Prínos J. A. Komenského v oblasti metód výchovy

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 6014×

Příbuzná témata



Prínos J. A. Komenského v oblasti metód výchovy

Úvod.
V tejto svojej práci sa zameriam na jedného z najväčších pedagógov v histórii, na Jána Amosa Komenského Posnažím sa poukázať na to, ako významne ovplyvnil rozvoj pedagogiky ako vedy. Konkrétne sa budem venovať jeho prínosu v oblasti metód vyučovania. Pretože tu je vidieť jeho prínos veľmi zreteľne. Kým dovtedy na školách prebiehala metóda bezduchého bifľovania sa, Ján Amos Komenský vo svojich dielach, Hlavne Veľkej didaktike a Analyti- ckej didaktike, navrhol a neskôr aj presadil takzvanú prirodzenú výchovu. Túto odvodil z poznávania a napodobovania prírody. Komenský zastával názor, že v každej dedine, mes-tečku by mala byť škola. V tejto škole by sa malo vyučovať deti spoločne. Práve tento názor významne zreformoval pedagogiku. Kým dovtedy nielenže bolo vzdelanie často dosiahnuteľ-né iba pre majetnejších, hlavná príčina neveľkej vzdelanosti tej doby tkvela v niečom inom. Dokiaľ totiž Komenský neprezentoval na tú dobu prevratnú myšlienku hromadného vyučova-nia, vyučovalo sa často v rodinách, kde rodinný učitelia učili jedno, prípadne viac detí. Tak sa stávalo, že učiteľ mohol odovzdať vedomosti naraz iba malému počtu žiakov. Práve zavede-ním skupinového vyučovania, kde mal jeden učiteľ na starosti celú triedu – skupinu žiakov, sa zefektívnila práve táto náročná učiteľská práca. Ako som už napísal, zasadzoval sa Komenský o prirodzenú výchovu. Z toho pramení aj jeho požiadavka, aby sa žiaci učili v rodnom jazyku. Nie je totiž nič prirodzenejšie, ako keď žiak dostáva informácie práve v materinskom jazyku, ktorému najlepšie rozumie a je teda schopný prijímať informácie. S prirodzenou výchovou súvisí aj časová následnosť. Ako Komenský poznamenal, príroda nerobí veľké skoky, preto by sa aj mládež mala vyučovať podobne. Žiaci by nemali byť preťažovaní množstvom učiva, Nároky na nich by sa mali zvyšovať pozvoľna. Učiteľ by mal vo svojom výklade postupovať od známeho k neznámemu, od ľahšieho k ťažšiemu. Práve tieto zásady sa totiž v dobe, kedy Ján Amos Komenský prezentoval svoje diela, vôbec nedodržiavali a hlavným cieľom bolo doslovne natlačiť žiakom do hlavy čo najviac pojmov. Preto Komenského myšlienka, že žiaci sa nemajú učiť prázdne pojmy, ale poznávanie slov sa má spájať s poznávaním predmetov, spôsobila v pedagogike obrat o 180 stupňov. Práve tejto téme sa chcem podrobnejšie venovať vo svojej práci. Na to aby som ľahšie pochopil všetky Komenského myšlienky som sa rozho-dol prečítať je ho dielo, konkrétne Veľkú didaktiku.

V nej som našiel úvod, ktorý by som rád zacitoval aj v mojej práci:



VEĽKÁ DIDAKTIKA
Podávajúca všeobecné
Umenie učiť
Všetkých všetko
ALEBO
Spoľahlivý a vybraný spôsob
Ako možno vo všetkých obciach,
Mestách a dedinách
Niektorého kresťanského štátu
Zriaďovať také školy,
Aby sa všetka mládež
Oboch pohlaví
Bez akejkoľvek výnimky
Mohla vyučovať v náukách
Zušľachťovať v mravoch,
Napĺňať zbožnosťou
A tak v rokoch dospievania
Stručne, príjemne a dôkladne
Sa naučiť všetko, čo je potrebné
Pre prítomný a budúci život.

Zo všetkého, čo sa tu odporúča
Základy sa berú zo samej
Prirodzenosti vecí
Pravda sa potvrdzuje paralelnými
Príkladmi z mechanických umení
Postup je rozvrhnutý podľa rokov
Mesiacov, dní a hodín
A napokon ukazuje sa
Ľahká a spoľahlivá
Metóda ako priviesť
K šťastnému výsledku
(J.A. Komenský, Veľká didaktika, Bratislava, SPN 1991, str. 11)


1. kapitola
Ján Amos Komenský vyjadruje svoj názor, že prirodzenosť je základný stav človeka, ku ktorému by sa mal prinavrátiť, lepšie povedané, byť prinavrátený. Človek má podľa neho od začiatku života schopnosť poznať veci, súlad mravov a lásky k Bohu. Pretože každý má v sebe korene týchto troch vecí tak isto, ako má ktorýkoľvek strom pod sebou korene. (Tamtiež, str.43) Ďalej pokračuje autor vo svojich úvahách. Podľa neho, ak sme obrazom Božím, musia sa na nás i odrážať jeho vlastnosti. Konkrétne má na mysli vševedúcnosť. Podľa tejto logiky usudzuje, že každý človek sa rodí schopný nadobú-dať znalosť vecí. Práve tu sa vyslovuje vtom zmysle, že človek, ak sa chce vzdelávať, nemal by do seba informácie násilne vnášať, ale mal by rozvíjať to, čo je v ňom už dané. Práve tu môžeme vidieť tú prirodzenosť, kde sa Komenský nechal inšpirovať prírodou, kde je všetko nenásilné, plynie harmonicky. Práve s touto ideou ostro kon-trastovala realita v dobe, kedy Komenský žil. Žiakom boli vedomosti podávané vo veľkých množstvách, často i v latinčine. Toto si i Komenský uvedomoval a videl v tom veľkú prekážku vzdelanosti. Podľa Komenského sa človek už rodí, ale i žije, s túžbou po vedomostiach. Na tento účel mu slúžia všetky zmysly ako oči, uši, hmat, sluch, čuch, ale i sama myseľ. Ako podklad pre túto svoju teóriu uvádza samoukov, ktorí s túžbou po vedomostiach často zájdu i ďalej než učení ľudia. Odvoláva sa na Aristotela a jeho výrok, že všetci sa rodíme ako čistá, nepopísaná tabuľa a len počas života sa do nás zapisujú vedomosti, zručnosti a skúsenosti. Komenský tento výrok ešte doplňuje tým, že na rozdiel od tabule, ktorá má okraj, po dosiahnutí ktorého už nie je kam písať, naša ľudská myseľ nemá okraj. Spomína tu i fakt, že na každú tabuľu sa dá napísať alebo namaľovať a ak sa tak nestane, je to vina pisára alebo maliar. Tu vi-díme ďalšiu z Komenského myšlienok, konkrétne, že každý je vzdelávateľný. Myslí si, že ak sa žiak nedokáže niečo naučiť, tak bude chyba v učiteľovi, alebo jeho metódach. Uvedomuje si, aký skvelý orgán je ľudský mozog. Prirovnáva ho k vosku. Do vosku sa dá vtlačiť pečať a takisto do nášho mozgu v ktorom nosíme obrazy všetkého čo sme už videli, počuli alebo sme dokonca čítali. Tým prichádza k názoru, že kapacita ľudského mozgu je skoro nevyčerpateľná. Človeka vidí ako harmóniu tela a duše.

Podľa neho je harmónia veľmi dôležitá a dokonca tvrdí, že človek túži po harmónii tak, ako ju vidí v prírode. Prečo, ak nie preto, že všetko, čo je mierne, je prírode priaznivé a prospešné, všetko čo je nemierne, je nepriaznivé a škodlivé. Ba aj sami cnosti milu-jeme u druhých, prečo ich teda nemiluje každý u seba samého? Naozaj sme slepí, ak neuznávame, že sú v nás korene každej harmónie. (Tamtiež str. 48) Prichádza s myšlienkou že dokonca i človek sám nie je nič iné ako harmónia, harmónia orgánov, ktoré nezávisle na sebe vykonávajú funkcie potrebné k nášmu životu a dokonale spo-lupracujú s dušou, ktorú riadi vôľa a rozum. Uvedomuje si, že tak ako hudobný ná-stroj, môže byť rozladený, ale to podľa neho neznamená, že sa nedá použiť, tak i človek, ktorý upadol do hriechu sa môže vrátiť späť do harmónie ducha a tela. 2.kapitola
Ďalej sa Ján Amos Komenský zaoberá myšlienkou, že mládež sa má vzdelávať spolu a preto sú potrebné školy. Uvedomuje si, že výchova spočíva hlavne na pleciach rodi-čov a túto výsadu im neodoberá, ale uvedomuje si, že ak chce človek v jeho dobe pre-žiť, musí tvrdo pracovať a na výchovu, prípadne výučbu detí mu už nemusí zostávať veľa času. Preto schvaľuje, že sú deti zverované na výučbu k vyvoleným osobám, kto-ré vynikajú znalosťou vecí a vážnosťou mravov. Týchto formovateľov mládeže nazýva učiteľmi a miesto kde sa spoločná výuka deje, školami. Zároveň apeluje na ľudí, aby bola takáto škola vybudovaná v každej obci, aby mali všetky deti možnosť štúdia. Pre argumenty k týmto tvrdeniam sa opäť utieka do prírody. Poukazuje na to, že dedinča-nia nepasú dobytok každý osobitne, ale si na to najímajú pastierov, ktorí sa starajú a pasú kravy z celej dediny. Hovorí o tom, že je to znamenitá úspora práce a zároveň jeden robí službu mnohým a mnohý zasa jednému. Pre rodičov ktorí tvrdia, že majú čas na to, aby vzdelávali svoje deti doma má zase iný argument. Podľa neho je lepšie ak sa mládež vzdeláva spolu vo väčšom počte, lebo potom je aj práce plodnejšia a príjemnejšia. Takto si môžu žiaci vziať príklad jeden z druhého a navzájom sa po-vzbudzovať. Zavádza pravidlo že detský vek sa dáva viesť a správať viac príkladmi ako pravidlami. Uvedomuje si, že rozkazy v detskej mysli dlho nezostanú, ale na prí-kladoch sa deti učia, pretože v mladom veku radi napodobujú a imitujú. Opäť sa obra-cia k prírode tentoraz s hypotézou, že i v prírode to, čo sa má vyskytovať spolu, sa rodí na jednom mieste. Napríklad háje stromov, ryby vo vodách.

Takisto záhradník keď nájde peknú rastlinu, tak ju nezasadí tam, kde ju nájde, ale zoberie ju so sebou a zasadí ju v záhrade, kde sa o ňu stará spolu so stovkami ostatných. 3.kapitola
Zároveň sa Komenský stavia aj za to, aby bolo vzdelané poskytnuté bohatým i chudobným, chlapcom i dievčatám vo všetkých mestách, mestečkách i dedinách. Vi-dí pre to hneď niekoľko dôvodov. Všetci sme sa podľa neho narodili pre to, aby sme boli ľuďmi, teda pánmi tvorov a preto podľa neho ak odopierame niekomu vzdelanie, nedopúšťame sa bezprávia len voči nemu, ale i voči Bohu. Nezáleží na tom, či sa niekto od prírody narodil hlúpy alebo tupý. Práve toto ho predurčuje k tomu aby bol vzdelávaný, rozširoval si svoje obzory a učil sa. Čím je totiž niekto hlúpejší, tým viac potrebuje pomoc, aby sa tejto svojej hlúposti zbavil. A podľa neho neexistuje taký člo-vek, ktorého by nebolo možno zbaviť jeho hlúposti. Prirovnáva týchto ľudí k deravej nádobe. Niekto by možno tvrdil, že takáto nádoba vodu už v sebe neudrží. Je to prav-da, ale čím viac sa umýva, tým je čistejšia a takisto človek sa môže niečo naučiť. Vy-zýva všetkých aby boli usilovní, pretože v usilovnosti vidí záruku úspechu. Mnoho ľudí sa rodí s talentom a inteligenciu, ktorými prevyšujú ostatných, ale zanedbaním upadajú do priemeru, či dokonca aj nižšie. Iní sa môžu narodiť zaostalí a neprispôsobiví a predsa sa usilovnou prácou môžu dostať na úroveň vysokoučených, či ich dokonca predbehnúť. Znova sa obracia k prírode a podobenstvo vidí v stromoch. Nie všetky stromy prinášajú úrodu naraz. Niektoré ju prinášajú skôr ako iné. Ďalšie neskôr a iné až úplne nakoniec, ale predsa a ukážu, že námaha nebola zbytočná. Tak-tiež Komenský nevidí dôvod, prečo by sa nemohli vzdelávať i ženy, alebo slabšie po-hlavie, ako ich tu nazýva. Tvrdí, že ženy sú rovnako obrazom Božím a sú obdarené rovnakou inteligenciou, často i väčšou, sú bystré a múdre. Predsa sa však, pravdepo-dobne kvôli dobe v ktorej žil, nevyslovuje za úplné vzdelávanie žien a ženy ako uči-teľky si nevie ani predstaviť. Tento postoj sa dá pochopiť, pretože na dobu v ktorej žil boli i tieto tvrdenia odvážne a neštandardné. 4.kapitola
Ďalej sa Komenský venuje školám. Nie je spokojný s ich úrovňou, ani metódami vý-učby. Takisto sa mu nepáči prístup učiteľov k žiakom, ale i postavenie učiteľov v spoločnosti. Tvrdí, že keď má niekto tak vznešené povolanie, ako príprava budúcich generácii pre život, zaslúžil by si určite lepšie miesto v spoločnosti. Verí však, že školy možno zlepšiť. Treba v nich však zaviesť poriadok. Spomína že presný poriadok škôl sa má vypožičať od prírody a to taký, aby ho nemohli zadržať žiadne prekážky.

V prírode totiž vidí nekonečný zdroj inšpirácii, niektoré už človek zbadal a použil, iné zatiaľ na to len čakajú. Pretože keď sa poriadok stanoví, všetko musí ísť hladko. V učiteľoch vidí umelcov, pretože podľa neho je to naozajstné umenie dokázať vycho-vať človeka tak, aby bol schopný začleniť sa do spoločnosti. Apeluje na fakt, že do-vtedajšia úroveň vzdelávania bola príliš nízka a nikdy sa nedalo dopredu naplánovať za aký čas sa niečo podarí žiaka naučiť. Samozrejme tento nedostatok pripisuje iba nedokonalosti učiteľov. Preto si Komenský odpozoroval od prírody niekoľko zásad, ktoré navrhuje použiť i vo vzdelávaní:
1. príroda dbá na vhodný čas. Dáva sem za príklad vtáka, ktorý ak chce založiť svoj rod, tak nezačne v zime, keď je príliš zima, ba ani v lete, keď je príliš teplo, ale na jar, keď je teplota správna pre vysedenie potomkov. Hneď pri tejto zásade vidí dve chyby, ktoré sa na školách pri výučbe robia. Po prvé je to chyba, že sa neberie všetko v pravý čas a po druhé, že sa učenie nerozdeľuje presne, aby všetko išlo po-stupne. Nemožno vzdelávať nemluvňa, lebo je to ešte príliš skoro, nemožno vzde-lávať starého človeka, lebo už je neskoro. Preto je treba dbať na vek vzdelávaného. Z tohto vyvodzuje závery: vzdelávanie človeka má začať v mladosti, na štúdium sú najvhodnejšie raňajšie hodiny a všetko učivo sa má rozdeliť podľa stupňov a veku. 2. Príroda si najskôr pripravuje látku, až potom jej začína dávať tvar. Takisto proti tejto zásade sa v škole prehrešujú, pretože sa nestarajú, aby mali žiaci poruke pot-rebné pomôcky na vzdelávanie. Napríklad pri výuke reči sa nezačínalo slovíčkami ale gramatikou.
3. Príroda si pre svoju prácu berie vhodný predmet, alebo si ho vhodne upravuje. Vták si do svojho hniezda prinesie iba to, čo tam potrebuje, to jest vajce. Ak sa mu tam pripletie kamienok, tak ho vyhodí. Tento bod porušujú školy tým, že nezačnú učiť deti disciplínu ešte pred tým, ako ich začnú vzdelávať a potom s tým majú problémy. 4. Všetko sa v prírode deje po poriadku, nič sa nedeje zmätene. Napríklad príroda v inom čase vytvára vtáčikovi kosti, v inom ho odieva perím a v inom ho učí lietať. Práve preto sa v školách mýlili keď deťom vštepovali naraz mnoho vecí. Napríklad gramatika latinská, grécka. 5. Príroda začína každú svoju činnosť z vnútra. Napríklad vtákovi netvorí najskôr pe-rie a pazúry ale vnútornosti. Proti tomuto sa prehrešujú učitelia, ktorí chcú dosiah-nuť vzdelanie žiakov diktovaním a memorovaním bez starostlivého vysvetlenia. Preto treba na prvom mieste tvoriť chápanie vecí, potom pamäť a nakoniec jazyk.
6.

Príroda začína všetko svoje tvorenie od najvšeobecnejších vecí a končí najpodrob-nejšími. Z tohto vyplýva, že zle učia učitelia vedy, umenia a jazyky ak sa nepodá-vajú skôr začiatky.
7. Príroda nerobí skoky, ale ide postupne napred. Malý vták sa vyvíja postupne. Kým sa nevyliahne, nekáže mu starý vták lietať. Preto by si mali učitelia určovať ciele, aby sa im nemohlo stať že počas výučby niečo vynechajú.
8. Keď príroda začne, neprestane kým nedokončí dielo. Tak i vták keď si sadne na vajcia neprestane, kým sa z nich nevyliahnu mladé. Z toho vyplýva, že je škodlivé ak sa chlapci zverujú školám iba na určité obdobie napríklad mesiac, alebo rok. 9. Treba sa vyhýbať protikladom. Tak ako aj v prírode je všetko v harmónii. Je teda nerozumné predkladať žiakom hneď na začiatku rozporuplné alebo sporné veci.










Záver.

Ján Amos Komenský vypracoval systém didaktických zásad, ktoré sa stali základom jeho novej koncepcie vyučovania. Vyvodil ich z vlastných životných skúseností a všeobecných skúseností zo škôl. Tvrdil, že žiaci sa musia všetko učiť vlastnou zmyslovou skúsenosťou. Jeho dominantnou didaktickou zásadou bola zásada názor-nosti, ale dôležitá bola i otvorená myseľ pre nové poznatky. Vzdelávať mládež nezna-menalo podľa Komenského vtláčať do hláv zmes slov a fráz, ale umožňovať im po-chopenie vecí. Vyučovať treba pomocou zmyslov a rozumu. Preslávila ho zásada – Všetko nech plynie voľne, nech je veciam vzdialené násilie. Vo výchove je potrebné postupovať nenásilne, pomaly, od známeho k neznámemu, od veci k slovám, od mate-rinského jazyka k cudziemu. V školách žiadal Komenský príjemnú atmosféru a predpokladom bola motivácia žiakov. Zaujímavé na všetkých jeho dielach, nielen Všeobecnej didaktike je, že aj napriek tomu, že boli napísané takmer pred 400 rokmi, nestrácajú ani dnes na svojej aktuálnosti. Dá sa povedať, že mnohým učiteľom by iba prospelo ak by si niektoré kapitoly prečítali.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?