Olympijské hry

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 4803×

Příbuzná témata



Olympijské hry

Všetky slávnosti v starom Grécku sa konali na počesť gréckych bohov. Súčasťou slávností boli športové súťaže, hudba a divadlo. Najznámejšou slávnosťou boli olympijské hry. Olympia, ktorá leží na západnej časti Peloponézu, je kolískou športu. Skôr než sa stala miestom súťaží, bola najväčšou panhelénskou svätyňou a neskôr významným kultovým miestom Grékov. Najvýznamnejšia sa stala vďaka olympijským hrám. Pôvod hier siaha až do mýtických čias. Prvá olympiáda sa konala v roku 776 pred Kristom a je zároveň prvou datovanou udalosťou gréckych dejín. Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí boli rozdelení na množstvo kmeňov. Hry sa konali každé 4 alebo 5 rokov v spojení s najdôležitejším sviatkom Olympie, čiže oslavami boha Dia. Tieto hry ešte pred ich konaním pripravili úradníci a kňazi. Desať mesiacov pred začiatkom hier zvolili desaťčlennú porotu, ktorá dozerala na tréning účastníkov pretekov. Všetci súťažiaci museli najprv dokázať, že sú slobodní grécki občania, a že nemajú na svedomí nijaký zločin a ani urážku boha. Slávnosti sa konali v čase splnu mesiaca koncom júna a začiatkom septembra. Trvali 5 dní, od 12-ého do 16-ého dňa mesiaca. V prvý deň slávnosti sa konali iba prípravné obrady. Od druhého až po štvrtý deň trvali hry. Na hrách sa mohli zúčastniť iba slobodní Gréci. Vydaté ženy nesmeli súťažiť. Cudzinci a otroci mohli byť prítomní len ako diváci. Hry sa začínali sprievodom. Počet súťaží sa pohyboval od 13 do 15.
Začínali sa pri východe slnka, a to na krátke a dlhé trate. Postupne nasledovalo zápasenie, pästné boje, pankration – kombinácia zápasenia a pästného boja, päťboj, ktorý zahŕňal hod diskom, hod oštepom, beh, skok do diaľky a zápasenie. Neskôr sa k týmto disciplínam pridali aj preteky konských záprahov a jazdecké preteky. Tieto súťaže sa konali na štadióne. Okolo olympijského štadióna, do hľadiska ktorého sa zmestilo 40- až 60-tisíc divákov, vyrástol veľký stanový tábor, kde boli ubytovaní návštevníci hier. Pred cvičením si atléti vtierali do pokožky olivový olej, aby sa chránili pred slnkom. Okrem bojov na štadióne sa organizovali aj takzvané umelecké súťaže, pri ktorých Gréci vyznávali ideál krásy a dobra, tela a duše, zvaným kalokagatia.
Aby hry mohli prebehnúť v pokoji, počas ich konania sa zastavovali všetky vojny. Toto „olympijské prímerie“ sa porušilo za dvanásť storočí len raz (roku 364 pnl.) a vinníkov za to prísne potrestali.

Na konci každej súťaže sudca ovinul čelo víťazovi červenou vlnenou páskou. Až v posledný deň hier víťazi, zhromaždení pod Diovým chrámom, dostali olivové koruny. Bol to iba jednoduchý veniec z olivových listov, ale ten kto ho vyhral sa stal skutočným hrdinom. Byť víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Olympijského víťaza si veľmi vážili. Jeho rodné mesto stálo údajne pod ochranou bohov, jeho samého pokladali za poloboha. Stavali mu sochy a do konca života bol oslobodený od daní. Myšlienka dnešných olympijských hier teda pochádza z hier v Starom Grécku spred viac ako 2000 rokov.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?