Podmienky a ciele teórií medzinárodného obchodu
Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 12. března 2007
- Zobrazeno: 5537×
Příbuzná témata
Podmienky a ciele teórií medzinárodného obchodu
Podmienky a ciele teórií medzinárodného obchodu ekonomické názory a teórie nikdy nevznikali náhodne, ale vplyvom daných spoločensko-ekonomických podmienok
1. počiatky teórií MO sú poznačené vplyvom merkantilizmu
- jeho cieľom bolo upevňovanie bohatstva popredných feudálnych kráľovstiev
- hromadenie kapitálu zbedačovaním kolónií
prechod feudalizmu ku kapitalizmu potláča merkantilizmus – David Hume, ktorý kritizuje merkantilizmus
- doktrína hromadenia kapitálu prostredníctvom obchodu prestala vyhovovať
- novodobí zbohatlíci – buržoázia videli bohatstvo vo výrobe
- vznik vrstvy finančníkov, ktorí investovali do výroby a obchodu bez feudálnych obmedzení
- nezadržateľne sa blížil pád feudalizmu
2. Vznik a rozvoj klasickej teórie MO bol spojený s nástupom kapitalizmu
- jeho geografickou expanziou
- so vznikom svetových trhov – svetového hospodárstva
- rozvoj medzinárodnej deľby práce v celosvetovom meradle
- koloniálna sústava sa zachovala a zároveň sa upevnila
- medzinárodný obchod bol najdôležitejšou súčasťou ekonomiky, bol podmienkou veľkovýroby najvyspelejších krajín
vplyvom prostredia je nevyhnutné zmeniť aj ekonomické teórie zodpovedajúce požiadavkám doby
- oslobodiť sa od protekcionárstva merkantilizmu
- uprednostniť slobodné podnikanie
- priemyselný a novovzniknutý finančný kapitál potreboval priestor pre podnikanie
- ekonomická sloboda bola podmienkou pokroku
vzniká klasická teória MO s „doktrínou ekonomického liberalizmu“, ktorá dokončila pád feudalizmu a zároveň sa stala „ekonomickou ideológiou“ kapitalizmu. Protagonistami sú Smith a Ricardo.
Ich teórie ďalej rozpracovali Mill a Marshall.
3. Klasické protekcionistické teórie, koncepcie MO – objavili sa napriek snahám o slobodu podnikania, dokonca boli realizované v hospodárskej politike niektorých štátov
- Veľká Británia bola „dielňou sveta“ a ovládala
• bankovníctvo a poisťovacie služby
• námorné a obchodné cesty
• bola najväčšou koloniálnou veľmocou spolu s Francúzskom
- USA a Nemecko boli ekonomicky vzadu
• neboli dostatočne konkurencie schopné
• uplatňoval sa u nich protekcionizmus
• boli použité premyslene a ukázali sa ako správne
4. Vznik a vývoj neoklasickej teórie MO – vplyvom rozvoja kapitalizmu
- skončilo obdobie voľnej konkurencie na vnútorných i medzinárodných trhoch
- nastúpil trend ich monopolizácie – oligopolistické štruktúry
- dôsledky prvej svetovej hospodárskej krízy
- kríza MMS – pád zlatého štandardu
- dve svetové vojny, ktoré vznikli na základe konfrontačných politicko-ekonomických záujmov
- narušil sa mechanizmus voľného medzinárodného obchodu
- nárast silného protekcionizmu
- vývoz kapitálu sa stal najvýznamnejší v medzinárodných ekonomických vzťahoch
- spoliehať sa na samoreguláciu trhu prestalo byť reálne
- nastala potreba regulovania makroekonomických procesov hlavne podpora konjuktúry v ekonomikách, čo bolo obsahom ekonomickej politiky „New Deal“ (USA)
- neskôr rozpracované v ekonomickom učení Keynesa
- nestačilo vylepšovanie klasickej teórie – vznik novej
„Doktrína neoklasickej syntézy“ – vychádza z nevyhnutnosti prepojenia mikroekonomiky s makroekonomikou, vnútorného s medzinárodným trhom. Je to
- zmes liberalizmu s regulovaním ekonomických procesov v národohospodárskom aj medzinárodnom meradle
- H-O-S (Hecksher-Ohlin-Samuelson) je založená na cenách výrobných faktorov – vychádza z ich voľného pohybu
- Kindlebergerova syntéza zavádza niektoré nové faktory vrátane štátnych invencií
Merkantilizmus
Dominoval od 15. do 18. storočia v západnej Európe
štát má regulovať – celkom kontrolovať obchod so zahraničím, aby sa dosahovala aktívna obchodná bilancia
tento stav zabezpečuje príliv zlata, striebra, resp. peňazí do krajiny
vychádzal z presvedčenia, že odlev peňazí alebo drahých kovov znamená zmenšovanie bohatstva
Thomas Mun – dielo – „Bohatstvo Anglicka prostredníctvom zahraničného obchodu alebo bilancia nášho zahraničného obchodu je pravidlom nášho pokladu“
Nástroje merkantilizmu mali protekcionistický charakter
- zákazy odlevu drahých kovov do zahraničia
- záväzky platiť za nákupy v zahraničí formou vývozu tovaru
- prevádzať výnosy z tovarov v zahraničí do vlastnej krajiny
- zákazy alebo obmedzovanie dovozov hotových výrobkov zo zahraničia
• výnimku tvorili niektoré pracovné nástroje – za veľmi prohibitívnych cien
- podpora zakladania a rozvoja domáceho manufktúrneho priemyslu i poľnohospodárstva a vývozu
- zákaz vývozu domácich surovín potrebných pre domácu výrobu
- podpora dovozu surovín potrebných pre domácu výrobu
Zabezpečenie trhov pre odbyt a dovoz surovín podmienili kolonialistický charakter merkantilistickej politiky
- zákony o obchode a plavbe
• mali zabezpečiť vývoz domácich hotových produktov a zároveň dovoz surovín (napr. tzv.
Cromwellov navigačný zákon – zaviedol úplný monopol britského ľodstva)
• priame formy zakladania a ovládania kolónií
• obchodné vojny Anglicko proti Portugalsku a Španielsku a neskôr aj proti Holandsku
• privilegovanie obchodných spoločností formou podpory štátu a aj jeho priamou účasťou v nich, ktorých cieľom bolo dosahovať čo najväčšie výnosy z obchodovania s kolóniami
Merkantilistická teória, ktorá vznikla za podpory feudalizmu napomohla rozvoju priemyslu a obchodu, čím sa stala hrobárom feudalizmu.
Závažné nedostatky merkantilizmu
1. vychádzal z predpokladu, že základom blahobytu je sféra obchodu (obehu) a nie sféra výroby
2. svojim protekcionizmom sa dostal do rozporu s potrebou liberalizmu v podnikaní, ktoré sa stalo krédom nastupujúcej vrstvy kapitalistických podnikateľov éry národnej aj medzinárodnej trhovej ekonomiky
3. ideovo-praktický základ rozvoja koloniálnej sústavy, čo je v rozpore s humanistickými predstavami vo svete
4. predpoklad dosahovania aktívnej platobnej bilancie platil len pre najvyspelejšie krajiny a zároveň si vyžadoval silný protekcionizmus, ktorý bol brzdou „free trade“.