Minerálne látky a stopové prvky

Kategorie: Chémia (celkem: 338 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 13003×

Příbuzná témata



Minerálne látky a stopové prvky

1. Cieľ: Každý človek na tomto svete sa chce dožiť vysokého veku, ale popritom venuje len minimálnu pozornosť svojej životospráve.
K stopercentnému chodu nášho tela potrebujeme okolo 90 látok, z toho 60 minerálov. O zdravie sa treba dlhodobo starať. V dnešnom svete však ani správny spôsob života a stravovania nemusí stačiť. Minerálne látky, stopové prvky a ostatné živiny potrebujeme stále viac, ale v dnešných potravinách je ich vďaka hnojeniu stále menej. Hnojenie ničí pôdne baktérie, preto dnes minerály a stopové prvky v pôde chýbajú. Pôdne baktérie vylučujú látky, ktoré uvoľňujú minerály a stopové prvky vo forme iónov. Tie sú prijaté korenným systémom rastlín a dostávajú sa potravinovým reťazcom k ľuďom. Ak baktérie chýbajú, je narušený tento reťazec a nedostatok minerálov sa prejaví na našom zdraví.
Cieľom mojej práce je upozorniť na dôležitosť a nevyhnutnosť minerálnych látok a stopových prvkov. Je v záujme každeho z nás, aby sme žili zdravo a vyrovnane, k čomu vo veľkej miere prispievajú práve minerály.


2. Úvod: Všeobecné poznatky o minerálnych látkach
Minerálne látky sú anorganické látky obsiahnuté v tele len v malých množstvách. Celkovo tvoria 3-4 percentá telesnej váhy. Viac než 60 rôznych minerálov v tele sa skladá z 22 dôležitých prvkov. Podľa množstva, v ktorom sa jednotlivé prvky v organizme nachádzajú, môžeme minerály rozdeliť na makroelementy a mikroelementy.Makroelementov je v tele podstatne viac a0 ich príjem meriame v mg. Patrí sem vápnik, horčík, chlór, fosfor, draslík, sodík a síra. Ostatných 15 sú mikroelementy ( stopové prvky), pretože ich množstvo, ktoré človek denne potrebuje k udržiavaniu dobrého zdravia je nepatrné. Obvykle sa udáva v mcg (mikrogramoch). Patria sem železo, meď, zinok, jód, selén, mangán, fluór, chróm, molybdén, kobalt a ďalšie.
Minerálne látky majú v organizme trojakú úlohu:
1, Sú súčasťou kostí a zubov. Dodávajú kostre pevnosť a pružnosť. Do tejto kategórie patrí vápnik, fosfor, horčík.
2, Ako nerozpustné soli pomáhajú kontrolovať zloženie telesných tekutín a buniek. Je to sodík a chlór v tekutinách mimo bunky, draslík, horčík a fosfor vo vnútri buniek.

Udržujú osmotický tlak, zabezpečujú stále pH krvnej plazmy, uľahčujú výmenu látok cez membránu bunky smerom von aj dnu.
Sodík vo forme disociovaných iónov udržuje koloidný stav bielkovín.
3, Sú súčasťou aminokyselín (napríklad síra v methioníne a cysteíne),
hemoglobínu, nukleových kyselín (fosfor), bielkovín (fosfor, síra , železo, meď),
enzýmov (meď, horčík, zinok, jód, kobalt), hormónov, vitamínov a iných zlúčenín. Niektoré v spojení s bielkovinami sú dôležitým prepravným prostriedkom. Sú dôležité pre činnosť nervovej sústavy, regulujú dráždivosť, aktivujú enzymatické systémy, angažujú sa na riadení základných psychických procesov. Niektoré minerály sa zúčastňujú na prevencii rakoviny, osteoporózy a iných chronických chorôb.
Minerálne látky nedodávajú telu žiadnu energiu, zúčastňujú sa však látkovej premeny.
Minerály spolupracujú s vitamínmi a ich účinok je navzájom úzko spojený. Napríklad vitamíny skupiny B sa vstrebávajú len vtedy, ak je prítomný fosfor. Vitamín C výrazne zvyšuje vstrebávanie železa a vápnik by sa nemohol vstrebať bez pomoci vitamínu D. Zinok podporuje uvoľňovanie vitamínu A zo zásob v pečeni. Niektoré minerálne prvky sú súčasťou vitamínov : vitamín B1 obsahuje síru a vitamín B12 kobalt.
Minerály môžu mať dve podoby – organickú (viazané v organických zlúčeninách rastlinných a živočíšnych tkanív) a anorganickú (čisté minerály alebo anorganické zlúčeniny). Na vstrebávanie, premenu a využitie v organizme je výhodnejšie prijímať niektoré prvky v organickej podobe (napr. železo). Niektoré zase prijímame v podobe anorganickej (sodík a chlór zo soli). V anorganickej podobe však môžu byť určité minerály pre naše bunky jedovaté.
Potreba minerálnych látok závisí od veku, fyziologického stavu, od požívanej stravy aj od životných a pracovných podmienok. Niektoré musíme prijímať denne v gramových dávkach (napr. vápnik, fosfor, draslík), iné len v zlomkoch miligramov ako stopové prvky ( napr. jód, fluór). Naša denná strava má len malý podiel minerálov. Dospelý človek vydáva zo svojho tela asi 20 – 30 gramov minerálnych látok denne. Zásobu minerálov si doplňujeme potravinovými doplnkami. Čistý, klasický deficit minerálov nie je v našich podmienkach častý. Oveľa častejšie dochádza k minerálovej nerovnováhe – nadmernému príjmu jedného prvku čo spôsobí zvýšené straty iného. Aj za takých okolností sa nedostatok prejavuje rovnakými príznakmi ako deficit klasický.


3. Charakteristika a funkcie makroelementárnych prvkov v organizme :

3.1.

Vápnik – (Ca)
Funkcie v organizme:
- udržuje zdravé kosti a zuby
- pomáha v prevencii postupujúceho úbytku kostnej hmoty a osteoporózy
- podporuje činnosť srdcového svalu a ostatných svalov, nervové vzruchy a krvnú zrážanlivosť
- regulátor výmeny horčíka a draslíka
- znižuje priepustnosť biologických membrán
- znižuje krvný tlak
- zmierňuje poruchy trávenia a pôsobí proti rakovine hrubého čreva
V našom organizme máme od 1 až do 2,2 kg vápnika. Celých 99 % vápnika je v kostiach a 1 % je v krvi – tento podiel je stály. Na správny rast a pevnosť kostí treba okrem vápnika aj vitamín D (bez dostatočného množstva vit. D sa vápnik nemôže vstrebávať), meď, zinok, bór, mangán a fosfor. Dospelí potrebujú denne od 0,8 do 1,2 gramu, deti do 12 rokov 1 gram, dospievajúci 1 až 1,4 gramu, tehotné ženy 1,5 gramu a kojace matky 2 gramy. Optimálny príjem vápnika a fosforu je 1:1 (pre dojčiace ženy a deti 1:1,5).
Príznaky nedostatku: Dlhotrvajúci nedostatok vápniku môže viesť až k abnormálnemu stavu kostí – osteoporóze u dospelých, krivici u detí. Nízka hladina vápniku v krvi môže byť príčinou svalových kŕčov.
Príznaky nadbytku: Užívanie vápnikových doplnkov môže narušiť vstrebávanie iných minerálov – zinku, železa a horčíka. Vysoké dávky môžu tiež viesť k tvorbe obličkových kameňov, vápenateniu mäkkých tkanív (srdca, ciev, pankreasu).
Najvhodnejšie zdroje: Najznámejším a najbohatším zdrojom vápnika sú mliečne výrobky – mlieko, jogurt, tvaroh a syr. Väčší obsah vápnika majú nízkotučné a netučné výrobky. Ďaľšie zdroje sú mak, sezam, tofu, sója, mandle, ružičkový kel, brokolica, losos.

3.2.Fosfor (P)
Funkcie v organizme:
- podieľa sa na stavbe kostí a udržuje ich v dobrom stave
- pomáha vytvárať zubnú sklovinu a posiľňuje zuby
- dôležitý pre premenu bielkovín, tukov a glycidov
- nevyhnutný pre výmenu viacerých minerálnych látok (vápnik, horčík)
- zložka prostetických skupín enzýmov
- reguluje acidobázickú rovnováhu
- s jeho premenou súvisí energetický metabolizmus.
- dôležitý pri svalovej kontrakcii, pri prenose vzruchov z mozgu do všetkých lelesných tkanív
- pomáha sekrécii hormónov
- nevyhnutný pre tvorbu nukleových kyselín
Fosfor je hneď po vápniku druhým najčastejšie zastúpeným minerálom. V tele človeka sa nachádza asi 650 g fosforu, 85 % je koncentrovaných v kostiach a zuboch, zvyšok je rozdelený v krvi a ďaľších tkanivách, predovšetkým v srdci, obličkách, mozgu a svaloch. Fosfor reaguje s mnohými daľšími látkami, ale jeho najstálejším sprievodcom je vápnik. V kostiach je pomer vápnika a fosforu 2:1. V ostatných tkaninách je však pomer fosforu k vápniku oveľa vyšší. Fosfor pomáha aj k aktivácii vitamínu B a umožňuje jeho priaznivé pôsobenie. Doporučený denný príjem fosforu je rovnaký u žien aj u mužov – 800 mg denne. Pravdepodobnosť nedostatku fosforu u človeka je malá.

Väčšina ľudí získava všetok potrebný fosfor z dennej potravy.
Príznaky nedostatku: Môže viesť k lomivosti kostí a zubov, únave, telesnej slabosti, strate chuti do jedla, bolestiam kĺbov a k zvýšenej náchylnosti k infekciám.
Príznaky nadbytku:Dlhodobo nadmerný príjem fosforu potlačuje vstrebávanie vápnika a spôsobuje poruchy metabolizmu.
Najvhodnejšie zdroje: Tekvicové semenná, obilniny, jačmenné lístky, mak, strukoviny, mlieko a mliečne výrobky, čerstvé mäso, ovocie.

3.3 Horčík - Mg
Funkcie v organizme:
- pomáha pri prevencii srdcových chorôb a arytmií
- zmierňuje príznaky chronickej únavy
- znižuje krvný tlak
- pomáha v prevencii cukrovky
- aktivátor enzýmov, zúčastňuje sa vyše 100 enzymatických procesov
- nevyhnutný pre tvorbu kostí, zubov, chrupaviek
- významný pre nervovo-svalovú činnosť, utišuje nervový systém
- podporuje činnosť čriev, žlčníka a močového mechúra
- regulátor výmeny vápnika
- dôležitý pre tvorbu ochranných látok
Ľudské telo obsahuje od 20 do 30 gramov horčíka, z toho 50 až 70 % je v kostiach, zvyšok vo svaloch, žľazách s vnútornou sekréciou a určité množstvo v krvi. Horčík sa zúčastňuje v 100 rôznych enzymatických reakciách. Jeho hlavný vplyv sa koncentruje na reguláciu rastu, na látkovú premenu a na činnosť buniek. Doporučená denná dávka horčíka je 350 mg pre mužov, 300 mg pre ženy, tehotné a dojčiace ženy 450 mg. Vzťah medzi prijímaným množstvom vápnika a horčíka musí byť v pomere 2:1. Vápnik a horčík sa zlučujú s albumínmi bielkovín, a keď je bielkovín málo, vylučujú sa z organizmu.Horčík sa musí podávať spolu s vitamínom E, C a s vitamínmi B2 a B6.
Príznaky nedostatku: Zvyšuje sa riziko srdcových ochorení a cukrovky. Závažný nedostatok spôsobuje nepravideľné búšenie srdca, únavu, nespavosť, svalové kŕče, podráždenie, nervozitu až zmätenosť, vypadávanie vlasov, lámavosť nechtov, bolesti zubov, ďasien, kĺbov.
Príznaky nadbytku: Nadbytok horčíku môže spôsobiť hnačky a nevoľnosť. Závažnejšie vedľajšie účinky sú svalová slabosť, letargia, zmätenosť a dýchacie problémy, ktoré vznikajú, ak organizmus nedokáže vysoké dávky horčíka spracovať.
Najvhodnejšie zdroje: strukoviny, ovsenné vločky, celé zrná, otruby, divoká ryža, tmavozelená listová zelenina, sója, syry, kakao, orechy, čokoláda, pečivo

3.4. Chlór - Cl
Funkcie v organizme:
- reguluje koloidno – chemickú rovnováhu v krvi
- vplýva na osmotický tlak a acidobázickú rovnováhu
- nevyhnutný pre tvorbu HCl v sliznici žalúdka
- dôležitý pre výmenu katiónov, najmä sodíka
Príznaky nedostatku: hypochlorémia a iné poruchy, ktoré súvisia s premenou sodíka, draslíka a iných katiónov, narušenie chemickej rovnováhy a krvného obehu
Príznaky nadbytku: Chlór prijímame v podobe kuchynskej soli a v pitnej vode. Nadbytok soli prispieva nielen k zvýšenému krvnému tlaku, ale môže vyvolať aj migrénové záchvaty, rakovinu žalúdka a poškodenie obličiek. Chlór z pitnej vody ničí vitamín E a črevné baktérie.
Najvhodnejšie zdroje: Chlór je prospešný v organickej forme ( syry, zelenina, obilniny). Významným zdrojom je kamenná a morská soľ, ako aj pitná voda. Chlórovaná voda má však na organizmus nepriaznivý účinok.

3.5.

Sodík - Na
Funkcie v organizme:
- reguluje osmotický tlak v tekutinách
- udržiava objem mimobunkovej tekutiny
- reguluje pH v tekutinách
- napomáha tvorbe HCl v sliznici žalúdka
- neutralizuje tráveninu v tenkom čreve
- umožňuje prenos nervových vzruchov a prácu svalov
- upravuje dráždivosť svalov
Väčšinu prijímaného sodíka tvorí chlorid sodný NaCl – kuchynská soľ. Soľ je veľmi potrebná pre ľudské telo, ale dôležitá je aj jej kvalita, predovšetkým jej úprava. Soliť je potrebné vždy podľa stavu organizmu a situácie. Norma soli je 5 až 15 gramov denne. Pri vysokom krvnom tlaku len 1 gram denne. V lete pri značnom potení je potreba soli väčšia, rovnako aj pri vysokom fyzickom zaťažení.
Príznaky nedostatku: nechutenstvo, úbytok na váhe, pokles syntézy bielkovín a tukov, poruchy vodného režimu v tele, únava, bolesti hlavy, depresie, svalové kŕče, poruchy schopnosti jasne myslieť a v lete nebezpečenstvo úpalu
Príznaky nadbytku: vysoký krvný tlak, choroby obličiek, žalúdočné problémy
Najvhodnejšie zdroje: kuchynská soľ, chlieb, hrach, mäso rýb – hlavne tuniak, syry, maslo, mrkva, červená repa, kukuričné plátky, špenát, hovädzie mäso

3.6. Draslík - K
Funkcie v organizme:
- pomáha v prevencii vysokého krvného tlaku, srdcových a mozgových príhod
- reguluje pH a osmotický tlak v bunkách, udržiava objem telesných tekutín
- podieľa sa na transportnom systéme výstupu sodíka z buniek a vstupu draslíka do buniek
- umožňuje prenos nervových vzruchov, prácu svalov
- nevyhnutný pre metabolizmus sacharidov a bielkovín
- prenáša kyselinu fosforečnú pri glycidovom metabolizme
- reguluje výmenu vápnika
- vo väčšom množstve pôsobí diureticky – pomáha z tela odstraňovať škodlivé látky
Draslík je tretím najčastejším minerálom v ľudskom tele - po vápniku a fosfore. Takmer všetok draslík je obsiahnutý vo vnútri buniek. Naše telo potrebuje pomerne veľké množstvo draslíka, ale v dôsledku konzumácie 3 až 5-násobne vôčšieho množstva sodíka ho máme menej, ako potrebujeme. Denne je potrebné doplňovať 2 až 4 gramy, pričom organizmus denne stráca 2 až 3 gramy.

Zvýšená potreba je pri väčšej strate tekutín akéhokoľvek druhu z organizmu.
Príznaky nedostatku: hyperfunkcia štítnej žľazy, poruchy činnosti svalov – svalová slabosť, tráviace ťažkosti, nauzea (nevoľnosť až zvracanie), poruchy krvného obehu, srdcová arytmia, zvýšená dráždivosť
Príznaky nadbytku: svalová únava, srdcové arytmie až zastavenie činnosti srdca, hnačky, napínanie, zvracanie
Najvhodnejšie zdroje: čerstvé ovocie a zelenina – banány, sušené ovocie, citrusy, zemiaky, špenát, paprika, biela fazuľa, hrach, sója, vlašské orechy, mandle, teľacie, hovädzie mäso, vajcia, mlieko a mliečne výrobky

3.7 Síra - S
Funkcie v organizme:
- cez sírne aminokyseliny sa zúčastňuje na oxidačno-redukčných a detoxikačných reakciách
- významná funkčná zložka vitamínu B1 a biotínu
- súčasť inzulínu
- potrebná pre zdravie vlasov, nechtov a kože
Denná potrebná dávka síry je 200 mg.
Príznaky nedostatku: poruchy metabolických procesov – v oxidačno-redukčných a detoxikačných reakciách
Najvhodnejšie zdroje: syry, obilniny, strukoviny, tmavolistová zelenina, mlieko a mliečne výrobky, mäso, vajcia

4. Charakteristika a funkcie niektorých mikroelementov :

4.1. Železo – Fe
Funkcie v organizme:
- aktivátor dýchacích enzýmov (cytochrómov), katalázy a peroxydázy
- zabezpečuje prenášanie kyslíka (hemoglobín), zásobuje svaly kyslíkom (myoglobín)
- nevyhnutný pre tvorbu červených krviniek
- lieči chudokrvnosť z nedostatku železa
- veľmi potrebný v tehotenstve pre vývin plodu, tiež u detí v dobe rastu
Železo je jeden z nevyhnutných prvkov v našom organizme (niektoré literárne zdroje ho zaraďujú medzi makroelementy). Až 57 % železa sa nachádza v hemoglobíne, 7 % v svaloch, 16 % v tkanivách a 20 % v pečeni, slezine, kostnej dreni a v obličkách. Pre tvorbu hemoglobínu je okrem železa potrebný aj vitamín C, meď, kobalt, vitamíny B2, B6, B9 a B12. Odporúčaná denná dávka pre deti od 1 do 6 rokov je 7 mg železa, od 7 do 12 rokov 10 – 12 mg, od 13 rokov 15 mg, od 25 do 65 rokov sa potreba mierne zmenšuje na 12 mg. Ak sú zásoby železa v organizme dostatočné, podporujú životaschopnosť, funkciu imunitného systému a bystrý intelekt. Príznaky nedostatku: zníženie počtu červených krviniek a obsahu hemoglobínu v nich, anémia z nedostatku železa, slabosť, únava, bledosť, bolesti hlavy, búšenie srdca, nižšia odolnosť voči infekciám
Príznaky nadbytku: zvýšené riziko chronických chorôb – cukrovka, cirhóza, ateroskleróza, rakovina hrubého čreva, srdcové ochorenia
Najvhodnejšie zdroje:ryby – melasa, hovädzia a teľacia pečeň, hovädzie, jahňacie mäso, šťava zo sliviek, sušené marhule, orechy, sezam, semená slnečnice, tekvicové semená, ľan, mak, kokos, hrozienka, pšeničné klíčky, otruby, strukoviny, listová zelenina

4.2. Jód – I
Funkcie v organizme:
- nevyhnutný pre správnu funkciu štítnej žľazy
- podieľa sa na tvorbe hormónov štítnej žľazy (tyroxín, dijódtyrozín), ktoré riadia látkovú výmenu vo všetkých telesných bunkách
V organizme sa nachádza asi 20 až 50 mg jódu, z toho 20 až 25 % je v štítnej žľaze, ktorá riadi rast detí, reprodukciu, funkciu nervov a svalov, štiepenie bielkovín a tukov, rast nechtov a vlasov a využitie kyslíka v každej telesnej bunke. Denná doporučená dávka je 150 až 300 mcg. Napriek tomu, že ľudské telo potrebuje len nepatrné množstvo jódu, je tak dôležitý, že sa zaviedlo jeho pridávanie do soli. Zavedenie jodidovanej soli eliminovalo závažnú formu mentálnej retardácie – kretenizmus.

Aj keď je dôležitosť tohto prvku dostatočne známa, jeho nedostatkom trpí asi 1,6 miliardy ľudí, predovšetkým v rozvojových krajinách.
Príznaky nedostatku: zväčšenie štítnej žľazy – struma, nedostatok hormónov štítnej žľazy (hypotyreóza), ktorá sa prejavuje únavou, suchou pokožkou, chrapľavým hlasom, znižovaním mentálnych schopností, nedostatok jódu spôsobuje aj poruchy mentálneho vývoja detí
Príznaky nadbytku: riziko predávkovania je nízke – vzniká pri dávke 30- krát väčšej ako je doporučená dávka, spôsobuje afty, opuchy slinných žliaz, kožné vyrážky, bolesti hlavy, zvracanie, hnačka
Najvhodnejšie zdroje: morské ryby, jodidovaná morská a kamenná soľ, morské riasy, mlieko a mliečne výrobky, vajcia, zelenina, strukoviny, višne, čerešne, citrón, čokoláda

4.3. Zinok – Zn
Funkcie v organizme:
- aktivizuje vyše 100 enzýmov trávenia a metabolizmu
- aktivuje vitamín A (bez zinku sa vit. A neuvoľní z pečene)
- reguluje pH
- napomáha tvorbe HCl v sliznici žalúdka
- podporuje imunitný systém – jeden z antioxidantov
- pomáha v prevencii nachladnutia, chrípky, a iných infekcií
- pomáha v liečení mnohých chronických chorôb, od reumatickej artritídy, zníženej činnosti štítnej žľazy až po chronickú únavu a osteoporózu
- urýchľuje liečenie rán, vredov, zranení, pooperačných rán a jaziev
- pomáha liečiť anémiu
- upravuje hladinu inzulínu
- ukľudňuje kožné problémy a tráviace ťažkosti
- nevyhnutný pre normálny vývoj pohlavných orgánov
- môže zlepšovať plodnosť, udržovať zdravé vlasy a nechty
- dôležitý pre formovanie kostí
- spolu s meďou a so znížením jódu zvyšuje psychické schopnosti
- likviduje stratu čuchu a sluchu
Zinok potrebuje každá bunka v tele. Je koncentrovaný v svaloch, kostiach, koži, obličkách, podžalúdkovej žľaze, očiach, u mužov v prostate. Bežná potreba zinku je 10 až 20 mg denne.

Akýkoľvek výkyv v hospodárení so zinkom alebo vitamínom A zvyšuje potrebné množstvo minimálne na 50 mg denne, pri vážnych ochoreniach až na 180 mg denne.
Príznaky nedostatku: horšie hojenie rán, vyššia náchylnosť k nachladnutiu, strata čuchu a chuti, kožné problémy – akné, ekzém, psoriáza, zhoršené hojenie rán, porucha tolerancie cukru v krvi, poruchy v činnosti pečene, zlé videnie za šera, nedostatočná funkcia pohlavných orgánov, zníženie množstva spermíí, pri veľkom nedostatku spôsobuje zaostávanie fyzického a duševného vývoja
Príznaky nadbytku: zvracanie, hnačky, brušné bolesti, žalúdočné krvácanie, poruchy imunity, zníženie hladiny prospešného cholesterolu
Najvhodnejšie zdroje: múka, chlieb, strukoviny (fazuľa, hrach, sója), hovädzie a bravčové mäso, pečeň, hydina, vajcia, dary mora – ryby, ustrice, syry, orechy, tekvicové semená, pšeničné klíčky, semená dyní

4.4 Selén – Se
Funkcie v organizme:
- spolupracuje s vitamínom E na ochrane buniek, tukov a vitamínov
- účinný v boji proti vírusovým infekciám, zmierňuje priebeh oparu a pásového oparu
- dôležitý antioxidant - spomaľuje rast novotvarov, podporuje tvorbu antiteliesok
- nevyhnutný pre srdce a krvný obeh
- spolu s vitamínom E pomáha v prevencii rakoviny a srdcových ochorení, mozgových príhod
- spolu s vitamínom E a horčíkom lieči angínu pectoris
Selén, stopový prvok nevyhnutný pre mnohé procesy v organizme, je obsiahnutý v pôde. Minerál je prítomný všade v tele, najväčšie množstvo je v obličkách, pečeni, slezine, podžalúdkovej žľaze. Vcelom organizme sa nachádza asi 0,2 mikrogramu selénu, pretože vo väčších dávkach je škodlivý. Doporučená denná dávka je 65 mcg pre mužov aj pre ženy. Liečebné dávky môžu byť vyššie – až 200 mcg denne. Príznaky nedostatku: zníženie imunity, zvýšený výskyt rakoviny, srdcových ochorení, kožné problémy, svalová slabosť, únava, nedostatok selénu počas tehotenstva môže zvýšiť riziko vrodených vád
Príznaky nadbytku: nervozita, depresie, únava, podráždenie, nevoľnosť, zvracanie, hnačky, strata vlasov, poškodenie nechtov
Najvhodnejšie zdroje: dary mora – slede, kraby, langusty, bravčové, hovädzie, teľacie obličky, pečeň, srdce, váječný žĺtok, para orechy, obilniny, kukurica, celozrnné výrobky, ovsenné vločky, hnedá ryža, huby, cibuľa, cesnak, brokolica




4.5. Chróm – Cr
Funkcie v organizme:
- pomáha v tele udržiavať normálnu hladinu glukózy
- pracuje s inzulínom v metabolizme glukózy
- môže znižovať hladinu celkového cholesterolu, škodlivého LDL cholesterolu a triglyceridov
- nevyhnutný pre štiepenie bielkovín, tukov, a sacharidov
Denná doporučená dávka chrómu je asi 150 mg denne.
Príznaky nedostatku: nesprávne využívanie glukózy - vznik cukrovky, znížený metabolizmus aminokyselín, zvýšená hladina triglyceridov a cholesterolu – dochádza k usadzovaniu tukov v aorte
Príznaky nadbytku: narušenie vstrebávania železa a zinku, astma
Najvhodnejšie zdroje: droždie, obilniny, celozrnné výrobky, kukurica, arašidy, zemiaky, slivky, teľacia pečeň

4.6.

Meď – Cu
Funkcie v organizme:
- súčasť enzýmov
- aktivátor dýchacích enzýmov
- regulátor výmeny železa, podporuje vstrebávanie železa
- katalyzátor pri syntéze hemu
- podporuje tvorbu pigmentu
- dôležitý pre tvorbu červených krviniek
- podporuje krvnú zrážanlivosť
- spevňuje krvné cievy, kosti, šľachy a nervy
- nevyhnutný v prevencii kardiovaskulárnych chorôb
- pomáha udržovať plodnosť
- udržuje zdravé vlasy a kožu
Doporučená denná dávka pre dospelé osoby je 1,5 až 3 mg medi pre udržanie normálnych telesných funkcií.
Príznaky nedostatku: únava, poruchy srdcového rytmu, vysoký krvný tlak, anémia spojená s poruchou pigmentácie kože, poruchy kostí, lámavosť vlasov, neplodnosť
Príznaky nadbytku: nevoľnosť, bolesti žalúdka, poškodenie pečene, hnačky, bolesti svalov, zníženie hladiny zinku v krvi, ateroskleróza
Najvhodnejšie zdroje: strukoviny (hrach), špenát, šalát, artičoky, avokádo, cesnak, huby, paradajky, celozrnné výrobky, raž, zemiaky, orechy, sója, celozrnné cestoviny, bravčová, hovädzia pečeň a obličky.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?