Prvá svetová vojna

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 07. dubna 2007
  • Zobrazeno: 21547×

Příbuzná témata



Prvá svetová vojna

Medzinárodná situácia pred vojnou
Príčiny prvej svetovej vojny siahajú do 19. storočia, kedy z mnohých malých štátov, ktoré boli v tej dobe súčasťou iných krajín, vznikli štáty nové. Väčšie krajiny, ako napr. Nemecko a Taliansko, sa teraz chceli presadiť vedľa vládnucích mocností Európy, akými boli Rusko, Francúzsko a Británia, vedľa nestabilného Rakúsko-Uhorska v strednej Európe a vedľa postupne zanikajúcej Osmanskej ríše na Strednom východe. Menšie krajiny, ako napríklad Holandsko, sa súťaženia zúčastniť nemohli a zostali neutrálne, nepridali sa na žiadnu stranu.
Do roku 1914 boli veľké mocnosti rozdelené do dvoch nepriateľských alinacii:
• 7. októbra 1879 sa Nemecko kontaktuje s RU a vzniká zmluva o spoločnej spolupráci- tzv. Dvojspolok. V roku 1882 sa k nim pripája aj Taliansko a vzniká tzv. Trojspolok. Postupne sa vzťahy s Talianskom ochladzovali, čo vyústilo až k vystúpeniu Talianska zo spolku (1915), zatiaľ čo zväzok s Tureckom (pripojilo sa roku 1914) a Bulharskom (1915) bol stále tesnejší. Tieto krajiny boli nazývané aj ústredné (centrálne) mocnosti.
• Možná strata kolónii spojila aj Francúzko a Anglicko, ktoré 8.4.1904 podpísali tzv. Entente Cordiale (Srdečná dohoda), dohodu, ktorou si zabezpečili mierové rozdelenie oblastí svojho koloniálneho záujmu. Pre Nemecko táto zmluva znamenala porážku jeho zahranično-politických úsilí. V roku 1907 sa k nim pridáva Rusko, ktoré ako východný sused Nemecka malo veľký územný význam. Vytvárajú tak protiváhu trojspolku, tzv. Trojdohodu. Ten sa rozšíril roku 1914 o Belgicko, Srbsko, Čiernu Horu a Japonsko, v roku 1915 o Taliansko, roku 1916 o Rumunsko, roku 1917 o USA, Portugalsko, Čínu a niekoľko amerických štátov a roku 1918 o Grécko.

Krajiny tvoriace tieto aliancie mali svoje silné i slabé stránky a zohrali v budúcom konflikte významnú rolu. • Nemecko sa stalo najväčšou vojenskou mocnosťou v Európe. Jeho pokusy o súperenie s britským námorníctvom boli príčinou napätia medzi oboma krajinami.
• Rakúsko-Uhorsko bolo obrovskou, ale nestabilnou monarchiou, zahrňujúcou veľa nespokojných a nepokojných národov. • Veľká Británia bola piekopnícka priemyselná krajina, vládla ohromnej zámorskej ríši. Pri obrane spoliehala viac na svoje veľkolepé námorníctvo, než na malú profesionálnu armádu, obsahujúcu 386 000 mužov. • Rusko bolo naproti tomu v priemyselnej a vojenskej technológii o 400 rokov pozadu, avšak do boja mohlo nasadiť milióny mužov a zároveň disponovalo ohromným územím.

• Francúzsko sa stále nemohlo zmieriť s porážkou Nemeckom vo francúzsko-pruskej vojne v rokoch 1870-71, ani s vojnovými náhradami, ktoré muselo platiť.

Vojna však nakoniec vypukla na Balkáne v juhovýchodnej Európe. Táto oblasť bola ešte krátko predtým súčasťou Osmanskej ríše, ale Turci sa z nej stiahli a zanechali za sebou mocenské vákuum, o ktorého zaplnenie súperili RU s Ruskom. RU zvýšilo svoju expanzívnosť voči Srbsku. Srbi však nesúhlasili s pripojením k RU, presadzovali myšlienku vytvorenia Veľkého Srbska. Rozvíjalo sa národnooslobodzovacie hnutie proti RU a Turkom, ktoré bolo podporované Slovanmi, a najmä Ruskom. Odpoveďou RU na to bola colná vojna, keď RU uzatvorilo hranice so Srbskom. Roku 1908 RU anektovalo provincie Bosnu a Hercegovinu. Po neúčinných protestoch neskôr anexiu uznali aj Rusko, Osmanská ríša a Srbsko.
Roku 1912 sa malé balkánske štáty zjednotili do Balkánskeho spolku a začali vojnu proti Turecku, ktoré veľmi rýchlo porazili (1. Balkánska vojna). Ale vzájomné územné spory vyústili v roku 1913 do 2. Balkánskej vojny, ktorá sa skončila porážkou Bulharska Srbmi a ostatnými balkánskymi štátmi. Tieto dve vojny boli predohrou k I. svetovej vojne.

Príčiny vojny
Príčiny prvej svetovej vojny tkveli v množstve protichodných záujmov a napätí medzi európskymi mocnosťami. Tieto záujmy vyplývali z hospodárskej rivality vedúcich priemyslených štátov, z boja o zdroje surovín a odbytové trhy v agrárnych krajinách, z úsilia po koloniálnom vlastníctve a z rastúceho nacionalizmu.
• Nerovnomerný vývoj kapitalizmu - z neho vyplýva problém z Nemeckom, ktoré sa zjednotilo až v 70. rokoch 19. storočia. Po zjednotení nastal prudký hospodársky rozvoj, kedy Nemecko investovalo do školstva, vedy a techniky. Ihneď nabehli na nové technologické postupy a v niektorých oblastiach dokonca predbehli aj konzervatívne Anglicko. • Nové rozdelenie sveta - Nemecká ríša vstúpila do súťaže o rozdelenie sveta až vtedy, keď európske veľmoci Veľká Británia a Francúzsko mali svoje diely už zabezpečené. Nemecko sa s prihliadnutím na svoju hospodársku moc cítilo odsunuté a naliehalo na zmenu.
V napätí medzi európskymi mocnosťami sa utvárali obranné zoskupenia. Čoraz viac sa však presadzovala mienka, že existujúce napätie sa dá odstrániť iba vojnou. Tento názor podnecoval intenzívnejšie zbrojenie, a tým prípravu na vojnu. Pokus na 1. aj 2. mierovej medzinárodnej konferencii v Haagu v roku 1899 a 1907 o účinnú medzinárodnú kontrolu zbrojenia a o zabezpečenie mieru bol neúspešný, stroskotal na egoistickej mocenskej politike jednotlivých štátov. Zámienka
V roku 1914 už bolo Nemecko na vojnu pripravené, no neodvážili sa rozpútať vojnu, v ktorej by vystupovalo ako hlavný agresor.

Hľadalo preto vhodnú zámienku. Tá sa im naskytla po 28. júni 1914, kedy bol počas návštevy hlavného mesta Bosny Sarajeva spáchaný atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželku, ktorú vykonal člen tajnej srbskej organizácie Čierna ruka Gavrilo Princip. Týmto atentátom chceli dosiahnuť oslobodenie Srbska, čo sa im však nepodarilo.
Rakúsky cisár František Jozef si neželal vojnu, ale na radu nemeckého cisára Wilhelma II. posiela do Srbska ultimátum. Dôvodom pre Nemecko na urýchlené začatie vojny bola reorganizácia armády vo Francúzsku a Rusku a vnútorné problémy, ktoré malo Anglicko s Írskom. V ultimáte bolo požadované trestnoprávne stíhanie atentátnikov zo Sarajeva do 48 hodín. Srbsko na radu Ruska bolo ochotné akceptovať ultimátum, ale nesúhlasili s bodom, podľa ktorého mali atentát vyšetrovať rakúski žandári. Ich vyhýbavú odpoveď Rakúsko-Uhorsko využilo ako zámienku pre vypovedanie vojny.

Všeobecná vojna v Európe
28. júla 1914- RU vypovedalo vojnu Srbsku- začiatok prvej svetovej vojny
29. júla - Rusko → RU
30. júla - Rusko → Nemecku
1. aug- Nemecko →Rusku
3. aug- Nemecko → Francúzku
4. aug- VB → Nemecku
5. aug- RU → Rusku
6. aug- Srbsko → Nemecku
11. aug- Francúzsko → RU
12. aug- VB → RU
23. aug- Japonsko → Nemecku
RU → Japonsku

Situácia sa rýchlo vymkla z kontroly. Konflikt vypukol aj v Tichomorí, kde Japonsko a Nemecko bojovali o politickú nadvládu a v Afrike, kde sa Nemci snažili získať kolónie. Vojna sa stala svetovou.

Priebeh vojny
Na území Európy vznikli 3 fronty:
Hlavný- západný- Nemecko proti francúzskym, belgickým a anglickým vojskám; tiahol sa pozdĺž celej francúzskej severnej hranice
- východný- Nemecko a RU proti ruským vojskám; prechádzal pozdĺž východných hraníc území ústredných mocností od Baltského mora na severe k Čiernemu moru na juhu
Vedľajší- juhovýchodný front- RU proti srbským vojskám; neovplyvnil ani priebeh ani výsledok vojny

Rok 1914
• hlavný front je západný
• Nemecko predpokladalo rýchly koniec vojny a vypracovalo tzv. Schlieffenov plán bleskovej vojny (Blitzkrieg). Podľa neho mala vojna trvať 3-4 mesiace. Predpokladal rýchly postup na západ, cez Belgicko a Luxembursko do Francúzska, ktorého armáda bola v reorganizácii, čiže neschopná okamžite zasiahnuť, čo by viedlo ku kapitulácii Francúzska.

Potom, kým sa Rusko pomaly zmobilizuje, vrhnúť sa s uvoľnenými silami proti nemu.
• Tento plán skrachoval hneď v prvej fáze. Rýchlo postupujúci nemecký útok sa zastavil 5.9. na rieke Marne. Týmto sa nemecká ofenzíva skončila, mýtus o bleskovej vojne stroskotal. • na západnom fronte- prechod k pozičnej (zákopovej) vojne- bolo jasné, že blesková vojna nemôže uspieť
• 9.9. prišli na pomoc Francúzom Rusi a Nemci začali ustupovať
• Rusi začínajú mať úspechy na bitevnom poli- získali Halíč a porazili Nemcov v bitke pri Loggii, čo bol pre centrálne mocnosti veľký šok

Rok 1915
• podľa Blitzkriegu- hlavný front je východný
• do vojny vstupuje Taliansko na strane Dohody (v Trojspolku ho vystriedalo Bulharsko a Turecko)
• 22.2. Nemecká ríša vyhlasuje neobmedzenú ponorkovú vojnu, tj. torpédovanie vojnových, ale aj obchodných lodí všetkých štátov vo vodách, ktoré boli vyhlásené za vojnovú oblasť. Hlavným cieľom bolo vyhladovanie Veľkej Británie tým, že im obkľúčili prístavy a bránili v zásobovaní.
• 7.5. Nemci potopili anglický parník Lusitániu (neskôr zámienka USA pre vstup do vojny)
• vzápätí muselo Nemecko 13.5. ponorkovú vojnu obmedziť
• v máji- v druhej bitke pri Yperskom kanáli medzi nemeckými a francúzskymi vojskami nasadili Nemci do bojov po prvýkrát jedovatý chlórový plyn. Očakávaný taktický úspech sa však nedostavil.
• Nemci zahajujú ofenzívu na východe. V júni znovu dobyli Halíč späť od Rusov. Príčinou ruskej porážky je aj celková zaostalosť krajiny a armády, ktorá preto nie je schopná odolať tlaku a začína ustupovať. Nemci obsadzujú Poľsko.
• vojna prechádza už v celej Európe od bleskovej k pozičnej (zákopová vojna)
• VB a Francúzsko sú pasívni a neplnia si spojenecké záväzky, zvolili taktiku vyčkávania
• VB v snahe vyradiť Turecko z vojny podniká ofenzívu v Dardanelách, ktorá končí neúspechom a odstúpením Winstona Churchilla z postu ministra námorníctva

Rok 1916
• hlavným frontom sa stáva opäť západný
• 21.2.- 16.12. - Nemecko zaútočilo na francúzsku pevnosť Verdun- cieľom ich útoku bolo, aby v bitke s nasadením obrovského množstva materiálu proti kľúčovej strategickej pevnosti nechali "protivníka vykrvácať". Nemecké velenie tým sledovalo aj otvorenie cesty do Paríža. Bola to najväčšia bitka 1.sv.vojny a padlo v nej vyše pol milióna vojakov.
• Rusi zahajujú ofenzívu na juhovýchodnom fronte, aby odbremenili západných spojencov (Brusilova ofenzíva)
• 1.7.-bitka na rieke Somme- ďaľší pokus nemeckého velenia prelomiť francúzske línie. V tejto bitke boli po prvýkrát použité tanky ako nové zbrane na strane britských vojsk
• 27.8.

sa do vojny zapája Rumunsko, ktoré je následne obsadené nemeckými silami, čím sa Nemci dostávajú k životne dôležitým dodávkam ropy
• v Európe všetky mužské sily sú využívané na frontoch → pôda ostáva neobrábaná a rozrastá sa hlad, zásobovanie armády zlyháva. To podnecuje nepokoje.

Rok 1917
• Nemci obnovujú totálnu ponorkovú vojnu podľa hesla "Potop čo vidíš"
• Reakciou VB bola ochrana konvojov obchodných lodí torpédoborcami→ neúspech nemeckej blokády
• 6.4. 1917- USA ako odpoveď na znovuvyhlásenie ponorkovej vojny (zámienkou je potopenie Lusitánie v roku 1915) vstupuje do vojny proti Nemeckej ríši a o niekoľko mesiacov vypovedáva vojnu aj Rakúsko-Uhorsku
• v krajinách sa začína šíriť nespokojnosť s vedením vojny. V mnohých prerástla až do štrajkov (Nemecko, Francúzsko). Pre národy bola vojna aj príležitosť vyjadriť svoju túžbu po nezávislosti (Írsko, Poľsko, národy RU)
• 27.2. vypukla v Rusku februárová revolúcia, ktorá zosadila cára a cárizmus. Mikuláš II. bol prinútený abdikovať a vlády sa ujala dočasná vláda menševikov a sociálnych revolucionárov (eserov) pod vedením Kerenského a soviety (ľudové orgány moci) robotníkov a vojakov, ktoré viedli boľševici na čele s V.I. Leninom a L.D. Trockým
• 7.11. (27.10.) zvrhli boľševici ruskú dočasnú vládu a vypukla tak Veľká októbrová socialistická revolúcia. Predsedom Rady ľudových komisárov sa stal Lenin a nastolil diktatúru proletariátu. Medzi prvé opatrenia vlády patrili:
- dekrét o mieri (Lenin: "Rusko nemôže bojovať už ani jeden deň")
- dekrét o pôde (nesplnené)
- deklarácia práv národov Ruska (nerešpektované)
• Rusko sa snaží separátne uzatvoriť mier s Nemcami, a tak posiela delegáciu na čele s komisárom Trockým- neúspešná
• november- bitka pri Caporette- talianska armáda utrpela drvivú porážku nemeckými a rakúsko-uhorskými vojskami
• vznik Najvyššej medzispojeneckej vojnovej rady a vrchným veliteľom dohodových vojsk sa stáva francúzsky maršál Ferdinand Foch

Rok 1918
• V januári americký prezident Woodrow Wilson vypracoval 14 bodový mierový program a predkladá ho centrálnym mocnostiam. Boli však odmietnuté.
• 9.2. podpísaný Brestlitovský mier (chlebový mier) medzi sovietskym Ruskom a Nemeckom. Nemecko však obnovilo boje proti Rusku, po kapitulácii sovietskej vlády sa mierové rokovania v Brest-Litovsku 3.3. uzavreli. Pre Rusko bol mier nevýhodný, stratil veľa územia v prospech Nemecka, ale už nemuseli bojovať. Lenin sa mohol sústrediť na svoj politický cieľ- nastolenie komunizmu v Rusku a na celom svete (svetová socialistická revolúcia).

Komunizmus sa však zvrhol na krutovládu.
• V marci sa rozpadol východný front a nemecké vojská sa presúvajú na západ, kde sa dostávajú až k Parížu (Luddendorffova ofenzíva), až pokiaľ nie sú zastavené v druhej bitke na Marne
• 8.8. zahájili vojská Dohody pri Amiens útok, ktorým dosiahli prielom v nemeckej obrane a zatlačili ich až po Siegfriedovu líniu do Belgicka
• Cez more do Francúzska neustále prúdili ďalšie americké jednotky a Dohoda mohla posilniť i ďalšie fronty, taliansky a solúnsky v Európe, palestínsky a mezopotámsky v Ázii. To spôsobilo, že na jeseň boli spojenci Nemecka takmer na konci síl, rakúsky cisár sa tajne pokúšal vyjednávať separátny mier a Turci boli na ústupe, keď stratili Bagdad a Jeruzalem.
• 30.9. požiadalo o mier Bulharsko, o mesiac neskôr Turecko
• 24.10. -porážka vojsk RU Talianmi na rieke Piave
• 3.11. podpísalo RU pri Padove prímerie s Dohodou- separátny mier
• 9.11. abdikácia nemeckého cisára Wilhelma II. a vyhlásenie Weimarskej republiky. Novým ríšskym kancelárom sa stáva vodca sociálnych demokratov Fridrich Ebert
• 11.11. 1918 v železničnom vagóne v Compiegnskom lese pri Paríži bola podpísaná kapitulácia Nemecka a uzavreté prímerie (maršál Foch na strane Dohody a predseda nemeckej komisie pre prímerie a poslanec Mathias Erzberger)- pokladá sa za koniec vojny
• 1919- Parížska mierová konferencia- znamená definitívny mier


Versaillský systém a povojnové usporiadanie sveta
18.1. 1919- 1921 sa v Paríži uskutočnila mierová konferencia, ktorá mala určiť vzťahy a usporiadanie Európy a sveta po 1.sv.vojne. Jej cieľom bolo zabrániť novému medzinárodnému konfliktu a udržať mocenskú prevahu štátov Dohody. O podmienkach rozhodovalo plenárne zhromaždenie, ktoré tvorilo 27 víťazných dohodových štátov. Rokovalo sa najmä o 3 hlavných otázkach:
- potrestanie Nemecka
- likvidácia revolučného hnutia
- ruská otázka
hlavné slovo mala Rada desiatich- 5 vedúcich štátov zastúpených predsedom vlády + ministrom zahr. vecí
• USA- Thomas Woodrow Wilson
• Francúzsko- Georges Clemenceau
• VB- David Lloyd George
• Taliansko- Vittorio Emmanuele Orlando
• Japonsko- cisár Makino
Na strane Nemecka zmluvu podpisovali ministri Hermann Müller a Johannes Bell

Vedúcimi osobnosťami mierovej konferencie boli Wilson a Clemenceau, ktorí predstavovali protikladné názory na potrestanie Nemecka. Wilson bol zástancom mierneho trestu pre Nemecko. Bol podporovaný Lloyd Georgom. Clemenceau naproti tomu trval na nemilosrdnom postoji voči Nemecku a na tvrdých sankciách. Základom mierových jednaní s porazenými štátmi sa stali Wilsonove podmienky z januára 1918, i keď v značne pozmenenej forme.

Systém mierových zmluv (27 zmlúv), podpísaných v rámci mierovej konferencie sa nazýva Versaillský systém. Jedným zo 14 mierových bodov bolo aj ustanovenie medzinárodnej organizácie, ktorá mala byť zárukou zachovania mieru a bezpečnosti vo svete. • 28.4.1919 je založená Spoločnosť národov so sídlom v Ženeve. Jej úlohou bolo mierovými prostriedkami urovnávať konflikty medzi štátmi. Činnosť začala roku 1920. Výkonným orgánom bola Rada SN so štyrmi stálymi členmi- Francúzskom, Veľkou Britániou, Talianskom a Japonskom. Ostatné členské štáty (víťazné spojenecké štáty- okrem USA) boli jej dočasnými členmi a ich členstvo sa obnovovalo každé tri roky. Konflikty sa mali riešiť na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu.

28.6.1919- Versailleská zmluva s Nemeckom
1) strata všetkých doterajších kolónii
2) obmedzenie ozbrojených síl na 100 000 mužov; zákaz vyzbrojovania, ťažkého delostrelectva, tankov, lietadiel, ponoriek a vojnových lodí
3) zrušenie podmienok brestlitovského mieru, odchod z Poľska, uznanie samostatnosti samostatnosti Fínska, Lotyšska, Estónska

4) územné straty:
- odstúpenie Alsaska a Lotrinska → Francúzsku
- Šlezvicko a Holštajnsko → Dánsku
- Eupen a Malmedy → Belgicku
- Hlučínsko → ČSR
- časť Pomoranska a Pruska + Poznaň → Poľsku
5) vojnové reparácie (náhrady škôd)- 20 mld mariek, neskôr zvýšené na 226 mld mariek v zlate splatných do 42 rokov
6) Francúzsko bude 15 rokov spravovať Sársko (bohaté ložiská)
7) rozdelenie rieky Rýn- pravý breh (50 km na západ)- demilitarizované pásmo
ľavý breh (od Rýna po Francúzsko)- pod kontrolou Spoločnosti národov
Podľa článku 231 nesie Nemecko zodpovednosť za vojnu.
Nemecko stratilo 1/8 územia a 1/10 obyvateľstva. Podmienky však splnené neboli, pretože ich dodržiavanie nikto nekontroloval.

10.9. 1919- Zmluva so Saint-Germain s Rakúskom
1) oddelenie Maďarska od Rakúska
2) územné straty:
- južné Tirolsko, Istria a Gorlica → Taliansku
- časť Štajerska a Korutánska, Slovinsko a Dalmácia → Juhoslávii
- Halíč → Poľsku
- Bukovina → Rumunsku
3) uznanie samostatnosti nezávislých štátov- Československa, Poľska, Maďarska a Juhoslávie
4) zákaz spojenia sa s Nemeckom
5) obmedzenie ozbrojených síl na 30 000 mužov
6) vojnové reparácie

27.11. 1919- Zmluva z Neuilly s Bulharskom
1) odstúpenie pobrežných častí Trácie → Grécku
2) armáda zredukovaná na 20 000 mužov

4.6.

1920- Trianonská zmluva s Maďarskom
1) rozpad Uhorska- strata 2/3 územia
- odstúpenie Slovenska → Československu
- Transylvánia → Rumunsku
- Banát → Juhoslávii
Neurčenie hraníc medzi ČSR a Maďarskom → problémy

10.8. 1921- Zmluva zo Sèvres s Tureckom
1) strata všetkých území okrem Malej Ázie a okolia Istanbulu (medzinárodná kontrola)
2) medzinárodná kontrola a správa úžin
3) obmedzenie ozbrojených síl na 50 000 mužov

Versaillský systém bol diplomatickým víťazstvom Francúzska, ktoré sa stalo rozhodujúcou európskou kontinentálnou veľmocou. Zároveň sa stal zárukou existencie malých štátov. USA odmietli ratifikovať mierové zmluvy, pretože nezodpovedali ich 14-bodovému programu (nedodržané právo národov pre samourčenie) a stiahli sa z európskej politiky. Versaillský systém však nevyriešil zložitú a krehkú politickú situáciu v Európe. Jednotlivé body neboli dodržiavané a to viedlo k ďaľším konfliktom a napätiu.
Diplomatickou bodkou za 1. sv. vojnou bola Washingtonská konferencia (12.11.1921-6.2.1922), ktorá riešila situáciu v Tichomorí. Výsledkom bolo obmedzenie námorného zbrojenia a rozdelenie mocenských sfér vplyvu v Tichomorí a na Ďalekom východe. Zaručila USA hospodársku, politickú a vojenskú kontrolu vo svete. Zároveň uznala nezávislosť Číny.

Dôsledky I.sv. vojny
Materiálne: Prvej svetovej vojny sa zúčastnilo 28 štátov, ktoré do vojny povolali cez 70 miliónov osôb. Okolo 10 miliónov ľudí zomrelo a 22 miliónov bolo ťažko zranených alebo zmrzačených. Viaceré monarchie boli zvrhnuté, zmenilo sa rozdelenie sveta. Za necelé polstoročie Európa prestala vládnuť svetu.
K tomu všetkému sa pridružovali hospodárske a finančné problémy. Vojna pohltila obrovské sumy a hospodárstvo sa muselo prispôsobiť mierovým časom. Nové hranice rozdelili bývalé ekonomické celky. Víťazné mocnosti nútili porazených platiť reparácie. Hospodárstvo sa ťažko rozbiehalo, šírila sa nezamestnanosť a inflácia.

Politické: Nemecký cisár Wilhelm II. abdikoval 9.11.1918, rakúsko-uhorský cisár Karol I. sa vzdal trónu 11.11.1918, ruský cár Mikuláš II., ktorý sa vzdal trónu 15.3.1917, bol v júli 1918 zavraždený, jeho krajinu zachvátila boľševický revolúcia. Kým v roku 1914 bolo v Európe 17 monarchií a 3 republiky (Švajčiarsko, Portugalsko a Francúzsko), po vojne sa utvorilo 13 republík a 13 monarchií. V povojnovom období s mnohými hospodárskymi problémami, vnútropolitickými konfliktmi a sklamaním nad výsledkami vojny, navyše s vystupňovaným strachom pred komunizmom, sa vo väčšine európskych štátov rozšírila tendencia k diktátorským režimom, ktoré sa zdali byť zárukou na vyriešenie všetkých problémov.

To sa prejavilo nástupom fašizmu v Taliansku a nacizmu v Nemecku.

Územné: Nemecká ríša stratila svoje pôvodné územia v prospech Francúzska, Dánska a Poľska. Habsburská ríša sa rozpadla. Maďarsko a Československo sa stali samostatnými štátmi, Srbsko sa stalo súčasťou nového štátu Juhoslávia, Sedmohradsko pripadlo Rumunsku, ktoré za to odstúpilo Rusku Besarábiu. Zanikla aj Osmanská ríša, ktorej prakticky ostalo len územie dnešného Turecka.
V Pobaltsku sa Estónsko, Lotyšsko a Litva, ktoré pred vojnou patrili k Ruskej ríši, stali nezávislými republikami. Poľsko, ktoré bolo rozdelené medzi Rusko, RU a Nemecko, sa stalo opäť nezávislým štátom. Nemecko už v priebehu vojny stratilo väčšinu svojich kolónii v Afrike.
Nemilosrdný diktát víťazov vyčlenil porazené štáty na okraj medzinárodných spoločenstiev a úplne negoval diplomatické zásady minulého storočia. Európa ostala nezmieriteľne rozdelená na víťazov a porazených.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?