Rozprávanie

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2942 referátů a seminárek)



Rozprávanie

Počas jedného jesenného neskorého poobedia som išiel po ulici, ktorú lemovali obchody s najrôznejším sortimentom. Zrazu som zachytil rinčanie skla a tlmený krik. Na ulici som nebol sám a preto som tomu nevenoval veľkú pozornosť. Ale znova. Otočil som sa, ale nespozoroval som nič podozrivé. Spravím dva kroky a vidím, ako mladý chlapec rozbil okno a utekal preč. Pozrel som sa dnu a videl som tam mladú predavačku na zemi. Zavolal som pomoc a zostal som pri nej, až kým neprišla sanitka, potom som odišiel smerom domov. Bol som strašne hladný a rozhodol som sa, že si pôjdem kúpiť niečo pod zub do tamojšieho nemenovaného obchodného domu. Keď som vošiel dnu, predo mnou bola dlhá chodba. Na ľavej strane predávali televízory. Pozrel som sa na hodinky a bolo presne 19:30 a začínali správy zo sveta. Zastavil som, a pozeral som na obrazovky ako nepríčetný. V úvode ukázali muža, ktorý vyvraždil rodinu, potom prírastok do zvieracej rodiny slonov v ZOO a nakoniec odovzdávanie Oscarov. Radšej som odišiel. Na lavičke sedel zaľúbený pár. Držal sa za ruky a vyznávali si lásku. Kiežby sa na svete diali len pozitívne veci. Hm, kiežby. Pár metrov ďalej sedel zarastený starší pán v ošúchanej bunde, deravých topánkach, na hlave mal hrubú čiapku a v ruke suchý rohlík. Zjavne nebol na tom najlepšie. Bol sám, opustený a špinavý. Ale ja som mal jediný cieľ: čo najskôr sa najesť. Až do prasknutia. Začalo mi škŕkať v bruchu. Už som si myslel , že si od neho ten rohlík zoberiem. „No konečne potraviny“ – povedal som si. Vletel som dnu, ako na pretekoch. Košík som mal poloprázdny (Alebo poloplný? Už si nepamätám.) a išiel som k pokladnici. Predavačka, ktorá bola zjavne trocha obézna, bola šikovná. A preto som ani veľmi dlho nečakal. Keď som, samozrejme, zaplatil, vyšiel som von a namieril som si to do parku. Pred očami sa rozpínala zelená tráva, vysoké stromy a jazero. Romantika. Myslel som, že budem sám. Omyl. Zbadal som dva tiene. Jeden trocha pri zemi a druhý vysoko nad ňou. Ja že už od hladu ani nevidím, ale videl som dobre. Mladé dievča venčilo psa. Prvé čo ma zaujalo, na dievčati, bolo oblečenia. Mala dlhú sukňu, koženú značkovú bundu a čierne topánky. Srdce sa mi rozbúchalo, ale nie na dlho. Pes zbadal druhého psa a rozbehol sa a spolu s ním i jeho pani. No čo už, aspoň sa najem. Keďže už bola vonku zima, odišiel som smerom k električkovej zastávke, vzdialenej dobrý kilometer. Ale pretrpel som. Zrazu električka prudko zabrzdila a všetci popadali.

Šofér prudko otvoril kabínu a vybehol von. Pod kolesami bolo osobné auto a v ňom vodič. My vnútri sme boli nervózni, čo sa stalo. Otvorili sa všetky dvere a električka rázom ostala prázdna. Všetci sa nahrnuli dopredu a už len boli počuť vety typu: „Preboha, bože môj, ako to, kto bol na vine?“ Nikto nevydal zo seba súvislú vetu. Ani ja. Jeden cestujúci mal pre sebe mobilný telefón a zavolal políciu a záchrannú službu. Hneď ako dorazili, nás odohnali. Nevedeli si s autom poradiť a tak privolali ešte požiarnikov s hydraulickými nožnicami. Ja som si všimol, ako vybrali mladého muža. Hlavu mal celú zakrvavenú a ruky zohavené. Zostalo mi zle, otočil som sa a odišiel pešo domov. Ešteže bývam len dva kilometre odtiaľto. Stále som to mal pred očami, a na mysli celú noc, a nejednu. A mám to aj teraz. Až teraz som si uvedomil, že človek nikdy nevie, čo sa môže stať o sekundu, minútu, hodinu, deň či mesiac. Stačí chvíľa nepozornosti a je úplne iný priebeh udalostí. Vždy sa niečo udeje a bude diať na tomto svete.

dssd, | 15. března 2010
picovinaa
Škrečok Puffi
Dominika, www.dominika-a-radka.blog.cz | 19. dubna 2010
Ahoj. Volám sa Puffi a som škrečok zlatý. Mám biele bruško a ryšavé škvrnky. Milujem svoju paničku Natálku, pretože je ku mne pozorná, vždy mi dáva nejaké dobrôtky, alebo ma dokonca berie von! Vždy chodíme spolu na jedno slnečnicové pole, no a keď je leto,sú tam pravdaže aj slnečnicové semienka,ktoré mi veeeľmi chutia!Natálka ma vždy pustí na kúsok si pobežkať a ja si po ceste hľadám tieto semienka a lúskam ich. V jeden krásny letný deň sme išli s Natálkou na to isté slnečnicové pole. Všade navôkol boli krásne dožlta sfarbené kvietky. Natálka ma pustila ako vždy, ale okolo išla na bicykli jej kamoška a tak na mňa zabudla a nechala ma pobehovať po poli. Ja som tam zbieral semienka až som sa nakoniec dostal veľmi ďaleko od Natálky. Ona ma hľadala, po chvíli sa aj rozplakala, ale ja nedokážem vydávať natoľko silné zvuky aby ma pri šume vetríka začula. Po hodine hľadanie Natálka na dne zo smútku bohužiaľ odišla. Škrečky síce nevedia plakať,ale v duchu mi bolo tak smutno, že keby som vedel púšťať slzičky, zaplavili by hádam celé pole. Bol som ale zmierený s tým, že Natálku asi už nikdy neuvidím, pretože nemala šancu ma tu nájsť. Oľutoval som, že som sa zatúlal ale tie semienka boli také chutné... Nuž čo... Vyhrabal som si v zemi malú noru a do nej som sa schúlil. Prešla noc a svitlo ráno. Bolo svieže, ale po chvíli začal viať veľmi silný vietor. Bolo mi zima a dokonca začalo aj pršať! Bol som načisto zúfalý, a keďže vietor bol silný a ja som ľahučký, odvialo ma priamo na diaľnicu !!! Strrrášne som sa bál. Po chvíli som začul akýsi hluk... Panebože! Auto! V tejto chvíli som vedel, že sa blíži môj koniec, no tak som posledné sekundy svojho malého života myslel na moju Natálku. Celý som sa chvel od strachu. Auto sa už, už približovalo, no tesne predo mnou zastalo. Vystúpil z neho vodič, ktorý mi bol známy. Bol to Natálkin strýko a ten ma jemne zodvihol, strčil si ma pod teplú mikinu a dal mi kúsok mrkvičky. Aký som len bol šťastný, že ma zbadal na ceste, spoznal a takto nádherne zachránil. Teraz som už vedel, že ma odvezie k mojej milovanej Natálke. Nikdy sa jej už nezatúlam a radšej odolám pokušeniu z dobrôt. Už zostaneme naveky spolu. PUFFI
Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?