Mezopotámia

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 4942×

Příbuzná témata



Mezopotámia

Najstaršie civilizácie
1 charakteristika staroveku
2 Mezopotámia – poloha a hospodarske predpoklady
3 politický vývoj v Mezopotámie

1 z obdobia praveku boli jediným zdrojom nášho poznania hmotné pamiatky (nádoby, zbrane) pretože ešte nevieme ako sa volal ľud ktorý obýval určité úzamie ani kto mu vládol. Nepoznáme teda politické dejiny. Až keď ľudia vymysleli písmo, obraz dávnej minulosti sa stal plnším. Objavením najstaršej písomnej pamiatky okolo roku 3300pnl. A vznikom prvých štátov sa začína éra ktorú môžeme nazvať starovek. Jej trvanie historici datujú do zániku rímskej ríše roku 476pnl. Najstaršia písomná pamiatka bola objavená na Blízkom východe kde boli vďaka dobrým klinatickým podmienkam a vlahy najlepšie podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva, remesiel a obchodu. Túto oblasť nazývame územím úrodného polmesiaca.

2 Mezopotámia (gr. mezo potamoi – medziriečie) kolíska ľudskej civilizácie vznikla medzi riekami Eufrat a Tigris. Vďaka pravidelným záplavam bola oblasť úrodná dobre sa tu darilo obiliu, strukovinám, ďatlám a vinnej réve. Pôdu však bolo treba zavlažovať. Kedže ľudia už vtedy poznali bronz zlúčenina medi a cínu nazývame toto obdobie aj doba bronzová.
V južnej Mezopotámii vznikli dediny ľudia ktorých neskôr postavili proti lúpežným nájazdom susedov hradby. Z nich postupne vznikli mestá kde sa sústredili remeselníci. Po pripojení okolitých obcí vznikli Mestské štáty. Každý mestský štát ucieval svojho boha ako zakladateľa. Kňaz ako zástupca boha na zemi spravoval štát z chrámu. Pôda sa pokladala za majetok chrámu. Sem roľníci prinášali celú úrodu a tu sa aj prerozdeľovala. Časť sa vrátila roľníkom na osev a spotrebu, druhá časť bola určená chrámu a tretia časť sa stala predmetom predaja – vývozu. Takúto ekonomiku ktorá ešte nepoznala peniaze nazývame redistribučné hospodárstvo. Neskôr okolo chrámu postavili paláce chramové hospodárstvo sa zmenilo na palácové hospodárstvo. V paláci sídlil vládca – kráľ.

3 okolo roku 3000 pnl. Žili v južnej mezopotámii v mestách UR, Uruk a Eridu najstarší známi obyvatelia Sumeri. Vo vzájomných bojoch sa oslabovali až ich nakoniec ovládli severní susedia semitský Akkadi. Pod vedením Sargona vytvorili okolo roku 2300pnl. Prvý centralizovaný štát s hlavným mestom Akkadom. Od sumerov prevzali písmo i vzdelanosť.

Legenda o Sargonovi veľmi pripomína biblický príbeh a Mojžišovi alebo rímsky príbeh a Romulovi a Removi.

Sargona opisuje ako dieťa neznámeho otca a matky – kňažky, ktorá nesmela mať deti:
„Matka ma potajomky porodila vložila do košíka s trstiny veko uzavrela pečaťou zo smoly, do prúdu rieky pustila, voda sa ponad mňa nepreliala, rieka ma odniesla a dopravila k Akkimu, čerpačovi vody. Akki ma vytiahol keď naberal vodu do nádoby, ako svojho syna ma vychoval a staral sa o mňa, určil ma za svojho záhradníka. A keďže som bol záhradník bohyňa Ištar mi dala svoju lásku“

po rozpade akkadskej ríše vznikla na rieke Eufrat Starobabylónska ríša, ktorej najvýznamnejším panovníkom bol Chammurapi. Po smrti Chammurapiho dobyli Babylon Asýrčania. Asýrska ríša si podmanila aj oblasť Sýrie, libanonu, palestýny, časť malej ázie a na čas aj egypt. Hlavným mestom sa stalo Ninive. Podmanené národy sa však búrili až spôsobili jej rozvrat. Opäť ju obovili Aramejovia pod názvom Novobabylónska ríša. Jej najznámejši panovník Nabukadneza dobyl Jeruzalém – hlavné mesto Hebrejcov – Židov a roku 587pnl. Odvliekol židov do zajatia. Novobabylónska ríša zanikla pod náporom peržanov. Tento indoeurópsky kmeň si pod vedením kráľa Kýrosa podmanil celú prednú aziu. Od roku 525pnl. Sa mezopotámia stala trvalou súčasťou Perzskej ríše.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?