Perspektívy národného štátu v kontexte ekonomickej integrácie

Kategorie: Ekonómia (celkem: 476 referátů a seminárek)



Perspektívy národného štátu v kontexte ekonomickej integrácie

1. Podstata ekonomickej integrácie
Ekonomická integrácia ako najvyšší stupeň internacionalizácie hospodárskeho života predstavuje objektívny proces regulovaný v záujme integrujúcich sa krajín. Medzinárodná ekonomická integrácia je kvalitatívne nový stupeň internacionalizácie hospodárskeho života. Tu sa stretávame s otázkou vymedzenia hraníc pred integračných a integračných foriem ekonomickej spolupráce, čo je nevyhnutné pri objasnení podstaty integrácie a jej kvalitatívnych osobitostí. Táto hranica je tam, kde výrobno - technická, ekonomická a politicko - právna závislosť národných hospodárstiev prechádza do vzájomného preniknutia národných procesov reprodukcie. Ekonomická integrácia sa vyznačuje týmito charakteristickými znakmi :
jej vznik je objektívne podmienený určitým stupňom ekonomického rozvoja a deľby práce, medzinárodnej špecializácie a kooperácie,
integrácia je regulovaný proces v tom zmysle, že vyžaduje vedomú činnosť subjektov (štátov, hospodárskych združení, medzinárodných inštitúcií) pri formovaní a regulovaní ekonomických vzťahov,
integrácia je charakterizovaná vzájomným prispôsobovaním sa jednotlivých odvetví, regiónov, krajín, formujú sa hlboké a pevné vzťahy, národné reprodukčné procesy vzájomne prenikajú,
integračné procesy majú regionálny charakter,
integráciou sa dosahuje ekonomický efekt : zvýšenie produktivity práce, ekonómia času, úspory z rozsahu, zníženie nákladov na obeh.
Všeobecne možno medzinárodnú ekonomickú integráciu vymedziť ako objektívny proces vzájomného a postupného prepájania, prispôsobovania a zbližovania národných ekonomických štruktúr, prehlbovania závislostí medzi nimi a ich postupnej transformácie na novú ekonomickú štruktúru vznikajúceho regionálneho hospodárskeho komplexu. 2. Príčiny ekonomickej integrácie

Vznik integračných procesov je podmienený predovšetkým dosiahnutým stupňom ekonomického rozvoja. Medzinárodná ekonomická integrácia je dôležitým prostriedkom prekonávania objektívneho problému efektívneho riešenia otázky ekonomického rastu, kapacity trhov a existenciou národných rámcov, ktoré tomuto kladú určité prekážky. V medzinárodných ekonomických vzťahoch nastávajú kvalitatívne zmeny. Masová a veľkosériová výroba si vyžaduje rozšíriť trhový priestor. Moderné priemyselné komplexy, nové technologické postupy, rast nákladov na vedu a techniku si vyžiadali mobilizáciu finančných, materiálových a ľudských zdrojov v rozsahu, ktorý prekračuje možnosti jednotlivých ekonomík.

Medzinárodná špecializácia vo vedeckom výskume a vo výrobe rozvíja širokú kooperáciu medzi ekonomikami. V medzinárodnej deľbe práce sa rozvíjajú nové formy : vývoz a dovoz služieb, migrácia pracovných síl a špecialistov, vytváranie vedecko - technických informačných databáz, spoločných podnikov a projektov. Zmeny v rozsahu, charaktere a vo formách medzinárodných ekonomických vzťahov pôsobia spätne na jednotlivé ekonomiky, ich štruktúru, medziodvetvové a národohospodárske proporcie. 3. Formy ekonomickej integrácie

Na makro úrovni sa uzatvárajú mnohostranné dohody medzi integrujúcimi sa ekonomikami a nadobúdajú tieto formy :
Pásmo voľného obchodu - rušia sa clá a kvantitatívne obmedzenia v obchode s tovarmi a službami, voči nečlenským krajinám si jednotlivé krajiny ponechávajú vlastnú colnú tarifu.
Slovensko je zapojené do Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA), ktorej pôsobnosť sa vzťahuje aj na ďalšie hospodárske oblasti. Okrem Slovenska sú účastníckymi krajinami : Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko. Colná únia - okrem zrušenia colných a kvantitatívnych opatrení sa určuje spoločná tarifa voči nečlenským krajinám. V colnej únii sa členské krajiny spájajú do jedného obchodno politického územia vo vzťahu k vonkajšiemu svetu. Spoločný trh - zrušenie obchodných reštrikcií, ale aj rôznych obmedzení pohybu výrobných faktorov - voľný pohyb kapitálu a pracovných síl. Hospodárska únia - opatrenia ako pri spoločnom trhu, navyše zjednotenie alebo aspoň určitý stupeň harmonizácie hospodárskych politík, aby sa odstránila diskriminácia vznikajúca v dôsledku rozdielnosti týchto politík v jednotlivých krajinách. Menová únia - predpokladá spoločnú menu, ktorá by odrážala ekonomickú a nakoniec aj politickú jednotu zúčastnených krajín. V rámci menovej únie sa majú prijať jednotné pravidlá peňažného obehu, spoločná menová politika. Národné centrálne banky sa nahradia jednou, spoločnou centrálnou bankou, vytvorí sa spoločný fond menových rezerv a jednotná menová politika voči nečlenským krajinám a medzinárodným finančným inštitúciám. Úplná ekonomická integrácia - predpokladá zjednotenie menovej, fiškálnej, sociálnej a stabilizačnej politiky a vyžaduje vytvorenie nadnárodného riadiaceho orgánu, ktorého rozhodnutia sú záväzné pre členské krajiny. Úplná ekonomická integrácia by mala byť zavàšená politickou úniou. Pri tom sa predpokladá, že prvky politickej integrácie sa vytvárajú súčasne s prvkami ekonomickej integrácie tak, ako postupne prechádza ekonomická, a tým aj politická právomoc na nadnárodný orgán.
4.

Európska únia - postavenie, význam

Medzinárodná ekonomická integrácia regionálneho typu patrí k najvýznamnejším črtám, ktoré poznačujú vývoj svetového hospodárstva v druhej polovici tohto storočia. Ide o najvyššiu formu zmedzinárodnenia hospodárskeho života v jeho doterajšej histórii. Z hľadiska významu a úspešnosti naj ďalej pokročili integračné procesy v západnej Európe, predovšetkým medzi krajinami dnešnej Európskej únie (EÚ). Sformovali sa na pozadí pôsobenia viacerých politických a ekonomických faktorov, ktoré ovplyvňovali vývoj povojnového sveta v päťdesiatych rokoch. Geografická blízkosť, tradície obchodných vzťahov, štruktúra našich exportných odvetví, dopyt po importoch a ďalšie skutočnosti robia priestor EÚ pre slovenskú ekonomiku osobitne dôležitým. Dokumentuje to napokon široko koncipovaná Európska dohoda o pridružení medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane, ktorá bola podpísaná 4.10.1993 v Bruseli a nadobudla platnosť 1.2.1995. V desaťročnom prechodnom období, s ktorým počíta Európska dohoda pri vytváraní vzájomného pásma voľného obchodu, by sa mali vytvoriť podmienky potrebné na budúce plnoprávne členstvo SR v EÚ. Približovanie k EÚ predpokladá poznať jej doterajší vývoj, jej dnešný stav a súčasné problémy, ako aj vytýčené perspektívy, o realizáciu ktorých sa usiluje. Vznik Európskej únie :

Zmluvu zakladajúcu Európsku úniu podpísali v holandskom Maastrichte v roku 1992. Platnosť nadobudla 1.11.1993. Európska únia sa skladá z Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ, Európskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre jadrovú energiu. Zmluva o Európskej únii sa skladá z dvoch častí : Zmluvy o vybudovaní hospodárskej a menovej únie a Zmluvy o vybudovaní politickej únie. Budovanie hospodárskej a menovej únie v rámci EÚ je rozdelené do troch štádií. Prvé štádium
Ekonomická oblasť- odstránenie fyzických, technických a fiškálnych bariér v rámci ES, a to v súlade s programom vytvorenia jednotného vnútorného trhu ES do konca roku 1992 - zvýšenie finančných zdrojov a zdokonalenie mechanizmu fungovania štrukturálnych fondov zameraných na podporu regionálneho rozvoja a prekonanie regionálnej nerovnováhy ako súčasť reformy štrukturálnych fondov, dohovorenej v roku 1988 - posilnenie koordinácie ekonomickej a fiškálnej politiky, čo sa stalo cieľom nových dohôd o kovergencii, prijatých v marci 1990 a založených na multilaterálnom dozore.

Menová oblasť - zavàšenie opatrení zameraných na presadenie voľného pohybu kapitálu v ES, - odstránenie všetkých prekážok finančnej integrácie, umožňujúce slobodné vykonávanie širokej škály bankových, finančných a poisťovacích služieb, - zapojenie všetkých mien členských štátov ES do kurzového mechanizmu Európskeho menového systému, - odstránenie všetkých prekážok súkromného používania ECU, - posilnenie koordinácie rozhodnutí v oblasti menovej a kurzovej politiky. Druhé štádium
- pripraviť podmienky na prechod ku konečnému štádiu užším prepojením alebo konvergenciou ekonomických politík a ekonomík členských krajín ES - založiť Európsky menový inštitút, ktorého cieľom bude posilniť koordináciu menových politík členských krajín ES, podporovať používanie ECU a pripraviť pôdu na vytvorenie Európskej centrálnej banky v treťom štádiu. Kritériá na prechod členských krajín ES z druhého do tretieho štádia budovania hospodárskej a menovej únie sa stanovili nasledovne : - miera inflácie nesmie prevýšiť mieru inflácie dosiahnutú v troch štátoch EÚ s najnižšou infláciou o viac ako o 1,5%, - podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP v trhových cenách nesmie byť väčší ako 3%, - celkový štátny dlh nemá byť väčší ako 60% DPH, - úrokové miery na dlhodobé vládne cenné papiere nesmú prekročiť úrokovú mieru určenú v troch štátoch EÚ s najnižšou infláciou o viac ako 2%, - členská krajina ES musí byť členom kurzového mechanizmu Európskeho menového systému po dva roky bez toho. aby iniciovala devalváciu svojej meny. Tretie štádium
- neodvolateľné fixovanie kurzov mien členských krajín ES, - príprava podmienok na zavedenie menovej jednotky ECU, ktorá nahradí národné mince a bankovky. - založenie nezávislej Európskej centrálnej banky, ktorá bude zodpovedať za vykonávanie menovej politiky a udržiavanie cenovej stability. ECB sa vytvorí na začiatku tretieho štádia, šesť mesiacov pred zavedením spoločnej meny. ECB spolu s centrálnymi bankami členských štátov ES vytvorí Európsky systém centrálnych bánk, ktorý bude zodpovedný za uplatňovanie jednotnej menovej politiky. 5. Základná podmienka integrácie SR s EÚ – konkurencie schopnosť slovenskej ekonomiky

Konkurencie schopnosť vytvára :
Predovšetkým taká štruktúra použitia HDP, ktorá zaručuje ekonomickú rozšírenú produkciu. Akcelerujúcimi zložkami ekonomického rasu sú predovšetkým výdavky na fixný kapitál, výdavky na vedu a výskum, výdavky na školstvo. Štruktúra priemyslu a služieb, ktorá je schopná poskytovať aktívne saldo zahraničného obchodu pri takej náročnosti na fixný kapitál, ktorý je úmerný celkovej ekonomickej výkonnosti ekonomiky. Prirodzenou podmienkou je konkurencie schopnosť výrobkov a služieb v medzinárodnom meradle. Výkonnosť - produktivita ekonomiky, ktorá zabezpečuje pridanú hodnotu vytvárajúcu dostatočne zaujímavý zisk pre medzinárodný kapitál a prirodzene aj dostatočnú tvorbu domácich finančných a kapitálových zdrojov.

Komparatívne výhody ekonomiky, ktoré sú kritériom medzinárodnej komunity pre obchodnú a finančnú spoluprácu.
Analytická časť priemyselnej politiky, ktorú rozpracovalo ministerstvo hospodárstva, poskytla neradostný obraz o štruktúre nášho priemyslu práve z hľadiska konkurencie schopnosti našej ekonomiky. Zvyšuje sa podiel energeticky a materiálovo náročných odvetví na priemyselnom produkte a exporte a výrazne klesajú odvetvia s vysokou pridanou hodnotou a malou investičnou, energetickou a materiálovou náročnosťou - elektronika, strojárstvo, drevospracujúci priemysel a spotrebný priemysel. Vzhľadom na to, že 30% našej produkcie predstavujú odvetvia hutníctva, metalurgie a energetiky, zvyšuje sa pozornosť potrebám týchto odvetví z hľadiska investícií na ich reprodukciu aj na odstraňovanie ekologických následkov ich činnosti. Keďže v súčasnosti sú tieto odvetvia najvýraznejším zdrojom príjmov štátneho rozpočtu, ale aj devízovej bilancie, dostávame sa pri ich reprodukcii do bludného kruhu, ktorý znamená. že z toho minima finančných zdrojov, ktoré máme, veľká časť je určená na rozvoj práve týchto odvetví. Pritom výnosnosť týchto kapitálových vstupov je výrazne nižšia, ako by bola do dnes stagnujúcich odvetví. Ak za systematický ukazovateľ výkonnosti ekonomiky zvolíme HDP na obyvateľa, potom s našou tvorbou vo výške cca 2300 dolárov predstavuje naša úroveň iba 15-20% úrovne Európskej únie. Aj to je dôsledok obrovského podhodnotenia našej koruny. Odhaduje sa, že parita našej koruny je zhruba 2,4-násobne nižšia, čo by ukazovalo na reálne ohodnotenie výkonnosti zhruba na úrovni 6000 dolárov, t.j. cca 40 až 45% EÚ. Pri posudzovaní komparatívnych výhod voči iným krajinám jednoznačne na prvom mieste figuruje nízka cena ľudskej práce, ktorá je navyše relatívne vysokokvalifikovaná. Táto výhoda má však dočasný charakter a je pravdepodobné, že jej vplyv s rastom miezd, ale aj s otvorením sa ďalších východných ekonomík, rýchlo bude zanikať. Druhou komparatívnou výhodou je relatívne vysoký podiel medzi nominálnym a paritným kurzom koruny. Táto výhoda zvýhodňuje našu cenovú hladinu a umožňuje vyvážať naše výrobky za prijateľnejšie ceny, ako má konkurencia vo vyspelých štátoch. Jej trvácnosť je však ešte menšia ako cena práce, pretože vplyvom rýchlejšieho rastu inflácie, než je inflácia vo vyspelých krajinách, oba kurzy sa postupne približujú. V prípade nedostatočne rýchleho rastu produktivity práce, ktorý môže úbytok tejto výhody kompenzovať, opäť sa dostávame do nepriaznivej pozície. S touto výhodou súvisia aj nižšie ceny energií a mnohých materiálov, ktoré umožňujú výhodnejšie ceny. Ich pôsobenie je však pravdepodobne najkratšie. Je preto potrebné veľmi razantne hľadať také komparatívne výhody, ktoré by mohli mať v budúcnosti dlhodobý charakter.

Integrácia do európskych a hospodárskych štruktúr predstavuje pre SR najoptimálnejší variant z hľadiska zabezpečenia demokratického vývoja našej spoločnosti a hospodárskej prosperity krajiny. Veľká škála problémov, ktorých riešenie je základným predpokladom úspechu takejto politiky, by nemalo byť strašidlom, ale skôr naopak výzvou na ich seriózne riešenie. V tomto zornom poli by sa malo pristupovať pri stanovovaní priorít hospodárskej a priemyselnej politiky štátu, pri riešení menových problémov a finančnej a rozpočtovej politiky vlády, ako aj v samotnej podnikateľskej sfére. 10 - ročné obdobie pridruženia ubieha veľmi rýchlo, a práve ono bude jedným z hlavných meradiel úspešnosti našich integračných krokov. 6. Komparatívna analýza základných ekonomických ukazovateľov Slovenska a členských štátov EÚ

Krajiny strednej Európy Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko v blízkej budúcnosti vstúpia do Európskej únie. Z asociovaných členov sa stanú riadni členovia únie hospodársky najvyspelejších európskych krajín. Preto, aby sa mohli stať plnoprávnymi členmi tohto spoločenstva, musia splniť celý rad podmienok v oblasti hospodárskej, legislatívnej i politickej.
Summit Európskej únie v júni 1995 prijal Bielu knihu, ktorá pridruženým krajinám poskytuje návod k zlaďovaniu legislatívy a základných princípov hospodárskej politiky. Pre zreálnenie vstupu týchto krajín do EÚ bolo potrebné, aby si i uvedené štyri krajiny pripravili program plnenia podmienok na ich vstup do únie.
Slovenská republika patrí medzi šesť asociovaných krajín Európskej únie, ktoré sa majú stať v blízkej budúcnosti plnoprávnymi členmi. Asociované krajiny strednej Európy predpokladajú, že vstúpia do Európskej únie k roku 2004. Kompetentní predstavitelia EÚ však predpokladajú, že únia sa rozšíri o nových členov najskôr v roku 2005.
Z hľadiska ekonomického rozmeru hovoríme o veľkých a malých krajinách. Ekonomický rozmer krajiny je určovaný rozlohou krajiny, počtom jej obyvateľov a výškou vytvoreného hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa. Geograficky veľké krajiny :
Francúzsko - 1290miliárd USD (absolútna hodnota vytvoreného HDP) Nemecko - 1913 miliárd USD Veľká Británia - 1052 miliárd USD Taliansko - 1122 miliárd USD Švédsko - 216 miliárd USD Španielsko - 533 miliárd USD
Ostatné krajiny zaraďujeme k malým krajinám :
Belgicko - 208 miliárd USD Írsko - 45 miliárd USD Dánsko - 137 miliárd USD Luxembursko - 14 miliárd USD Fínsko - 96 miliárd USD Portugalsko - 77 miliárd USD Grécko - 76 miliárd USD Rakúsko - 184 miliárd USD Holandsko - 317 miliárd USD Slovensko vytvára ročne 11,35 miliardy USD hrubého domáceho produktu. Ďalším kritériom môže byť geografická poloha krajín.

Pristúpením Rakúska a stredoeurópskych krajín sa sformuje skupina s veľmi heterogénnym ekonomickým rozmerom. Stredoeurópske postkomunistické krajiny, ku ktorým patrí aj Slovensko, budú dosahovať podstatne nižšie kvalitatívne ukazovatele, ako dosahuje hospodársky vyspelé Rakúsko. V roku 2005 pri predpokladanom hospodárskom raste 5% p.a. Slovenská republika dosiahne v tvorbe hrubého domáceho produktu na obyvateľa hodnotu necelých 3500,- USD. Slovensko tak bude vytvárať iba polovicu hodnoty HDP p.c. v ekonomicky najzaostalejšej krajiny Európskej únie, ktorou je Grécko s tvorbou HDP p.c. v hodnote 7390,- USD v roku 1994. V štruktúre tvorby HDP a v štruktúre zamestnanosti sa Slovensko výrazne odlišuje od krajín Európskej únie. Neúmerne vysoký je podiel priemyslu na tvorbe HDP. V EÚ najvyšší podiel priemyslu na tvorbe HDP vykazuje Nemecko s 36%, zatiaľ čo analogický ukazovateľ SR dosahuje 54%. V súvislosti s transformáciou ekonomiky a so zmenou štruktúry ekonomiky by sa mal podiel priemyslu na tvorbe HDP výrazne znížiť v prospech služieb, ktorých podiel dosahuje v súčasnosti v SR iba 40%. Najnižší ukazovateľ v podiele služieb v rámci EÚ dosahuje Portugalsko a Írsko s 55%. Napriek tomu, že poľnohospodárstvo nezohráva na Slovensku významnú ekonomickú ani politickú úlohu, je jeho 6% podiel v porovnaní s členskými krajinami EÚ vysoký. Vyšší podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP ako Slovensko dosahuje iba Fínsko (7%), Portugalsko (7%) a Grécko (11,9%).Zvýšením sofistikovanej výroby na tvorbe HDP a zvýšením podielu služieb by sa mal podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP znížiť.
Hrubý domáci produkt vytváraný v Slovenskej republike dosahuje v súčasnosti 2142,- USD. Priemer EÚ dosahuje 19 717,- USD p.c. Úroveň totožného ukazovateľa v SR predstavuje 11% priemeru Európskej únie. Najchudobnejšia členská krajina EÚ v súčasnosti Grécko, vytvára trojnásobne vyšší HDP p.c. ako Slovensko. Slovenská republika však naštartovala hospodársky rast a dosahuje prírastok HDP p.c. v hodnote približne 5%. To je ukazovateľ, ktorý nedosahuje ani jedna krajina EÚ. Pri udržaní tohto tempa sa v priebehu desiatich rokov ekonomické rozdiely medzi slovenskou ekonomikou a hospodárstvom EÚ mierne znížia. Napriek tomu bude Slovensko po vstupe do EÚ patriť k najchudobnejším krajinám.
So súčasnou mierou nezamestnanosti cca. 18% by slovenská ekonomika dosiahla štvrtý najhorší výsledok v únii a vysoko by prekračovala i priemer EÚ, ktorý sa vyjadruje hodnotou 10%.

Vzhľadom na to, že miera nezamestnanosti je jedným z kritérií pre vstup krajiny do hospodárskej únie, bude nevyhnutné, aby sa tomuto problému venovala v slovenskej ekonomike osobitná pozornosť. Najpriaznivejší ukazovateľ dosahuje slovenská ekonomika v porovnaní s priemerom EÚ v hrubom domácom produkte p.c. počítanom na základe parity kúpnej sily. Napriek tomu, že ide o ukazovateľ s najvyššou hodnotou, Slovensko dosahuje iba 38% hodnoty priemeru EÚ. 7. Jednotný vnútorný trh Európskej únie a Slovenská republika

Jednotný vnútorný trh podstatne ovplyvňuje a ovplyvní aj slovenské firmy. Z tohto hľadiska je veľmi významná analýza vplyvu integračného procesu EÚ na postavenie a perspektívy našich firiem operujúcich na západoeurópskych trhoch. Naša pozícia tretej krajiny bude zložitá. Podnik si bude musieť zvoliť určitú stratégiu. V snahe obstáť bude treba rozanalyzovať :
výrobu, vlastný výrobok a výrobok konkurencie,
otázku cien,
dopravu, organizáciu a zabezpečenie servisu technických služieb a skladovania,
organizačné zmeny vo vlastnom podniku v SR,
voľbu obchodných metód v nových podmienkach,
možnosti zakladania kapitálových účastí v danom teritóriu,
nadviazanie vhodných kooperačných vzťahov s miestnymi firmami,
zozbierať informácie zo všetkých oblastí a zákonodarstva EÚ.
Oblasť výroby a výrobkov Na túto oblasť bude bezprostredne vplývať prebiehajúca harmonizácia technických noriem a predpisov, rôznych zdravotníckych, bezpečnostných a iných noriem. Nevyhnutnou podmienkou vývozu je aj systém certifikácie výrobkov nadväzujúci na technickú normalizáciu. Najlepšou prevenciou je trvalá analýza normalizačného procesu v EÚ, analýzy jednotlivých direktív a ich včasné zapracovanie do vlastnej výroby, inovácie technického rozvoja i vývozného sortimentu. Na vydávanie príslušných osvedčení budú oprávnené len notifikované skúšobne a notifikačné ústavy. Z toho možno vyvodiť hlavné nutnosti :
- zvážiť výrobu a vývozný sortiment z hľadiska technických noriem a predpisov na zahraničnom trhu, - sledovať zákonodarstvo EÚ a včas ho premietnuť a zapracovať do národných noriem a predpisov, - zabezpečiť konformitu našich výrobkov s európskymi normami ako najlepšiu záruku pozícií na trhoch EÚ. Cenová problematika Pre určité zblíženie trhov alebo oblastí treba rátať : - s väčšou prehľadnosťou cien a s ich porovnávaním zo strany zákazníkov, - s postupným zavádzaním ECU - pri fakturácii, v cenníkoch a na obaloch tovarov, - s jednotnou cenovou politikou firiem v rámci EÚ. Súčasné rôzne cenové hladiny v krajinách EÚ sú dané rôznou úrovňou dane z pridanej hodnoty. Predpokladaná harmonizácia by mala prispieť k ich odstráneniu.

Hlavné zásady našej účasti na trhu EÚ by sa mali týkať zjednotenie noriem EXC na všetky trhy EÚ, jednotnej štruktúry cenovej kalkulácie, jednotnej cenovej politiky, postupného prechodu na jednotnú fakturačnú menu. Podnik si musí uvedomiť, že predpokladaná daňová harmonizácia zmení interné cenové kalkulácie. Organizácia a zabezpečenie obchodno-technických služieb Požiadavka zákazníka smeruje jednoznačne k rýchlemu a perfektnému servisu v dôsledku rastúcej konkurencie. Úspech našej firmy bude priamo súvisieť od stupňa jej zabezpečenia. Jednotný voľný trh (JVT) otvára nové možnosti efektívneho usporiadania celej distribučnej siete a zabezpečenie služieb. Nákladové hľadisko bude hrať rozhodujúcu úlohu. Organizácia slovenskej predajnej siete v JVT by mala spočívať predovšetkým v ekonomických spádových oblastiach. Stupeň koncentrácie služieb bude závisieť od charakteru výrobku, ako aj od dopravných možností. Technický a dodávateľský servis vyžaduje mať sústavne k dispozícii tím schopných technikov, vybavených materiálovo a jazykovo na pravidelné riešenie servisných problémov zákazníkov. Firma si musí určiť spôsob spracovania trhu, zvoliť vhodnú obchodnú metódu, jednotlivé články predajnej a zastupiteľskej siete, jej novú organizáciu alebo dobudovanie.
Vhodným prostriedkom prenikania na trhy EÚ s danou komoditou je nadviazanie kooperačných vzťahov s miestnymi firmami, čím sa uľahčí prístup k informáciám o technickej normalizácii, predpisoch, lepšie sa dajú riešiť otázky certifikácie, ako aj využiť partnerove marketingové a odbytové prostriedky. Osobitne dôležité je to pre malé a stredné podniky z hľadiska prežitia medzi vnútornou a zahraničnou konkurenciou. Nástroje ekonomickej podpory malého a stredného podnikania Vytvorenie ekonomických nástrojov na úrovni centra by mohlo podstatnou mierou prispieť k pozitívnym zmenám v štruktúre slovenského hospodárstva. Tieto nástroje by mali vznikať : - v úverovej oblasti (garancie úveru, zníženie úrokovej sadzby na celý úver alebo stanovenú časť, predåženie doby splácania úverov )
- vo vytvorení dotačného systému na podporu rozvoja vládou preferovaných regiónov vo vzťahu k podnikateľským subjektom,
- vo forme regionálne diferencovaných daňových úľav,
- ako aj vo forme ďalších ekonomických nástrojov (napr. progresívne daňové sadzby, úľavy z príspevkov podnikateľov na sociálne zabezpečenie zamestnancov a pod.)

8. Súčasný stav a podpora rozvoja malých a stredných podnikov na Slovensku

V súvislosti s prechodom našej ekonomiky na trhové hospodárstvo a vytvorením JVT možno súčasnú situáciu v SR charakterizovať ako nevyhovujúcu.

Štruktúra slovenskej ekonomiky predstavuje nedostatok malých a stredných podnikov (MSP), ako aj súkromných spoločností, vysoký podiel semifinálnej výroby, zaostávanie používaných technológií, rozpad tradičných odbytových trhov a zatiaľ nedostatočnú investičnú aktivitu západných podnikateľov a tiež vysoko nadproporcionálnu nezamestnanosť obyvateľstva. V týchto podmienkach je nevyhnutná reštrukturalizácia, privatizácia a modernizácia NH a najmä vznik MSP. V SR je potrebné podľa vzoru EÚ vytvoriť rámcové podmienky a kapitálové predpoklady na ich rozvoj, ako aj na rozvoj vzdelávania a využitia ľudských zdrojov.
JVT EÚ sa v plnej miere prejaví svojimi účinkami aj v hospodárstve našej republiky. Preto je nevyhnutné zbierať o ňom informácie, tie vyhodnocovať a pripraviť sa na jeho pôsobenie.
Rovnako aj vzhľadom na naše ambície na členstvo v EÚ je nevyhnutné vytvoriť a podporovať stredný stav a poskytovať mu informácie o jednotnom integrovanom trhu EÚ.
Rozvoj malého a stredného podnikania predstavuje dôležitú podmienku na realizáciu nevyhnutných štrukturálnych zmien NH. Podporou rozvoja stredného stavu sa urýchli prevod vlastníckych vzťahov na súkromno-podnikateľské aktivity, čím sa vytvorí priestor na tvorbu nových pracovných príležitostí. Medzi hlavné bariéry úspešného malého a stredného podnikania možno zaradiť nekoncepčnosť a nekoordinovanosť postupu tohto procesu, ktoré vyplývajú hlavne :
- z nedokonalého spracovania právnych noriem, resp. z ich absencie v určitých oblastiach,
- z nekoordinovania podpory rozvoja MSP,
- z pretrvávania monopolu štátu v oblastiach vhodných na súkromné podnikanie,
- z dichotómie v súkromnom podnikaní (rozdielnosť v cenových, úverových, daňových a poistných nástrojoch pre fyzické a právnické osoby),
- z rizík pri získavaní nebytových priestorov,
- z administratívneho prístupu pri uskutočňovaní hospodárskych stykov so zahraničím,
- z daňového systému,
- z uplatňovania finančnej politiky štátu a bánk (vznik garančných a podporných fondov),
- z nekonkurenčnosti ekonomického prostredia atď.
Neuspokojivý je aj informačný systém. Chýbajú informácie o základných právnych podmienkach podnikov, finančných možnostiach, situácii na domácom a zahraničnom trhu. V súčasnej etape rozvoja ekonomiky musí centrum orientovať rozvoj malého a stredného podnikania tak, aby sa zlepšovala štruktúra hospodárskej základne regiónov a aby nevznikali na území štátu výrazné rozdiely v životných podmienkach obyvateľov. Pre úspešný priebeh ekonomickej reformy, ako aj pre zastúpenie Slovenska v jednotnom integrovanom trhu EÚ je nevyhnutná podpora MSP v nadväznosti na štrukturálnu a regionálnu politiku štátu. Iba tak sa môžu naše podniky stať opäť konkurencieschopnými a prekonať všetky prekážky, ktoré im bude klásť JVT EÚ.

Dôkladná stratégia, analýza vlastnej trhovej pozície i euro-spracovanie trhov by im malo pomôcť profitovať z výhod jednotného trhu.
Pripravované opatrenia Na zdokonalenie systému podpory rozvoja malých a stredných podnikov vyvíjajú orgány EÚ, hlavne však komisia EÚ, neustále nové aktivity. Analýzou rozličných aspektov svojej politiky vo vzťahu k malým a stredným podnikom vznikajú nové koncepcie, ktoré iniciujú ďalšie opatrenia. Z týchto koncepcií najdôležitejšie sú :
"Euro-Marketing", t.j. zorganizovanie zasadania o šírení nových marketingových techník. Cieľom je príprava podnikateľov na lepšiu identifikáciu nových trhových možností. Príprava vedúcich pracovníkov na stratégiu pre jednotný vnútorný trh. Na tento cieľ sa testovali rôzne formy vzdelávania pre vedúcich pracovníkov malých podnikov, aby dokázali presnejšie definovať svoje stratégie vzhľadom na meniace sa podmienky a dospieť k optimálnym rozhodnutiam. Uvažuje sa o zriadení ´´Európskeho pozorovacieho úradu pre malé a stredné podniky´´. Tento orgán má pripravovať analýzy strategického významu a jeho úlohou by bolo pomáhať komisii EÚ pri formulovaní smerníc týkajúcich sa malých a stredných podnikov. Opierať by sa mal o štatistický informačný systém, ktorý by mohli používať pre vlastné analýzy tak jednotlivé podniky, ako aj komisia.
9. Ďalšie významné úlohy Slovenskej republiky v súvislosti s integráciou


Formovanie inštitucionálnych podmienok na vstup SR do EÚ
(používanie unifikovaných dokladov, publikovanie legislatívnych úprav, zriadenie inštitúcií na zjednodušenie obchodu) 2. Integrácia prepravného trhu EÚ a SR
(vnímanie súčasného stavu dopravných sietí v EÚ, plnenie základného cieľa dopravnej politiky EÚ, rozvoj dopravných sietí SR so zreteľom na transeurópske dopravné siete EÚ) 3. Administratívno-technické predpoklady vyhlasovania hospodárskej spolupráce s Európskou úniou
(technické prekážky, regionálna harmonizácia SR, zavádzanie Európskych noriem do sústavy Slovenských technických noriem, certifikácia, dôsledky európskej akreditačnej politiky pre SR, sprístupnenie interného informačného systému o predpisoch EÚ podnikateľským subjektom v reálnom čase) 4. Úloha a postavenie finančných zdrojov v podnikaní
(vládny program na podporu rozvoja malého a stredného podnikania, účasť v medzinárodných menových a finančných organizáciách, program pre podporu exportu, vytvorenie finančného a kapitálového trhu investičných spoločností a fondov, a pod.)

10. Ekonomické výhody a nevýhody vstupu do Európskej únie

Výhody :
Odstránia sa všetky prekážky pri vzájomnom pohybe tovaru, čo umožní slovenským výrobcom presadiť sa v širšej miere na trhu krajín EÚ.

Členstvo v únii prinesie nové podnikateľské príležitosti a priláka zahraničné investície, ktoré budú využívať komparatívne výhody Slovenska. Slovensko ako člen Únie bude môcť čerpať z fondov Únie, napríklad zo štrukturálnych fondov na reštrukturalizáciu ekonomiky a rozvoj infraštruktúry. Voľný pohyb pracovných síl a obyvateľstva umožní rýchlejšie bezproblémové prispôsobenie sa kvalifikácii a vedecko-technickým poznatkom v EÚ. Ekonomická úroveň a životná úroveň obyvateľov Slovenska sa bude rýchlejšie prispôsobovať úrovni EÚ.
Nevýhody :
Vstupom do EÚ a odstránením všetkých prekážok pre voľný pohyb tovaru sa otvorí vnútorný trh Slovenska konkurencii výrobcov z EÚ. Členstvo v EÚ bude vytvárať tlak na zvyšovanie životnej úrovne, čo bude mať za následok zvýšenie miezd na Slovensku. Súčasná komparatívna výhoda spočívajúca v lacnej pracovnej sile sa bude postupne vytrácať. Dohody o pásmach voľného obchodu s niektorými krajinami by vstupom Slovenska do EÚ stratili svoju platnosť. Slovensko by stratilo výhody bezcolných dovozov na týchto trhoch.

Literatúra

Internet
Brožúra o Európskej únii vydaná Kanceláriou NRSR
Týždenník Trend
Denník Hospodárske noviny

Juraj.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?