Rómovia

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 5487×

Příbuzná témata



Rómovia

Téma: Rómovia- známi neznámi

Slovensko je tvorené pestrou mozaikou rôznych etnických spoločenstiev. Popri Slovákoch tvoria súčasť etnickej štruktúry Slovenska Maďari, Rómovia, Rusíni-Ukrajinci, Česi, Nemci, Chorváti a príslušníci ďalších národností. Vzťah majority k príslušníkom iných národností sa stal pre demokratickú postkomunistickú slovenskú spoločnosť vážnym problémom. Najmarkantnejšie sa to prejavuje vo vzťahoch s maďarskou národnostnou menšinou a Rómmi. Kým „národnostný konflikt“ Maďarov a Slovákov sa pohybuje skôr na úrovni politickej, v prípade vzťahu majority k Rómom, ide takmer výlučne o zložitý komplex sociálnych problémov.
Ide predovšetkým o fenomény akými sú: problém značnej sociálnej retardácie Rómov, ich vysokej nezamestnanosti, nízkej vzdelanostnej úrovne, asociálneho správania, alkoholizmu a iných nealkoholových závislostí, vysokej pôrodnosti u najzaostalejších skupín Rómov, prostitúcie mladistvých rómskych dievčat, a pod. Spoločnosť označuje tento blok problémov pojmom rómsky problém, príp. rómska otázka. Poďme sa teraz bližšie pozrieť do histórie, pretože z nej sa dajú vyčítať mnohé odpovede na otázky, ktoré nás trápia v súčasnosti. Najprv sa v stručnosti oboznámime s pôvodom Rómov. V súčasnosti je odbornými kruhmi všeobecne akceptovaný tzv. „indický pôvod“ Rómov. Problematickou však ostáva otázka ich presnej lokalizácie (čiže umiestnenia) na pôvodne obývanom území v Indii, ich postavenie v sociálnom systéme Indie, časové dimenzie a príčiny presunu týchto skupín do Európy, keďže si Rómovia až do 20.-teho storočia nevytvorili písomnú podobu svojho jazyka a nezanechali o vlastnom pôvode a histórii žiadne písomné dokumenty. (Bernasovský,I., Bernasovská,J., 1999)
Kultúra sa odovzdávala z generácie na generáciu ústnym podaním a historické udalosti rómskych dejín sa zachovali skôr formou legiend a mýtov. Údaje o nich sa dozvedáme len v písomných svedectvách, ktoré zanechali pôvodní obyvatelia rôznych krajín, v ktorých sa súčasne s nimi nachádzali aj Rómovia. Bližšie boli Rómovia klasifikovaní ako potomkovia Dómov, ktorí v indickom kastovnom systéme patrili k najnižšej skupine, vyčlenenej z kastovného systému Sem patrili ľudia ktorí: zametali, odstraňovali nečistoty, prali, ale i kati, kováči, muzikanti, tanečníci, zlodeji koňov. Nikdy sa nevenovali roľníctvu, pastierstvu ani remeslám. (Jurová,A., 1993) Táto kastovná pozícia predkov v zaostalej skupine, pôsobí pre rómsku inteligenciu veľmi urážajúco a v druhej polovici 20.

storočia preto hľadajú Rómovia „výhodnejšie“ vysvetlenia ich indického pôvodu.

Z Indie sa predkovia Rómov začali presúvať do Európy v 9.-10. storočí. Jedna skupina putovala cez Afriku a Gibraltár do Španielska a potom ďalej do celej západnej Európy. Druhá skupina smerovala cez Balkán do východnej a strednej Európy, teda aj na naše územie, kam prišli predkovia Rómov niekedy v 13. storočí. Prvá písomná správa o pobyte Rómov na našom území je z roku 1322, kedy spišskonovoveský richtár Ján Kunch pri popise majerov udáva, že „.. v Mariássyovských lesoch na okolí sa potulujú Cigáni.. „ V rokoch 1377 a 1381 sa spomínajú aj v Zemplínskej stolici. (Mann, A.B., 2000, str. 6)
Spočiatku žili v symbióze s miestnym obyvateľstvom daného územia. Keďže mali zaužívaný kočovný spôsob života a nemali vzťah k poľnohospodárstvu, boli na toto spolužitie odkázaný. (Zdá sa, že v tejto oblasti sa toho vo všeobecnosti veľa nezmenilo dodnes.. .) Ako protihodnotu za poľnohospodárske a iné výrobky poskytovali Rómovia svoje kováčske a iné remeselné zručnosti ako aj svoje hudobné a tanečné umenie. V niektorých oblastiach Európy boli dokonca títo pútnici prijímaní veľmi pohostinne. Svedčia o tom napríklad ochranné listy udelené nemeckým cisárom Žigmundom v roku 1417 Cigánskemu vojvodovi Ladislavovi. Tieto ochranné listy zaručovali asi 100 člennej skupine Rómov dobré prijatie v mestách aj dedinách, v ktorých lokalite sa usadili. Dochádzalo tu k vzájomnému ovplyvňovaniu kultúr, ba dokonca aj k zmiešaným manželstvám. Tento pozitívny postoj však nikdy nebol jednoznačný, vždy sa objavovali pocity nedôvery a strachu.(Liégeois,J.-P., 1997)
Od polovice 15. storočia už však o pozitívnom postoji k Rómom nemožno hovoriť. Menil sa postupne na nedôveru až odpor, a to najmä v západoeurópskych krajinách. Bolo to predovšetkým v súvislosti s odlišným správaním Rómov, ktoré v stredovekom ponímaní kresťanstva nemohlo byť akceptované. Vyústilo to až do exkomunikácie Rómov (vyobcovania z cirkvi), z dôvodov porušovania kresťanskej morálky, veštenia, krádeží a nedodržiavania pôstov. (Mann, A.B., 2000) Európske krajiny reagovali na túto situáciu prijatím zákonov a nariadení, ktoré sa takmer všade zhodovali a mali výrazne regresívny charakter. Vražda Róma sa nepovažovala za zločin a to malo za následok hromadné vyvražďovanie týchto obyvateľov. Opätovne pripomínam, že toto sa dialo najmä v západnej Európe. Práve preto sa začal masový exodus Rómov smerom do krajín, v ktorých tieto represie neboli také drastické, čiže smerom sa východ, teda aj na naše územie.

Vtedajší panovníci sa ešte nemohli obraňovať zavedením víz alebo neposkytnutím azylu. Vtedy tieto možnosti neexistovali. V strednej a juhovýchodnej Európe bola teda situácia napriek tomu, že boli Rómovia v celej západnej Európe prenasledovaní, vraždení a vyháňaní, o niečo priaznivejšia. A to „vďaka“ vojnovým výpravám Turkov v 16. a 17. storočí. Obe bojujúce strany totiž potrebovali zručných kováčov na zhotovenie náradia, zbraní, a i. Práve Rómovia poskytovali tieto služby i pre slovenskú šľachtu. Okrem toho sa uplatnili i ako hudobníci a vojaci na šľachtických dvoroch. (tamtiež)
V I8.storočí postavenie Rómov na našom území určovala politika Márie Terézie. Obsahovala rozličné opatrenia zamerané na dosiahnutie usadenia Rómov a ich asimiláciu. Cieľom týchto snáh bolo naučiť ich roľníckemu hospodáreniu a pokúsiť sa o ich splynutie s ostatným obyvateľstvom. Historický prínos nariadení Márie Terézie spočíva predovšetkým v tom, že po prvý krát v európskej histórii neboli Rómovia vyháňaní (segregovaní), ale počítalo sa s nimi ako s obyvateľmi krajiny. (Liégeois, J.-P., 1997) Tieto nariadenia sa stali akýmsi modelom pre riešenie prístupu k rómskej komunite i v ostatných európskych krajinách a boli počiatkom obdobia asimilačných pokusov riešenia rómskej problematiky pokračujúcich aj v 19.a 20. storočí.(Mann, A.B., 2000)

Na území Slovenska sa postupne usadili 4 skupiny Rómov. Z týchto kočovali ešte začiatkom nášho storočia prevažne len Olaskí Rómovia, ostatné rómske skupiny boli už v 20. storočí usadené.(Jurová, A., 1993)
Obdobie druhej svetovej vojny (r. 1939-1945) prinieslo Rómom izoláciu a genocídu (vyvražďovanie). V koncentračnom tábore Osvienčim zahynulo asi 20 tisíc európskych Rómov. Slovensko ako spojenec Nemecka, zahraničnú a brannú politiku vytváralo podľa ´vzoru´ nemeckej vlády. Súčasťou tejto politiky bolo prenasledovanie Židov a Rómov. Aj keď slovenskí Rómovia neboli transportovaní, podliehali viacerým diskriminačným opatreniam: do miest a obcí smeli vstupovať len v povolené hodiny, nesmeli cestovať verejnými dopravnými prostriedkami, namiesto brannej povinnosti museli vykonávať práce v prospech štátu, atď..
Situácia Rómov po roku 1945 bola podmienená predovšetkým štátnymi opatreniami voči tomuto etniku. Košický vládny program deklaroval rovnoprávnosť menšín žijúcich na území Československa, no v skutočnosti národná svojbytnosť národnostných menšín nebola akceptovaná a ani ich emancipácia nebola žiadúca. Ideologické bariéry tohoto obdobia nedovolili Rómom dosiahnuť štádium národnosti.

Boli naďalej akceptovaní iba ako sociálne s kultúrne zaostalé obyvateľstvo. Od začiatku 50.-tych rokov, s nástupom komunizmu v našich podmienkach, začalo obdobie násilného začleňovania Rómov do spoločnosti. Východiskom tejto etapy sa stala úplná likvidácia kočovného alebo polokočovného života Rómov a ich trvalé usadenie, zakotvené i v právnom poriadku v zákone „O trvalom usídlení kočujúcich osôb“. Ako sa ukázalo po uplynutí siedmich rokov od vydania vyššie uvedeného zákona, boli výsledky týchto opatrení štátu na riešenie tzv. “cigánskeho problému“ natoľko neuspokojivé, že sa vláda rozhodla použiť (aj keď možno nerozumne) ešte násilnejšie spôsoby. (Jurová, A., 1993) Vytvorila koncepciu rozptylu a odsunu Rómov z miest ich vysokej koncentrácie. Sociálno-kultúrne pozdvihnutie Rómov sa malo dosiahnuť rozbitím ich tradičných i novovzniknutých komunít.
Pre zaistenie stálej zamestnanosti Rómov prijímala vláda ČSSR rôzne opatrenia. V r.1965 bolo napríklad vydané nariadenie, aby závody a podniky neprepúšťali Rómov z práce, aj ak porušujú pracovnú disciplínu. Navonok bolo teda všetko ideálne, Rómovia boli naoko začlenení do „normálnej“ spoločnosti, nikto sa však nestaral, čo sa deje vo vnútri tejto komunity. Rómovia boli zmätení umelým režimom, stratili svoje kultúrne charakteristiky a zvyky. Je ťažké hodnotiť toto obdobie, názory na prínos týchto opatrení sú rôzne. Pre objektívne zhodnotenie tohto obdobia a výsledkov „sociálneho experimentu“, bude zrejme potrebný väčší časový odstup.

Tak či onak, vždy počas celej histórie išlo o problém vzájomnej koexistencie (spolužitia) odlišných kultúr a o schopnosti prekonania vážnych predsudkov v oblasti vzájomných vzťahov a to na oboch stranách spoločnosti. A práve tento fakt nebol v koncepciách rokov totality zohľadňovaný. (Jurová, A., 1993)

Záverom by som rada vyjadrila želanie, aby sa podarilo nájsť cestu k náprave problémov, ktoré sú typické pre Rómsku populáciu. Málokto vie, že sme štátom s najvyšším percentuálnym podielom Rómskeho obyvateľstva na počet obyvateľov na svete. A práve preto by bolo potrebné tento súbor problémov raz a navždy vyriešiť. Nedá sa to však stihnúť za rok či dva. Je potrebné vypracovať dlhodobý program opatrení, ktoré by viedli k cieľu. Nie je vhodné pristupovať k tejto otázke tak, že označíme za jediných vinníkov súčasného stavu samotných Rómov alebo na druhej strane len majoritu, resp. štát. Vždy treba hľadať východisko v kompromisoch, ktoré by priniesli osoh obom stranám, ale zároveň priniesli požadované riešenie.

Na zvládnutie tejto zložitej úlohy je potrebné prizvať odborníkov z rôznych oblastí. Verme, že predstavitelia nášho štátu budú postupovať uvedeným spôsobom a tento problém, ktorý je jednotlivými vládami prehadzovaný ako horúci zemiak prestane v dohľadnej dobe trápiť našu spoločnosť.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?