Rasizmus

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2921 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 13837×

Příbuzná témata



Rasizmus

Rasizmus je nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás.
Rasizmus sa dá definovať ako predsudok založený na sociálne významných fyzických rozdieloch. Rasista je človek, ktorý je presvedčený, že niektorí jedinci sú v dôsledku takto definovaných rasových rozdieloch nadradení alebo menejcenní.

Spočiatku, vo vedeckých pokusoch o vysvetlenie vzniku ľudských rás, nachádzame pokusy telesné a ostatné rozdiely medzi rasami pripísať rôznym podmienkam, v ktorých jednotlivé rasy žili. Ako príklad spomenieme výrok otca medicíny, ktorým bol HIPPOKRATES:

"Z fyziologického hľadiska je len jeden ľudský rod, národy rozrôzňuje podnebie, vody, zemepisné podmienky, stravovanie a mravy."

PREČO DOŠLO K RASIZMU ?

Jedna z príčin bola skutočnosť, že v európskej kultúre má hlboké korene protiklad čiernej a bielej. Biela bola spojená s čistotou a nevinnosťou, čierna so zlom. Tieto symbolické významy ovplyvnili prvé reakcie na černochov. Utvrdzovali v Európanoch pocit, že Afričania sú úplne odlišní ľudia, naviac šlo o pohanov.

Druhým faktorom bolo rozšírenie pojmu rasa. Po viacerých predchodcoch sa otcom „moderného rasizmu” stal J. A. C. GOBINEAU (1816 - 1882), ktorý v štvorzväzkovom diele "Štúdia o nerovnosti ľudských rás" dokazuje, že nemožno telesné charakteristiky a kultúrne znaky (napr. rozumové schopnosti), ktorými sa jednotlivé rasy líšia medzi sebou, vysvetľovať len podmienkami prostredia, že príčiny týchto rozdielov treba hľadať "hlbšie".
Podľa neho sa každá civilizácia udrží len dovtedy, kým sa jej podarí vyhnúť sa miešaniu s "menejcennými rasami". Samozrejme, za najvyššiu rasu považoval rasu bielu (árijskú). Biela je obdarená vyššou inteligenciou, mravnosťou a vôľou. Najmenej schopnou rasou sú černosi .Jeho myšlienky sa stretli v rôznych kruhoch s rôznymi ohlasmi.. Myšlienky Gobineaua ovplyvnili i Adolfa Hitlera, ktorý ich zaradil do nacistickej ideológie!

Tretia príčina spočíva vo vykorisťovateľskej povahe vzťahov, ktorú Európania vnútili mimoeurópskym národom.

Obchod s otrokmi by nikdy nebol existoval, keby Európania nepovažovali černochov za príslušníkov „nižšej” rasy, ktorí ani nie sú ľuďmi.

Vyvrcholenie rasizmu je v ideológii "čistej nordickej rasy", ktorá vládla v nacistickom Nemecku a ktorá doviedla rasizmus k obludnému systému vyvražďovacích táborov smrti, v ktorých boli vraždení príslušníci "nižších rás" (aj národov, etnických skupín, politických odporcov atď.).



Základné dôvody pre vznik rasizmu treba hľadať v:

- xenofóbii - strachu z neznámeho, nenávisť voči cudzincom
- hospodárskych dôvodoch - snaha ovládnuť slabšieho, kolonializmus a pod.

Musíme si uvedomiť, že existuje rasizmus bielych proti čiernym, ale rovnako tak rasizmus čiernych proti bielym, bielych proti žlto - hnedým aj žltohnedých proti bielym a čiernym a čiernych proti žlto - hnedým, no skrátka existuje rasizmus všetkých proti všetkým.

Ktoré argumenty uvádzajú rasisti na podporu svojich názorov ?

- príslušníci čiernej rasy v USA majú IQ o 15 až 20 bodov nižšie ako belosi.

Skutočnosť, dokázaná konkrétnymi výskumami, teda dá sa proti názoru, že čierni sú menej inteligentní niečo povedať?

Ţ schopnosti merané inteligenčnými testmi nie sú totožné s vrodenými vlohami,
Ţ výsledky testov závisia aj od školského vzdelania,
Ţ dedičnosť IQ je pravdepodobne podstatne nižšia ako 80%,
Ţ rovnaké sociálno - ekonomické prostredie ešte neznamená rovnaké životné
okolnosti,
Ţ pre rozvoj dieťaťa má veľký význam vzťah s rodičmi (do 6 rokov),
Ţ matka významnejšou mierou vplýva na IQ detí ako otec
Ţ testy sú robené na belošskej populácii.

Často sa poukazuje na to, že medzirasoví miešanci sú delikventi. Skutočne je vo väzniciach veľa miešancov, ktorí už pri sobáši s partnerom inej rasy boli vydedení z oboch rodičovských prostredí, dostali sa na perifériu spoločnosti a potom medzi zločincov. Medzi miešancami nachádzame aj vynikajúce postavy: Puškin, Alexander Dumas,...



Znaky, podľa ktorých by sme mohli belochov zaradiť medzi "nižších":

- nadočnicové valy sú u ľudoopov, austrálskych domorodcov a belochov, najslabšie sú u černochov,
- pery: chýbajú u ľudoopov, najvýraznejšie sú u černochov,
- silné ochlpenie tela. Ľudoopy, austrálci, belosi - černosi málo.


PREDSUDKY A DISKRIMINÁCIA

Predsudky sú názory alebo postoje jednej skupiny voči druhej, zatiaľ čo diskriminácia spočíva v skutočnom jednaní s druhými. Predsudky sú predstavy o jedincovi alebo skupine založené len na informáciách, ktoré niekto niekde začul. Ich typickou črtou je odolnosť voči zmene názoru, nové informácie predsudkom neotrasú. Kto má voči niekomu predsudky, nie je ochotný vypočuť si toho niekoho. Okrem negatívnych predsudkov máme aj pozitívne predsudky. A to o tých skupinách, s ktorými sa stotožňujeme.

Za diskrimináciu považujeme stav, kedy sú ľuďom upierané práva a príležitosti, ktorými disponujú druhí. Príčinou diskriminácie bývajú často práve predsudky.

PSYCHOLOGICKÉ VÝKLADY

Existujú dva psychologické pohľady. Jeden využíva pri analýze predsudkov pojem stereotypné uvažovanie. Podľa druhého existuje určitý typ osobnosti, ktorý je náchylný k predsudkom voči menšinám.

Predsudky sa uplatňujú na základe stereotypov v uvažovaní. Beloch môže mať určitý názor na černochov, ktorý vychádza z niekoľkých presvedčení a všetky nové
poznatky a informácie potom interpretuje vo svetle tohto predsudku. Stereotypné predstavy môžu byť neškodné, pokiaľ je ich emotívny náboj neutrálny a pokiaľ sa nedotýkajú záujmov jedinca.

Stereotypy sa často úzko spoja s psychologickým prenosom, pri ktorom sa pocity nepriateľstva alebo hnevu obracajú proti niečomu, čo nie je ich skutočným pôvodcom. Ľudia prenášajú svoj hnev na obetné baránky. Obvyklými obetnými baránkami bývajú skupiny, ktoré sa výrazne odlišujú a majú pomerne malú moc, sú ľahkým terčom.

Známa americká štúdia vedená Theodorom Adornom v 40. rokoch diagnostikovala typ označený ako autoritatívna osobnosť. Takýto ľudia sú netolerantní voči odlišným názorom v zmysle náboženskom i sexuálnom. Andormo a spol. hľadali vysvetlenie tohto javu v spôsobe výchovy.

Podľa nich sú to ľudia, ktorým rodičia nedokázali priamo prejaviť lásku, boli neprístupní a kládli dôraz na kázeň. ZÁVER

Človek sa neustále, každým dňom vyvíja, zdokonaľuje. Hádam raz sa dostaneme až tak ďaleko, že vymiznú akékoľvek predsudky týkajúce sa fyzickej, etnickej, náboženskej a hocijakej inej odlišnosti. Hádam raz budeme môcť povedať: "Všetci sme sa vyvinuli rovnakým spôsobom, sme ľudia, a preto sa tak aj správajme!" A raz si snáď všetci spolu podáme ruky a vykročíme tou správnou nohou do ďalšieho "vývojového obdobia"...
__________________________________________________.

, | 21. dubna 2009
, | 29. listopadu 2010
etr
Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?