Mitóza a meióza

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 07. dubna 2007
  • Zobrazeno: 7767×

Příbuzná témata



Mitóza a meióza

MITÓZA.

Mitóza ( nepriame delenie) je najdôležitejším typom delenia u eukaryotických buniek. V porovnaní s ostatnými fázami bunkového cyklu je relatívne krátka a trvá zhruba 8 % doby celého bunkového cyklu. Pri mitóze vznikajú takzvané mitotické chromozómy, ktoré zaisťujú distribúciu a delenie DNA do vznikajúcich nových buniek. Vznikajúce bunky majú za normálnych okolností rovnaký počet chromozómov ako materská bunka. Z molekulárne biologického hľadiska dochádza pri mitóze k oddeleniu novo vzniknutých molekúl v S fázy a ich distribúcií do nových jadier dcérskych buniek. V týchto molekulách sú zakotvené všetky genetické informácie a mitózou sa tieto informácie odovzdávajú z bunky na bunku pomocou chromozómov. Pri pozorovaní svetelným mikroskopom je mitóza charakterizovaná zánikom pôvodnej jadrovej stavby, vznikom ľahko viditeľných chromozómov a vretienka, rozdelením a migráciou chromozómov do novo vznikajúcich buniek, rekonštrukciou nových jadier a zánikom deliaceho vretienka. Podľa týchto morfologických zmien je mitóza rozdeľovaná na štyri hlavné fázy:
1. Profáza
2. Metafáza
3. Anafáza
4. Telofáza
Profáza je zvyčajne najdlhšou fázou mitózy. Je charakterizovaná vznikom mitotických chromozómov z chromatínu a deliaceho vretienka z mikrotubulí. Pri tejto fáze mitózy dochádza k zániku jadrového obalu a vo väčšine buniek i k zániku jadierka. Na každom vzniknutom chromozóme je viditeľné pozdĺžne rozdelenie na dve chromatidy. Tie však zostávajú spojené v oblasti centroméry. Centrioly sa rozdelia na dve a každá z nich potom putuje na opačný pól bunky. Medzi nimi sa vytvorí deliace vretienko z jemných vlákienok, ktoré v elektrónkovom mikroskope zodpovedajú mikrotubulám. Ak počas tejto fázy zostane jadrový obal zachovalý, je označovaná takáto mitóza ako endomitóza, ktorá je veľmi vzácna, avšak bežná u kvasiniek.
Metafáza je charakterizovaná pozdĺžnym rozdelením chromozómov a ich zoskupením v ekvatoriálnej rovine, kde sa tak vytvára ekvatoriálna platnička. Toto zoskupenie sa javí pri pohľade od pólov ako jednoduchá hviezda, pričom zhyby chromozómov s centromérami smerujú k stredu. Pri metafáze sa taktiež dokončuje vývoj deliaceho vretienka. Časť jeho vlákna sa upína do centromér chromozómov a tieto vlákna sa vzhľadom k ich funkcii v anafáze označujú ako ťažné. Ostatné vlákna vretienka prebiehajú od jednej centrioly k druhej bez prerušenia.

Vlastné rozdelenie chromozómov sa odohráva na konci metafázy, kedy sa rozdelí v chromozómoch i oblasť centromér a tým sa každá chromatída stáva samostatným chromozómom so svojou vlastnou centromérou, ktorý v ďaľšej fáze mitózy bude putovať k opačnému pólu bunk.
V anafáze chromozómy putujú k opačným pólom bunky. Toto putovanie je pravdepodobne podmienené skracovaním vlákien deliaceho vretienka a týmto mechanizmom sa takisto rozdelené chromozómy separujú od seba. Skracovanie ťažných vlákien má takisto za následok zmenu orientácie zhybov chromozómov s centromérou, takže tieto sa na rozdiel od metafázy orientujú smerom k opačným pólom bunky. Na začiatku anafázy sa tak monaster mení na zdvojenú hviezdicu – diaster. Súčasne s putovaním chromozómov dochádza i k preskupovaniu cytoplazmatických organel smerom k opačným pólom bunky. V miestach budúceho rozdelenia bunky na cytoplazme postupne zaškrcuje, až nakoniec sa oddelí. Tým dochádza k úplnému rozdeleniu bunky (cytokinéza ). U rastlinných buniek sa v mieste pôvodnej ekvatoriálnej platničky vytvorí prepážka, ktorá bunku rozdelí. Na tvorbr tejto prepážky sa podielajú membrány endoplazmatického retikula a pravdepodobne i membrány Golgiho aparátu. Anafáza prebieha veľmi rýchlo a je to najkratšia časť nitózy.
Pri telofáze je charakteristické dlhé trvanie. Dochádza k vytvoreniu typických jadier. Okolo chromozómov v blízkosti centriol sa z cirkulárne orientovaných kanálikov endoplazmatického retikula vytvorí jadrový obal a v miestach zblíženia tíchto kanálikov sa vytvoria jaderné póry.
AMITÓZA:
Je to priame delenie, bez vzniku chromozómov. Je to veľmi vzácny spôsob bunkového delenia. Pri tomto spôsobe delenia dochádza k rozdeleniu jadra bez zmeny chromatinovej štruktúry a bez zániku jadrového obalu. Jadro sa postupne zaškrcuje, pričom nie je zaručené symetrické rozdelenie obsahu DNA pôvodného jadra do dcérskych jadier. Po rozdelrní jadre môže dôjsť aj k rozdeleniu cytoplazmy.
MEIÓZA:
Je to zvláštny typ delenia dozrievajúcich pohlavných buniek organizmu, u ktorého dochádza k sexuálnej reprodukcií. Spočíva vo dvoch rýchlo po sebe nasledujúcich nepriamych deleniach, behom ktorých sa počet chromozómov zdvojnásobí iba raz, čo má za následok vznik buniek s polovičným – haploidným počtom chromozómov. K redukcií počtu chromozómov dochádza v priebehu prvej mitózy, ktorá sa preto označuje ako redukčná. Po krátkej interfázy bez replikácie chromozómov pokračuje druhá mitóza, ktorá prebieha už normálne a haploidný počet chromozómov zostáva nazmenený. Meióza umožňuje aj výmenu genetického materiálu medzi chromozómami.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?