Náboženstvá v Mezopotámii

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 21. ledna 2007
  • Zobrazeno: 2488×

Příbuzná témata



Náboženstvá v Mezopotámii

Asi pred 6000 rokmi vznikla v povodí ázijských riek Eufrat a Tigris jedna z najstarších civilizácií. Táto oblasť sa volala Mezopotámia, čiže krajina „medzi riekami“. Obyvatelia Mezopotámie začali veľmi skoro používať koleso, stavali mestá a vynašli klinové písmo. Po migráciách Semitov do Mezopotámie vznikli postupne Akkadská, Babylonská a Asýrska ríša. Novšie semitské náboženstvá si zachovali veľa archaických sumerských čŕt.

Pojem božstvo je v Mezopotámii odvodený od astrálnej povahy najvýznamnejších bohov. Ukazuje to predovšetkým hviezda – klinopisný znak písaný pred meno boha. Hviezda sa číta ako „boh“. Ak táto hviezda nebola determinatívom, označovala slovo „nebo“. Boh je teda predovšetkým nebeská bytosť, čo platí pre väčšinu mezopotámskeho panteonu, výnimkou sú len božstvá vegetácie a podsvetia. Mezopotámski bohovia sú zobrazovaní rovnako ako ľudia (prenášanie ľudských vlastností na predstavy bohov) s rohmi. Tento symbol pochádza zrejme z toho, že býk bol v celom starom Oriente hlavný a bežný symbol sily. Ďalším rysom bohov je nesmrteľnosť. Podľa eposu o Gilgamešovi, je práve nesmrteľnosť hlavným rozdielom medzi bohom a človekom.

Už starí Sumeri mali záľubu v poriadku a snažili sa svojich bohov triediť, tiež Akkadovia chcelo svoj panteon systematizovať. Toto triedenie sa ale behom dejín menilo. Z neskoršej doby je najzávažnejšie delenie bohov do skupín na IGIGI a ANNUNAKI. Igigu sú bohovia nebies, annunaku bohovia zeme a podsvetia.

Moderní odborníci triedia mezopotámskych bohov na bohov kozmických (pôvodne hlavne v náboženských predstavách lovcov, v teologických systémoch miest Uruku (boh neba Anu) a Nippuru (boh Enlil)) a na bohov chtonických (božstvá poľnohospodárov, plodnosti a úrody). Podobne ako v Egypte malo v najstaršej dobe každé významné sumerské mesto svojho božského patróna.

BOHOVIA SVETA
Sem patria štyria najvýznamnejší bohovia: boh neba Anu, boh zeme Enlil, boh vôd Enki či Ea a boh podsvetia Nergal. Prví traja tvoria kozmickú triádu.

V čele celého panteonu stojí boh nebies An. V klinopise bola jeho znakom hviezda. An vládne ako kráľ bohov celému panteonu. Jeho pôvodným protikladom je zem, sumersky KI, ako jeho družka sa v starých sumerských prameňoch objavuje Uraš, vzácny sumerský názov zeme. Od starobabylonskej doby je pár Anu-Uraš nahradený párom An-Ku. Anu sám je otcom mnohých bohov. Je otcom i rady démonov.

Anu sám patrí medzi nečinných bohov a aj keď sa uznáva ako hlava panteonu, predsa skutočne vládu predáva inému mladému aktívnemu bohovi. Vzťah Anov k ľuďom je väčšinou nevľúdny. Anov kult sa pestoval najmä v Uruku v chráme. V číselnom systéme má číslo najväčšie (60) – číslo dokonalosti. Podľa mezopotámskej mytológie je jeho sídlo vrchol nebeskej klenby.

Najvýznamnejší z jeho synov je Enlil (50). Jeho meno znamená „pán – Vietor“ (sumersky). Jeho hlavná svätyňa je v Nippure. Bola považovaná za hlavnú svätyňu celého starého Sumeru. Ďalšie tituly boli: kráľ potopy, pán zemí (akkadsky), ten, ktorý má úctu, hora vetrov, otec bohov. Jeho družina je Ninlil. Enlil je pánom zhromaždenia bohov a určovateľom osudu, pretože je vlastníkom tabuliek osudu. Ako stvoriteľ, usporiadateľ sveta oddelil Enlil nebo a zem motykou a zaviedol motyku ako pracovný nástroj medzi ľuďmi. Tým je vynálezcom poľnohospodárstva. Enlil bol zrejme pôvodne bohom prírodných síl.

Posledným bohom kozmickej triády je boh vôd Enki. Enki znamená v sumerštine „pán zeme“. Akkadovia ho nazývali Ea. Enki je boh múdrosti a zaklínania, vládca praoceánu Abzu, ktorého si predstavovali perzonifikovaného a zároveň to bol názov pre sladkovodné more pod zemou, z ktorého berú vodu pramene studne a ktorý je tak darcom plodnosti a života. V staršej dobe je jeho družkou Nin-ki (pani zeme). Častejšie bola nazývaná akkadsky Damkina. Hlavným strediskom Enkiho kultu je mesto Eridu, podľa jedného kráľovského zoznamu najstaršie mesto Sumeru. Enki riadi božský rád a riadi celú zem. Jeho pomoc má podobu rady, zaklínania, kúzla, ale násilie nepoužíva. K ľuďom je veľmi prívetivý.

Bohom podsvetia je Nergal. Je pánom štvrtej časti sveta, podsvetia (zem hlbín, veľká zem, zem bez návratu). Bol nazývaný aj „kráľ (miest) Kutha a Apiaku“. To boli dve hlavné strediská jeho kultu. Bol považovaný za syna Enlila a Ninlil. Jeho manželkou bola Ereš-ki-gal (pani veľkej zeme). Nergalova moc nebola obmedzená len na podsvetie. Ako nadzemský boh zosobňoval smrtiacu silu žhavého slnka. Je tiež pôvodca horúčky a nákazy, obzvlášť morovej rany.

Použitá literatúra:
Ján Heller – Staroveká náboženství (Náboženské systémy starého Egypta, Mezopotámie a Kenaanu).

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?