Morálka a etika

Kategorie: Filozofia (celkem: 213 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 22999×

Příbuzná témata



Morálka a etika

Etika je veda o morálke, z lat.slova ETHOS=obyčaj, mrav a charakter a spôsob myslenia. Cicero od tohto pojmu odvodil slovo MORALISS=mravny, morálny. V slovenčine toto slovo znamená mravnosť. Hegel toto slovo chápe ako morálne vedomie. Morálka je filozofia, ktorá poukazuje na vzťah človeka k svetu, k druhým ľuďom, k prírode a k spoločnosti. Etika je to návod na konanie ľudí v živote, rieši otázky ľudskosti a humanity. Človek ovláda etickú teóriu, často nekoná podľa nej, ale skôr reaguje na vonkajšie podnety.
- morálka reguluje medziľudské vzťahy – človeka k človeku, k sociálnej skupine, k národu, k celému ľudstvu a k prírode
- poukazuje na dobro- zlo, spravodlivosť – nespravodlivosť, čestnosť - nečestnosť
- morálka je dvojdimenziálny pojem: „je a má byť“
- Kant povedal: „možno činnosť zhodnotiť z hľadiska užitočnosti a škodlivosti, v konečnom dôsledku dobra a zla
- Morálka je výrazne historicky determinovaná
- Morálka pôsobí v dvoch rovinách: -vo všeobecnej – kedy sa rozvíjajú pozitívne hodnoty z minulosti
-v kontrétnej – može prispievať k rozvoju už existujúcich kvalít
- Funkcie morálky: -regulatívna – normy, hranice, inštitúcie
-hodnotiaco-normatívna – človek si na základe vyhodnotenia konkrétnej situácie stavia normy, ktorými sa mieni riadiť
-poznávacia – musí poznať zásady spoločnosti, v ktorej chce pôsobiť
-hodnotová – orientuje človeka vo výbere hodnôt, kt. sa chce v živote riadiť
-prognostická – sú to túžby a želania
-motivačná
-informatívna(komunikatívna) – človek prostredníctvom iných ľudí preniká do ich morálneho prostredia a spoznáva ho
-výchovná – výchovný moment pri formovaní človeka
Morálka ako spoločenský jav má aj vlastnú štruktúru, kt. tvoria morálne vedomie, morálne vzťahy a morálna činnosť. Etika je veda o morálke. Je veda o morálnej činnosti, o morálnych vzťahoch a o morálnom vedomí. Zdôrazňuje ľudské správanie v rôznych situáciách. Etika sa radí medzi spoločenské vedy – hľadanie a určenie miesta človeka v spoločnosti. Všeobecná etika sa zaoberá vymedzením etických kategórii:
1. etiky jednotlivých historických etáp vývoja ľudstva
2. etiky jednotlivých spoločenských činností (morálka politiky, práva a vedy)
3. profesijné etiky
Etika sa však zrodila v rámci filozofie a dlho bola interpretovaná ako praktická filozofia.
Hodnotové dimenzie – normatívna – mravná norma je akýmsi predpisom, kt.

sleduje zachovanie a dosahovanie určitých mravných vzťahov
Princípy správania sa človeka:
1. princíp humanizmu
2. princíp spravodlivosti a rovnosti
3. princíp čestnosti a svedomia
Kategórie etiky: dobro a zlo ( blaho, povinnosť, zmysel života, ideál, šťastie, sloboda, voľba a zodpovednosť)
Vývojové etapy etiky:
1. ANTICKÁ ETIKA: a) antická predsokratovská etika
b) antická etiky antropologická
c) etika obdobia helenizmu a rímskej ríše
Predstavitelia: Herakleitos, Demokritos, sofisti, Sokrates, Platón, Aristoteles
2. ETICKÉ KONCEPCIE STREDOVEKU – predst: Aurélius Augustinus, Tomáš Akvinský, Ján Hus, scholastici
3. ETICKÉ NÁZORY RENESANČNÉHO HUMANIZMU, UTOPIZMU A REFORMÁCIE
a) antropocentrizmus
b) etika talianského humanizmu – Erozmus Roterdamský, Tomas More, Michel de Montaigne
4. ETICKÉ TEÓRIE NOVOVEKU – predst. Batson, Descartes, Tomas Hobbes, John Socke, Anthony Cooper, David Hume, Benedikt Spinoza, Vilhelm Leibniz.
Osvietenstvo: Rouseau, Fichte, Fridrich Heggel, Ludvik Feuerbach
5. UTILITARIZMUS (18.,19.stor.)
1. pozitivizmus – Friedrich Nieche
2. novokantovstvo: a)marburská škola
b)bádenská škola
3. etické teórie existencionalizmu – Jan Paul Sartre
4. intuitizmus
5. emotivizmus
6. preskriptivizmus
7. teórie dobrých príčin
8. morálny realizmus
9. situačná etika
10. postmodernizmus
11. feministická etika
12. marxistická koncepcia morálky.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?