Náboženstvá severských národov

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 5138×

Příbuzná témata



Náboženstvá severských národov

Náboženstvo, ktoré sa vytvorilo na severe Európy, ktoré nepotrebovalo nákladné obrovské stavby (okrem Chrámu v Uppsale sa dochovalo iba niekoľko náhrobkov prekrytých kamením), ani kňazov alebo cirkevnú hierarchiu. Každá rodina mala doma iba sošku nejakého bôžika ku ktorému sa modlila nezávisle od nejakej všeobecne prijímanej formule. Ľudové zhromaždenia sa konali pri veľkých stromoch – najmä kde mali hlavné slovo starší a hlavy rodov, alebo skúsení bojovníci, ktorí sa tešili veľkej úcte.
Je jasné, že tak pojatá viera nemala pri strete s tak profesionálnym, ziskuchtivým a agresívnym náboženstvom ako je kresťanstvo žiadnu šancu. Vďaka vojenskej prevahe a tiež záškodníckemu pôsobeniu netolerantných misionárov sa víťazstvo začalo prikláňať stále viac ku kresťanstvu.
V roku 966 sa kráľ Harald-Modrý zub nechal pokrstiť a potom pod krídla novej viery postupne prišla väčšina Vikingov. V priebehu 11. storočia kresťanstvo triumfovalo v celej Škandinávii. Toto malo za následok dva protichodné procesy: 1.) miznutie pôvodnej vikingskej mytológie a tradícií, ktoré ešte nejakú dobu existovali spolu s kresťanstvom, neskôr však bola odmietaná ako mámenie diabla a bludy z pohanských časov. 2.) šírenie kresťanstva pre vikingské legendy predstavovalo aj záchranu a uchovanie pre budúce generácie.
Väčšina Vikingov bola negramotná a runové (pôvodne severské) písmo ovládal málokto. Aj keď dnes poznáme význam každého znaku, zmysel niektorých nápisov zostáva utajený. Kresťanské písomníctvo a vzdelanosť otvorila cestu k zaznamenávaniu nordických (severských) legiend. To aspoň zmiernilo škody, ktoré boli napáchané (ako napríklad čin španielskeho kňaza Landa, ktorý nechal v 16. storočí spáliť takmer všetky mayské kódexy).
Hlavnými postavami vikingských mytologických príbehov sú bohovia. Síce sú trochu iní, akých poznáme zo svojej kultúrnej tradície. Sú smrteľní, alebo môžu zomrieť prirodzenou smrťou, čo je však menej pravdepodobné, lebo starnú veľmi pomaly. Ďalšia odlišnosť spočíva v schopnostiach: nie sú všemocní ani vševedúci. Dá sa povedať, že majú mnoho ľudských vlastností – občas sú pomstiví, podlí, radi sa veselia, jedia a pijú.
Severská mytológia rozoznáva dva hlavné rody bohov: Ásov a Vanov. Vanovia boli pôvodne bohovia nižšieho radu, ktorí sa postupne vypracovali až na úroveň Ásov.

Ásovia a Vanovia spočiatku vystupujú ako súperi, až po bratovražedné boje, ale uzatvárajú mier a nakoniec si vymieňajú rukojemníkov.
Vanovia sú označovaní ako bohovia plodnosti a hojnosti – napríklad boh NJORD, ktorý bol bohom moreplavby, rybolovu a bohatstva. Mal za ženu dcéru obra THJAZIHO SKADI, s ktorou splodil dvojičky FREYRA a FREYJU. Vanovia hrali v severských mýtoch až „druhé husle“, prvé totiž patrili Ásom. Existovali dvanásti Ásovia. Prvým z nich je ODIM – patrón bojovníkov, mudrcov, nazývaný tiež „Praotcom“. Je jednooký, pretože jedno oko vymenil za múdrosť zo „Studnice múdrosti“. V Asgarde sedí na tróne (HLIDSKJÁLF), odkiaľ má prehľad o všetkom, čo sa deje. Je doprevádzaný dvomi vlkmi a dvomi havranmi, nazývanými „Pamäť a Myšlienka“ – rozprávajú mu za súmraku o tom, čo videli.
Bohom vojakov je nazývaný THOR, obranca Asgárdu a najsilnejší Ás. Je vlastníkom troch kúzelných vecí: kladivo, opasok sily a železné rukavice.
Baldr – je dobrotivý a krásny boh. Je najmúdrejší a najmilosrdnejší z Vanov
Týr – je statočný, odvážny, chýba mu však jedna ruka, ktorú mu odhryzol vlk FENRIR
BRAGGIM – múdrosť a výrečnosť, básnické nadanie sa prisudzuje práve jemu. Jeho žena IDUNN prechováva jablká večnej mladosti
HEIMDALL – je opisovaný ako biely Ás. Jeho hlavnou úlohou je strážiť most BIFROST vedúci k Asgardu
HODR – slepý boh
VÍDAR – mlčanlivý boh
VÁLI – statočný bojovník a strelec
ULL – výborný lyžiar
FORSETI – boh – sudca
LOKI – zvláštna figúrka, občas zaraďovaná medzi Ásov. Je to rozporuplný tvor, je schizofrenický, napoly Boh a napoly démon, občas považovaný za prvotný predobraz kresťanského diabla. Často privádza bohov do zložitých situácií, ale nakoniec ich z toho nejakým spôsobom vytiahne. S obricami (obrými ženami) je sploditeľom množstva potvor, ktoré bohom znepríjemňujú život.
Popri mužoch – Ásoch existujú aj ženy – Ásynje, ktoré však v severskej mytológii nehrajú veľkú úlohu.
Najvyššou bohyňou je Odinova žena FRIGG, ktorá pozná osudy všetkých ľudí
FREYJA – bohyňa milostných piesní a lásky
FULLA – stará sa o obuv FRIGG
GELFUN – jej sú zasvätené všetky panny
Najväčšími nepriateľmi bohov sú obri – tiež nazývaní trollovia alebo hrímtursovia. Kvôli ním si bohovia postavili pevnosť Asgárd.
Nie všetci sú však nepriateľskí. Svedčí o tom priateľstvo Mímira s Odinom. V nordických ságach sa vyskytuje aj mnoho iných bytostí. Napríklad trpaslíci žijúci v hlbokých norách v skalách. Bohovia si ich veľmi nevšímali, boli to však zruční kováči a výrobcovia kúzelných zbraní.
Zvláštnym druhom boli koboldovia – pidimužíci, malé postavy, silní a pracovití, žijúci v stodolách. Najnutnejšie domáce práce robili v noci.
Bližšie nešpecifikovaných druhom sú čierni a svetlí Álfovia obývajúci Álfheim.

Jedná sa o tvory na rozmedzí medzi trpaslíkom a človekom.



Použitá literatúra:
rockový magazín SPARK č. 11/1999, str. 116-117, SPARK č. 12/1999, str. 116-117.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?