálikmi zmrznutého metánu. Je vzdialená 4 496mil. Km od Slnka a jej deň trvá 17hodín 50 minút. V jeho atmosfére sa nachádza metán, vodík, amoniak a dusík. Teplota na tejto planéte klesá až na -220°C. Má 8 mesiacov (Naiad, Thalassa, Despina , Galatea , Larissa , Proteus , Triton, Nereid). Pluto>>> Pluto je drobná ľadová planéta vzdialená 5 900km od Slnka 9 čiže najvzdialenejšia). Jej mesiac, Charón, má asi polovičnú veľkosť samotnej planéty. Spolu s ním tvorí akoby dvojplanétu. Bol objavený až v roku 1930. Dráha tejto planéty je najpretiahnutejšia. Preto sa niekdy nachádza bližšie k Slnku ako Neptún. Všetky planéty sa totiž pohybujú po eliptických dráhach. Okrem Pluta sa všetky pohybujú viac-menej v jednej rovine. Asteroidy: Pásmo týchto menších telies leží medzi Marsom a Jupiterom. Toto pásmo obsahuje úlomky ešte z čias vzniku slnečnej sústavy. Kométy: Na okraji slnečnej sústavy sa pohybujú kométy. Tieto vesmírne telesá obiehajú Slnko po eliptickej dráhe. Obežné dráhy komét často križujú obežné dráhy planét. Kométu tvorí jadro. Ktoré obsahuje celú hmotu kométy a jeho zloženie je neznáme. Jadro je obalené hmlistým obalom - komou, utvorenou ľadom, čpavkom, metánom, prachom a oxidom uhličitým. Pri priblížení sa k Slnku vzniká vypudzovaním žiariacich molekúl a prachu chvost kométy. Najznámejšia je Helleyho kométa, ktorú je možné vidieť raz za 76 rokov (naposledy v roku 1986). Meteorid: V medyiplanetárnom priestore slnečnej sústavy je veľké množstvo pomerne malých telies a tie nazývame METEORIDMI. Pokial sa takýto meteorid dostane do zemskej atmosféry vznikne METEOR.
Meteor: Je to malý kúsok horniny, často zvyšok kométy, ktorý sa dostal do atmosféry Zeme. Pri prechode atmosférou zhorí, vtedz na oblohe pozorujeme „padajúcu hviezdu“. Ak dopadne na Zem vznikne METEORIT:
Meteorit: Váčší kus horniny, ktorý nezhorel pri prechode cez atmosféru a dopadol na zem.

Môže mať veľkosť od niekoľkých metrov až do desiatky metrov, je zložený z kovov alebo je kameňom.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?