Objednajte si podklady pre seminárne práce, referáty, slohové práce a iné odborné texty na www.seminarkybezprace.sk

Romantizmus vo svetovej literatúre

Kategorie: Literatúra (celkem: 440 referátů a seminárek)



Romantizmus vo svetovej literatúre

Svetová romantická literatúra, spoločné a špecifické črty literárnych diel romantických autorov.

Základné znaky romantizmu:
 Hlavný hrdina často trpí romantickým smútkom, splínom, pesimizmom.
 Výsledok individuálnej revolty je často tragický
 Hrdina je často autoštylizáciou básnika
 V popredí je jeden človek s problémami, citmi
 Konflikt so spoločnosťou, osamelý, nepochopený
 Rozpor medzi snom a skutočnosťou
Téma, štýl, prostriedky:
Romantizmus spracúva všetky témy a odmieta vysoké umenie šľachty. Reč je hovorová, ľudová a často vychádza z ľudovej slovesnosti. Romantizmus vyjadruje kontrasty – harmónia kontrastov
Spoločenské pomery:
Rozvoj buržoázie, veľká francúzska revolúcia (rovnosť, sloboda bratstvo), rozvoj kapitalizmu, vzniká nové videnie skutočnosti. Idealizmus – prechod od rozumu k citu. Iracionalizmus – filozofia viery a inštinktu. Individualizmus – útek do prírody, pesimizmus, splín.

Francúzska literatúra:
JEAN JACQUES ROUSSEAU: snaží sa odkryť nové krasy života, ktoré nachádza v rodinnom alebo vidieckom živote. Súkromné vlastníctvo považuje za zlo. Rozprava o nerovnosti. Pedagogický román: Emil alebo o výchove. Napísal aj román Júlia alebo nová Heloisa: vrchol európskeho sentimentalizmu. VICTOR HUGO: najvýznamnejší francúzsky romantický spisovateľ. Napísal epické básne Legenda vekov. Drámy: Cromwell, Hernani: romantický hrdina túži po láske a odpor voči šľachte. Ruy Blas: historický námet. Jeho najvýraznejšie dielo je historický román Chrám matky Božej v Paríži. Dej sa odohráva v Paríži, zachytáva obraz celej spoločnosti, ktorá je plná rozporov a protikladov. Zobrazuje život šľachty v období vlády Ľudovíta XI. Bezstarostný, bezcieľny, hýrivý a prázdny život. Cirkevná aristokracia, ktorá si hromadí majetky. Reprezentuje ju pretvárka, faloš, pokrytectvo (Frollo). Kráľovské súdnictvo bolo nespravodlivé a skorumpované. Autor si vyberá aj najnižšie vrstvy spoločnosti – najchudobnejší, zlodeji, bedári, úbožiaci. Sem patrí aj Quasimodo. Je zvonár v chráme matky Božej. Fyzicky je veľmi škaredý, až ohyzdný avšak duševne a mravne je čistý a krásny ( harmónia protikladov). Autor využíva psychologickú kresbu postáv. Dej: Kňaz Frollo sa ujme Quasi–
moda a príjme ho do chrámu. Postupne si však z neho spraví otroka. Quasimodo bol hluchý, hrbatý a škaredý, ale mal dobré srdce. Často sa z veže pozeral na námestie, kde tancovala mladá cigánka Esmeralda. Zaľúbil sa do nej.

Avšak do nej sa zaľúbi aj Frollo. Esmeralda však ľúbila namysleného kapitána Phoeba. Phoebus ju zachránil, keď ju raz chcel Quasimodo uniesť. Phoebus dal Quasimoda zbičovať. Frollo sa ho zriekol. No Esmeralda mu pomohla. Neskôr Esmeraldu obvinili z čarodejníctva, ale Quasimodo ju ukryl v chráme. Raz Frollo prichytil Esmeraldu s Phoebom a zo žiarlivosti ho prepichol. Obvinili z toho Esmeraldu, ale Quasimodo ju opäť ukryje v chráme. Frollo ju však unesie a zavrie k starej pustovníčke. Tá sa k nej správa veľmi zle. Nenávidí cigánov, lebo jej raz uniesli dcéru. Náhodou zisťuje, že Esmeralda je jej dcéra. Rozhodne sa ju chrániť. Esmeraldu však popravia a stará pustovníčka umiera pri nej od smútku. Frollo aj Quasimodo to všetko sledujú z veže. Quasimodo je zúfalý, ale Frollo sa zákerne smeje, preto ho Quasimodo zhodí z veže a sám umiera pri Esmeraldinom hrobe. Román sa vyznačuje napätím, protikladmi, pátosom, údesnými scénami podfarbenými dobovým koloritom. Autor vyjadruje sympatie s ľudom.
Ďalšie diela: Bedári, Robotníci mora, 93

Nemecká literatúra: Základné hnutie mladej generácie sa volalo Sturm und Drang. Príslušníci sa búrili proti spoločnosti. Žiadali nadvládu citu, lásky. JOHAN WOLFGANG GOETHE: nemecký básnik a prozaik. Napísal ódu Prometheus – oslava človeka, ktorý verí vo vlastné sily. Faust – je to dvojdielna veršovaná básnická skladba. Je spracovaná podľa stredovekej povesti o učencovi Faustovi, ktorý v túžbe po poznaní upíše svoju dušu diablovi (Mefistoteles). Faust túži po poznaní, plnom rozvinutí svojej osobnosti. Na sklonku života prichádza Faust k názoru, že len ten si zaslúži život, kto o neho bojuje. Zmysel života nachádza v činorodej práci. Faust umiera ale Mefistoteles aj tak prehrá, lebo Faust je zachránený zásaho vyššej moci. Oslava ľudskej práce a rozumu. Utrpenie mladého Werthera: je to sentimentálny román. Je písaný vo forme listov. Mladý, vzdelaný Werther sa zaľúbi do Lotty, ktorá sa stáva ženou jeho priateľa Alberta. Pretože sa nedokáže vyrovnať so svojimi vlastnými túžbami a skutočnosťou, nedokáže sa vyrovnať so spoločenskými konvenciami. Končí svoj život samovraždou
Goethe napísal aj drámy: Ifigénia v Tauride, Torquato Tasso, Egmont.
FRIDRICH SCHILLER: vyjadruje túžby po slobode a kráse. Napísal drámu Zbojníci – vystupuje tu proti feudálnemu absolutizmu. Napísal aj historické hry:
Mária Stewartova, Panna Orleánska, William Tell. HEINRICH HEINE: jeden z najrevolučnejších básnikov. Napísal knihu piesní: Kniha piesní.

Obrazy z ciest: fejtóny, ktoré vytvoril zo svojich zážitkov z ciest. Nemecko, zimná rozprávka: cestopis. Rozpor medzi spoločenskými vrstvami, sociálne nerovnosti. Dielo je dopĺňané básňami.

Anglická literatúra:
GEORGE GORDON BYRON: búri sa proti neslobode, zúčastňoval sa bojov za slobodu. Child Haroldova púť: lyricko-epická básnická skladba. Hlavný hrdina sa cíti osamelý, nepochopený. Búri sa proti tyranii. Spomína na vojnu.
Don Juan: je to satira na vyššiu spoločnosť. Chillonský väzeň: báseň. Obsahuje
myšlienky o slobode. PERCY BYSSHE SHELLY: anglický básnik. Písal poéziu vzdoru. Veril, že láska môže človeka obrodiť. Napísal veršovanú drámu Odpútaný Prometheus: verí v slobodu, vychádza z antiky. Opisuje odvahu človeka vzoprieť sa proti tyranii a útlaku.

Ruská literatúra:
ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN: sympatizoval s jednoduchými ľuďmi. Napísal román Eugen Onegin: vytvoril typ zbytočného človeka, ktorý je rozčarovaný životom a ie je schopný urobiť šťastným seba ani druhých. Je znechutený životom v Petrohrade, odchádza na vidiek, zabíja v súboji svojho priateľa, básnika Lenského. Odmieta lásku Tatiany, cestuje po Rusku. V Petrohrade opäť stretáva Tatianu, ako manželku jedného kniežaťa. Vyznáva jej lásku, avšak Tatiana ho odmieta. Ostáva osamelý, pesimistický, nepocho–
pený. Ďalej napísal Kaukazský zajazec, Cigáni, Kapitánova dcéra.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?