Poľsko

Kategorie: Geografia (celkem: 1004 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 3885×

Příbuzná témata



Poľsko

1. Prehľad údajov.

Štátne zriadenie : republika
Hlavné mesto :Warszawa 1,66 mil.
Rozloha : 312 681 km2
Počet obyvateľov: 38 621 000
Úradný jazyk : Poľština
Kontinent : Európa
Najvyšší vrch : Rysy ( Tatry ) 2499m
Najnižší bod : pri Gdaňskej zátoke - 10m
Mena : 1 zloty = 100 grošov
HDP : 75,8 mld. USD dolárov


2. Poľsko - administratívne členenie.

Administratívne rozdelenie: Dolnosliezske vojvodstvo (Vratislav )
Kujawsko - pomoranské vojvodstvo ( Bydhošť)
Lodžské vojvodstvo ( Lodž )
Lublinské vojvodstvo ( Lublin )
Lubuské vojvodstvo ( Zelená Hora )
Malopoľské vojvodstvo ( Krakov )
Mazovské vojvodstvo ( Varšava )
Opolské vojvodstvo ( Opole )
Podkarpatské vojvodstvo ( Rešov )
Podlaské vojvodstvo ( Bialystok )
Pomoranské vojvodstvo ( Gdaňsk )
Sliezske vojvodstvo ( Katovice )
Svatokrížske vojvodstvo ( Kielce )
Warmínsko – mazurské vojvodstvo ( Olštýn )
Veľkopoľské vojvodstvo ( Poznaň )
Západopomoranské vojvodstvo ( Štetín


3. Poloha, hranice.

Poľská republika leží v strednej Európe. Zaberá nížiny na Visle a Odre, prechádzajúce na západ do Severonemeckej a na východ do Východoeurópskej nížiny. Na juhu zasahuje do
Západných Karpát a Českej vysočiny. Celé územie Poľska sa mierne zvažuje k severu,
K Baltickému moru.
Najjužnejší bod územia leží na 490 s. š. Najsevernejší na 540 50´ s. š. Táto vzdialenosť dosahuje 649 km. Najzápadnejší – 140 07´ v. d. – a najvýchodnejší – 240 08´ v. d. bod sú
Len o málo vzdialenejšie.
Poloha Poľska je veľmi výhodná. Má vlastnosti vnútrozemského a prímorského štátu.
Hranica s Nemeckom, na Odre a Nice meria 460 km. Východná hranica začína na najhornejšom Sane, odtiaľ vedie k rieke Bug a po jeho toku ďalej na sever, k Bielovežským
Pralesom. Potom sa točí priamo na západ k pobrežiu Vislanského zálivu. Je dlhá 1244 km.
Česko – Slovensko – Poľská hranica meria 1310 km. Severná, morská hranica vedie po brehu
Baltického mora v dĺžke 524 km.


4. Povrch

Poľsko je nížinatá krajina. Stredná nadmorská výška územia je len 169 m. Iba necelé 3% ležia vyššie ako500m. 91,5% plochy štátu má nadmorskú výšku menej ako 300m.
Význačným rysom povrchu je rozčlenenie územia na geomorfologické pásma rovnobežkového smeru.

Pásmo pobrežných nížin sa rozprestiera pri pobreží Baltského mora. Začína na západe
Štetínskou nížinou.

Štetínsky záliv je od volného mora oddelený ostrovmi Uznan a
Wolin. Slovinsko kašubské pobrežie je nížinaté a vyrovnané akumuláciou piesočných valov.
Vislová delta vznikla vyplnením morského zálivu piesočnými nánosmi.Zasahujú tu aj Pruské nížiny na východe.

Pásmo jazerných plošín leží vo výške 100 –300 m.n.m. Je charakterizované veľkým množstvom jazier ľadovcového pôvodu. Je to Mazurská jazerná plošina a Pomoranská jazerná plošina. Sú to pásy čelných morén smeru od JZ k SV. Sú tam aj najväčšie poľské jazerá Sniardwy a Mamry.

Pásmo stredopoľských nížin zaberá strednú časť Poľska v nadmorskej výške 50 – 150m. K tomuto pásmu patria 2 rozsiahle nížiny. V povodí strednej a dolnej Vatry je to Veľko-poľsko - kuvajská nížina. V západnej časti sa dvíhajú pahorky Bukoviec(220m) a pahorky Zelenohorské(221m). Južnú obrubu tvoria pahorky Trebnické.(284m).Eróziou subglaciálnych tokov vznikli hlboké ryhy ktoré dnes vyplňujú jazerá ktorých dná ležia často pod úrovňou morskej hladiny (jaz. Goplo 23,4 km2 ). V povodí strednej Visly a Bugu je Mazovsko-podleská nížina. Je pokrytá glaciálnymi a fluvioglaciálnymi nánosmi. Pásmo starých hôr a vrchovín vyplňuje najväčšiu časť južného Poľska. Patria k nej Sudety so Sliezskou nížinou, Malopolská vysočina a Lublinská vrchovina.
Sudety sú starou horskou sústavou so zložitou geologickou stavbou. Tvoria ho Krkonoše (1603m.), Sovie hory (1014m.), Stolové hory(919m.), Orlické hory (1084m.), Kladský Sněžník(1424m.), Zlaté hory (990m.), Opavské hory (890m.).
Malopoľská vrchovina sa nachádza medzi Odrou a Vislou. Jej západný okraj tvorí Sliezska vrchovina (385m.) Ďalej k východu to je vrchovina Krakovsko-čenstnochovská(504). Najväčšia skupina sú Svätokrížske hory(611m.)

Pásmo podkarpatských panví je tektonickou zníženinou v severnom predpolí Karpát.

Pásmo mladých vrásových pohorí zasahuje na Poľskom území horskú sústavu Karpát. Táto časť Karpát sa nazýva Beskydy. Tvoria ju Vysoké Beskydy(1214m.),Nízke Beskydy, Bieszczady(1384m.), Západné Tatry (Bliszcz 2158m) a Vysoké Tatry (Rysy 2499m.) Nachádza sa tu aj množstvo jaskýň a vysokohorských jazier.


5. Geologická stavba a nerastné bohatstvo

Na území Poľska sa stýka staré jadro európskej pevniny – Ruská tabuľa s mladšími vrásnenými oblasťami hercínskymi a alpínskymi. Behom vývoja bolo územie veľa krát zatopené morom. Pozostatkom týchto záplav sú plošne uložené sedimenty triasu, jury, a kriedy. V pleistocéne pokryl niekoľko krát takmer celé poľské územie severský ľadovec, ktorý tam zanechal až 200m mocné nánosy.

Súčastne s ústupom ľadovca sa vyvíjala riečna sieť. Jej zložkou sú úzke prielomové údolia, ktoré vznikli až po ústupe ľadovca, keď si rieky hľadali najkratšiu cestu na sever v smere celkového spádu.

Nerastné bohatstvo Poľska spočíva predovšetkým v zásobách energetických surovín ako sú uhlie a v menšej miere zemného plynu a ropy. Zásobami čierneho uhlia stojí Poľsko na jednom z popredných miest v Európe. Hlavný podiel na tom má Hornosliezska panva ktorá sa rozkladá na ploche 5400km2, z čoho 4450km2 patrí Poľsku. Podstatne menšia je Dolnosliezska panva v rozlohe 530km2.
Význam má aj výskyt hnedého uhlia v jurských sedimentoch Krakovsko-čenstochovskej vrchoviny a Svätokrížskych hôr.
Rašeliny pokrývajú v Poľsku 18500km2 (6% územia ). Najviac je ich v Pomorí a priľahlých jazerných plošinách.
Ložiská ropy a zemného plynu sú viazané na flyšové sedimenty Vonkajších Karpát. Vyskytujú sa v antiklinálnych klenbách paleogénnnych a kriedových pieskovcov z ktorých sa ťažia 200 – 950 m. hlbokými vrtmi. Boli nájdené v Jaselsko-krosnianskej kotline a v okolí Tešína.
Železné rudy Poľska majú nízky obsah kovu a kryjú len malú časť spotreby. Hlavné ložiská sú v jurských ílovitých bridliciach v pruhu ktorý sa rozprestiera od Olkusza cez Zawiercie, Czetochowou na Wieluń. Druhá časť výskytu je vo Svätokrížskych horách. Väčší význam majú pre Poľsko oloveno-zinkové rudy, ktorých má dostatok. Nachádzajú sa hlavne v triasových vápencoch Horného Sliezska.
Ďalej sú to medené, niklové a chrómové rudy, arzénové rudy, kamenná soľ, draselné soli, sadrovec, magnezit, fosforit a i.



6. Podnebie

Podnebie Poľska je ovplyvnené predovšetkým polohou v miernom pásme medzi 49° až 55° s. š. Je to prechodné podnebie medzi kontinentálnym podnebím východnej Európy a západoeurópskym oceánskym podnebím. Vplyv nadmorskej výšky sa prejavuje iba v južnej časti štátu. Okrem zemepisnej polohy má rozhodujúci význam ešte všeobecná cirkulácia ovzdušia. Poľsko patrí do pásma kde prevládajú západné vetry.
Teplota vzduchu. Ročná izoterma v nížinatej a rovinatej časti štátu sa pohybuje v rozmedzí od 6° do 9° C. Najstudenšia je východná časť Mazurskej jazernej plošiny (5,9 °C ) a najteplejšia je Sliezska nížina ( 8,7 °C ) a Sadnomerská kotlina (8,8 °C ).
Najnižšie stredné ročné teploty sú samozrejme v horských oblastiach vo vrcholovej časti Tatier a Krkonôš (0,2° C ). Priemerné júlové teploty sa v nížinatej časti územia pohybujú medzi 16° až 19 °C. Vyššie sú len v okolí Poznaňa a v západnej časti Sandomerskej kotliny.

Absolútne maximá dosahujú 40° C (Prozkow 40,2°C ). V zime ubúda v nížinatej časti Poľska teplota smerom k východu. Absolútne minimá dosahujú – 40 °C. (Ziwiec –40,6 °C ). V rozložení zrážok na Poľskom území závisí aj od nadmorskej výšky. V nížinatej časti je priemerné množstvo zrážok za rok 500 až 700 mm. Najmenej ich spadne v dolnom Povislí a vo Velkopoľsko - kujavskej nížine. Najviac zrážok majú prirodzene horské oblasti v južnom pohraničí – Sudety a Karpaty – kde ročné úhrny vzrastajú na 800, 1000 mm a viac. Najdaždivejšie oblasti sú horské vrcholy Tatier ( Kasprowy Wierch 1800mm.).
Zrážky sú rozložené nerovnomerne na jednotlivé mesiace a ročné obdobia. Najviac ich spadne v Poľsku v lete a najmenej v zime, aj keď v zime je viac zrážkových dní. Toto zrážkové maximum však nieje vo všetkých častiach zeme rovnako výrazné. V Pomorí je slabé, ale v Karpatách pripadá na leto 40% ročného množstva. V trvaní snehovej pokrývky sú značné rozdiely. V západnej časti štátu býva okolo 40 dní v severovýchodnej cez 90 dní a v horách cez 200 dní. 7. Vodstvo

Poľsko má dobre rozvinutú riečnu sieť v prevažne nížinatom území. Jej hustota je najväčšia v jazerných plošinách (0,8 –1 km / 1km2 ) a najmenšia v stredopoľských vrchovinách kde miestami klesá až pod 0,2km na ploche 1km2. 99,8 % územia Poľska patrí k pomoriu Baltského mora. Nepatrný zbytok k pomoriu Čierneho a Severného mora. Z pomoria Baltského mora patrí 89,9% povodiu dvoch najväčších poľských riek Odry a Visly. Zbytok pripadá na rieky Rega, Parseta, Lyna a Czarna Hańcza. Vplyvom geomorfologických pomerov poľského územia má Odra a Visla asymetrické povodie. Celkový spád k Severovýchodu spôsobil ,že pravobežné prítoky prevládajú nad lavobežnými. Visla, najväčšia poľská rieka je 1090 km. dlhá a má povodie v rozlohe 194 000 km2 ( v Poľsku 174 000 km2 ). Pramení v Sliezskych Beskydách na svahoch Barania Góry vo výške 1106 m. Preteká veľkým oblúkom vypnutým k východu Sandomerskou kotlinou a Mazovsko – podleskou nížinou a ústi deltou do Gdanského zálivu. Jej priemerný prietok pri ústí dosahuje 1020 m3 / sec. Z pravostranných prítokov Visly sú najvýznamnejšie Dunajec, San, Wieprz a Bug.
Z ľavých je to Pilica, Bzura a Brda. Odra, dlhá 848km., ma značne menšie povodie ako Visla (118 000 km2 z toho 106 000 km2 na poľskom území.). Pramení v Oderskej vrchovine vo výške 652 m. Má nížinný tok, severozápadný smer a malý spád. Jej šírka pri ústí je 190 m. a prietok je 565 m3/sec.,teda zhruba polovica ako u Visly.

Zo svahu Sudetov prijíma Odra veľa prítokov z ktorých najväčšie sú Nisa Kladská (195 km ), Bóbr (268 km. ) a Nisa Lužická (256 km. ). Z pravých prítokov Odry je významnejší Barycz, Obra a predovšetkým Varta.
Varta pramení v Krakovsko – čenstochovskej vrchovine. Má väčšie povodie ako Odra. Z ľavej strany prijíma Prosnu ( 229 km. ) a z pravej Noteć (336 km.). S Vislou je spojená Bydhošťským prieplavom.
Poľské rieky patria podľa vodného režimu k typu riek z topiaceho sa snehu a so zrážkovou vodou. Preto najvyšší vodný stav prichádza na jar v dobe topenia snehu. Druhotné maximum je spôsobené letnými dažďami. Rieky v Poľsku pravidelne zamŕzajú a doba zamŕzania sa predlžuje smerom k východu. Jazier väčších než 1 ha je v Poľsku 9296. Dohromady pokrývajú plochu 317 000 ha, tj. Približne 1% štátneho územia. Sú to väčšinou jazerá vzniknuté vplyvom severského zaľadnenia a preto je ich najviac na severe v oblasti jazerných plošín. Najväčšie sú jazerá Śniardwy ( 106 km2 ) a Mamry (104 km2 ), najhlbšie Hańcza (2,9 km.2, 108 m. ) a Drawsko(18,6km2, 83 m. ). Glaciálne jazerá v oblasti severského zaľadnenia vyplńujú nerovnosti povrchu v morénach alebo vznikli v eróznych ryhách subglaciálnych tokov. V Tatrách a Krkonošoch sú glaciálne jazerá v karoch alebo sú ohradené morénami horských ľadovcov. Sú malé ale často veľmi hlboké. Na pobreží Baltského mora sú jazerá morského pôvodu vzniknuté oddelením zálivov piesočnými kosami. Ďalej sú v Poľsku ešte jazerá krasové a jazerá údolné, ktoré sú zbytkom riečnych ramien alebo vyplňujú deflačné zníženiny. 8. Pôdy

Rozdiely reliéfu, geologického zloženia, podnebia, hydrologických pomerov a rastlinného krytu podmieňujú veľmi pestrý obraz rozloženia pôdnych typov a druhov. Prevládajú tu skôr prechodné typy pôd ako sú hnedozeme, drnopodzolové pôdy, horské, nivné a rašelinové pôdy.
Hnedozeme sú typicky vyvinuté v mierne vlhkom podnebnom pásme pod listnatými lesmi a na vápenatom podloží. Sú rozšírené v Pomoranskej jazernej plošine, Malopoľskej vrchovine a v Sliezskej nížine. 9. Rastlinstvo a živočíšstvo

Poľsko leží v stredoeurópskej oblasti zmiešaných lesov. Na jeho území sa stretáva les listnatý, ktorý sa šíri zo západu s lesom ihličnatým. Od juhovýchodu prenikajú do Poľska aj prvky stepnej flóry. Dnes zaberá lesná pôda plochu 68 000 km2 tj. 22% poľského územia. ¾ z toho zaberajú borovicové lesy. Z ich krovitého a bylinného porastu môžeme spomenúť Vres, Borievku, Brusnicu, Jalovec, Rakytník, Malinu a Brezu.
Zmiešané lesy sú rozšírené v stredopoľských nížinách a v pásme starých hôr a vrchovín.

Ide o Borovicu, Dub, Brezu, Osiku, Buk ...
Fauna v zmiešaných lesoch má stredoeurópsky ráz. K jej typickým zástupcom patrí jeleň, srnec, diviak, líška, vlk, (los, zubor- zriedka) z vtákov tetrov a sýkorka. 8% lesnej lesnej plochy pripadá na lesy lesy listnaté. Podľa prevládajúcich drevín sú to lesy dubové alebo bukové. Rastie tam aj Hrab, Javor, Lipa .. Rastú hlavne v nížinách. Fauna v listnatých lesoch je rovnaká s faunou lesov zmiešaných a borovicových. Okrem toho sa tam vyskytuje ešte bobor a vydra.
V horských lesoch sa dá rozlíšiť niekoľko výškových pásiem. Spodné pásmo 450 – 1250 m. tvoria zmiešané lesy zložené z buku, smreku a jedle. Vrchné pásmo 1000 – 1450 m. predstavujú čisté smrekové porasty. Žije tam jeleň, srnec, vlk, rys a medveď. Hornú hranicu lesa a kosodreviny ohraničuje pásmo 1300 –1800m.
Lúky pokrývajú celkom 12,5% štátneho územia. Sú to väčšinou druhotné porasty, ktoré vznikli na mieste vykáľaných lesov. Pôvodné sú len niektoré stepné bylinné porasty, alebo horské lúky, ktoré sú vyvinuté nad hornou hranicou lesu a označujú sa ako hole. Sú bohaté na mnohé druhy pestrofarebných bylín. Taktiež fauna horských lúk je svojrázna. V Tatrách patrí k nim najznámejší zástupca svišť a kamzík. .
10. obyvateľstvo

- pravdepodobná dĺžka života: muži - 67 rokov
ženy - 75 rokov
- Prirodzený prírastok – 17,8‰
- ľudnatosť – 97/ km2
- gramotnosť: 99%
- národnosti: Poliaci 97,6%
Nemci 1,3%
Ukrajinci 0,6%
Bielorusi 0,5
-veľké mestá: Varšava, Krakov, Lodž, Wroclaw, Poznaň
- jazyky: polština (oficiálny)
angličtina, nemčina
- náboženstvá: rímsko-katolícke 95%,
pravoslávne, evanjelické a iné 5%



11. Hospodárstvo

V roku 1989 Poľsko zahájilo zložitý a nutný prechod k
trhovému Hospodárstvu. Došlo k liberalizácii cien a miezd a
boli zrušené štátne dotácie. Vysoká inflácia si vyžiadala
tvrdé reštriktívne opatrenia, ktoré viedli k vysokej
nezamestnanosti a vo svojich dôsledkoch k víťazstvu ľavicových
síl vo voľbách ale aj k obnoveniu hospodárskeho rastu začínajúc
rokom 1992.

11.1 Poľnohospodárstvo

Skoro polovicu územia Poľska zaberá orná pôda. Rozdrobenosť
týchto poľnohospodárskych úsekov spôsobuje neefektivitu
Poľského poľnohospodárstva a preto je v poľnohospodárstve
zamestnaných 30% všetkých pracujúcich. Hlavnými plodinami
sú zemiaky ( 2. Miesto v pestovaní na svete ), obilniny a
cukrová repa. Nezanedbateľnými plodinami je aj zelenina,
chmeľ, repka a ľan.

V živočíšnej výrobe prevláda chov
ošípaných a dobytka, ktorý sa ale v poslednej dobe začal
znižovať, hlavne kvôli BSE – Krojtzveld – Jakobovej choroby.
Vysoký je stále počet koní. 11.2 Priemysel

Poľsko má veľké zásoby nerastných surovín. V ťažbe čierneho
uhlia zaujíma ( Hornosliezska panva ) 4. Miesto vo svete.
Svetovo významná ja aj ťažba rúd medi ( Legnica ) a síry na
juhovýchode. Ďalej má Poľsko zásoby zinku, olova, striebra,
soli a zemný plyn. Väčšinu elektrickej energie vyrábajú tepelné
elektrárne na uhlie ( Belchátow v strede Poľska zo svojou
kapacitou 4300 MW je najväčšia tepelná elektráreň v Európe ).
V priemysle klesá význam hutníctva železa ( Katowice, Kraków )
a farebných kovov, rastie produkcia dopravných prostriedkov
( Varšava, Bielsko – Biala, Tychy ). Najväčšia rafinéria je
v Plocku. Veľmi rozsiahla je ťažká chémia a výroba cementu.
Tradíciu v Poľsku má textilný a potravinársky priemysel.
Najdôležitejšiu priemyselnú základňu predstavuje Katowická
Konurbácia v Hornosliezskej panve s troma miliónmi obyvateľov.

12. Doprava a spoje

Železnice rozsiahle využívané na prepravu osôb a surovín,
sú skoro z polovice elektrifikované. Cestná sieť nie je príliš
kvalitná ( iba 240 km starých diaľnic ) a viac ako 1/3 ciest
nie je spevnená. Významná je námorná doprava s významnými
prístavmi ako Štetín, Gdaňsk a Gdyne. Pravidelné letecké
spojenie má viac než 12 miest.


13. Zdravotníctvo a školstvo

Zdravotná starostlivosť je na systéme bezplatného poistenia
pre všetkých pracujúcich a ich rodiny, vzťahuje sa aj na
súkromných poľnohospodárov, dôchodcov, invalidov a študentov.
Od 7 do 14 rokov je povinná a bezplatná školská dochádzka.
Bezplatné je tiež vzdelávanie na všeobecných a odborných
Školách, na polytechnikách, a na univerzitách

Druhá svetová vojna drasticky obmedzila národnostnú rozmanitosť
Poľska. Po 1. Svetovej vojne tvorili Poliaci 69% populácie
Poľska. V dnešnej dobe je to skoro 99%. Bol to výsledok
deportácii a vyhladzovania židov, ako aj masového exodu
Nemcov a rozsiahlych zmien hraníc. Tesne po vojne žilo v
Poľsku na vidieku 2/3 obyvateľstva, v dnešnej dobe je tento
pomer opačný. V posledných rokoch bol zaznamenaný veľký
pokles pôrodnosti. Aj napriek tomu, že Poliaci boli storočia
pod cudzou nadvládou majú bohaté kultúrne dedičstvo, najmä
v oblasti literatúry, hudby, filmu a dokonca aj vo vede. K známym a uznávaným osobnostiam patrí astronóm Mikuláš
Kopernik, ktorý definoval model heliocentrickej sústavy
( 1473 – 1543 ), skladateľ Fryderik Chopin ( 1810 – 1849 ),
románopisec Henryk Sienkiewicz a filmový režisér Andrzej
Wajda ( 1926 ).



14.

Dejiny a spoločnosť

Poľské dejiny sú veľmi dlhé a komplikované napriek tomu, že
súčasná Poľská republika vznikla až po 2. Svetovej vojne.
Poľsko bolo prvím európskym štátom, ktorý sa v roku 1989
oslobodil spod vlády komunizmu. 14.1 Dejiny

Poľsko bolo založené v roku 966, keď Mešek I. ( 930 – 992 )
knieža Polanov prijal kresťanstvo. Za vlády Boleslava Chrabrého
( 967 – 1025 ) dosiahol Poľský štát veľký rozmach. Neskôr
bol oslabený feudálnymi spormi, nájazdmi Tatárov a výbojmi
nemeckých rytierov. V roku 1386 sa Jagiello ( 1351 – 1434 )
Litovské veľkoknieža oženil s Jadwigou ( 1373 – 1399 ) poľskou
kráľovnou a tým založil novú jagollonskú dynastiu. Roku 1466
si Jagelonci podrobili teutónskych rytierov, nemeckých vládcov
Pruska, týmto sa Poľsku otvoril prístup k Baltskému moru. Roku
1569 lublinskou úniou vznikol Poľsko-litovský štát. Keď rod
Jagelloncov vymrel, Poľsko sa stalo ,, kráľovskou republikou ´´,
v ktorom bol kráľ volený snemom šľachticov, nazývaným tiež
Sejm. V roku 1587 bol za Poľského kráľa zvolený Žigmund III
Vasa ( 1566 – 1632 ). Tento panovník o päť rokov neskôr dedil
švédsky trón a pokúšal sa zjednotiť prevažne rímskokatolícke
Poľsko s protestantským Švédskom, čo uvrhlo obe zeme do vojny
trvajúcej 35 rokov ( 1599 – 1635 ). V polovici 17. Storočia sa začal
politický úpadok Poľska. Za 20 rokov vlády Jána II Kazimíra
Vasy ( 1609 – 1672 ) bolo Poľsko dočasne okupované Švédskom
a stratilo východ krajiny v prospech Ruska. Na sklonku 18. Storočia bola oblasť na juhovýchode obsadená Turkami. Poľsko
bolo v tomto období značne oslabená a tak bolo v rokoch 1772,
1793 a 1795 rozdelené medzi Prusko, Rakúsko a Rusko. Počas
Napoleonských vojen sa Poliaci vzbúrili a pomohli Napoleonovi
dobyť Varšavu, čo viedlo k vzniku Varšavského vojvodstva. Aj to sa však po roku 1813 dostalo pod Ruskú nadvládu. O dva
roky neskôr cár Alexander I ( 1777 – 1825 ) Poľské kongresové
kráľovstvo v snahe získať lojalitu Poliakov, ale úmysel sa
nepodaril. Opakované vzbury Poliakov v rokoch 1830, 1846, 1863
viedli ku stále tvrdším represiám zo strany Ruska. Cez 1. svetovú vojnu bolo poľské územie napadnuté Rakúskom a Nemeckom.
Po ruskej revolúcii v roku 1917 novozvolená boľševická strana
uznala právo Poľska na nezávislosť a tak po skočení vojny v
roku 1918 bola založená druhá Poľská republika. V roku 1926
prvý poľský prezident Jozef Pilosudsky ( 1867 – 1935 ) urobil
prevrat a nastolil takzvaný sanačný režim. V roku 1939 bolo
Poľsko napadnuté nacistickým Nemeckom a rozdelené medzi ZSSR
a Nemecko na základe paktu Molotovov – Ribbentrop.

Keď Nemecko
v roku 1941 zaútočilo na ZSSR tak sa množstvo Poliakov pridalo
k sovietskemu vojsku. Poľský odboj bol významný na všetkých
frontoch okupovanej zeme, pokus o oslobodenie v rámci
Varšavského povstania bol kruto potlačený. Vo vojne Poľsko
utrpelo relatívne najväčšie škody a v dôsledku povojnových
zmien hraníc stratilo celkom 11 miliónov obyvateľov. Po vojne
sa Poľsko stalo satelitom Sovietskeho Zväzu po tom, ako
ústava v roku 1952 ustanovila komunistický režim. Protesty
a demonštrácie proti komunistickému režimu v rokoch 1956 a
v roku 1970 boli potlačené. Napriek krutým represiám a väzneniu
komunisti nedokázali vymazať hlboké náboženské cítenie katolíckych
Poliakov. Nádej ožila v roku 1978, keď bol za pápeža zvolený
Poľský kardinál Karol Wojtyla a bol premenovaný na Jána Pavla II.
Jeho triumfálna cesta do Poľska v roku 1979 zdôraznila sila
rímskokatolíckej cirkvi a znamenala nový impulz v boji protikomunistickej
nadvláde. Počas ďalšieho roku boli lodenice v Gdaňsku ochromené
sériou štrajkov, ktoré organizoval vodca v tej dobe ilegálneho
odborového spolku Solidarita Lech Walesa. Vďaka týmto
štrajkom urobila komunistická vláda určité ústupky, ale
onedlho bol vyhlásený výnimočný stav a do čela strany a krajiny
sa postavil Wojciech Jaruzelsky. Osem rokov pokračujúceho
sovietskeho nátlaku ( 1981 – 1989 ) nedokázalo zastaviť postup
disidentov. Ďalšia vlna štrajkov vedených už v tom čase
legálnou Solidaritou začala vo februári 1988 a donútila vládu
Jaruzelského k vyjednávaniu. A v júni 1989 sa v Poľsku konali
prvé aspoň čiastočne slobodné voľby ( komunisti mali
garantovaný určitý počet miest ). Kandidáti Solidarity získali
všetkých 35% v Sejme vyhradených pre opozíciu. Tadeusz
Mazowiecky sa stal prvým nekomunistickým premiérom v sovietskom
bloku. Reštriktívne opatrenia nutné k oživeniu ekonomiky
viedli k rozkolu vnútri Solidarity a Mazowiecky bol nútený
odstúpiť v strede volebnej kampane. V priamych prezidentských
voľbách v roku 1990 sa stal Lech Walesa. Z prvých skutočne
slobodných volieb v roku 1991 vyšiel Sejm s veľkým počtom
strán, niekoľko koaličných strán a potom nastala politická
kríza, ktorá vyústila do vypísania predčasných volieb v roku
1993. V nich zvíťazila koalícia ľavicových síl.


14.2 Štátne zriadenie

Hlavou štátu je prezident vybavený rozsiahlymi právomocami
volený obyvateľmi na obdobie piatich rokov. Zákonodarným
orgánom je podľa ústavy z roku 1989 dvojkomorové Národné
zhromaždenie volené na štyri roky.

Dolná komora Sejm má 460
poslancov a horná komora Senát má 100 poslancov ( dvaja za
každé vojvodcovstvo – Warszava a Katowice majú po troch
zástupcoch ) s právom veta voči rozhodnutiam Sejmu. Výkonnú
moc má vláda na čele s ministerským predsedom.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?