Medveď

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 10956×

Příbuzná témata



Medveď

Medvede vývojovo veľmi úzko súvisia so psami. Sú to vlastne ich mladší príbuzní, a keby sme chceli preháňať, mohli by sme ich považovať za obrovské zavalité psy bez chvosta. Na Zemi dnes žije iba sedem druhov medveďov. Sú to medveď hnedý, medveď baribal, medveď himalájsky, medveď pyskatý, medveď malajský, medveď okuliarnatý a medveď biely.

Medveď hnedý sa vyskytuje v siedmich zemepisných rasách. Najväčšie medvede hnedé možno vidieť na Aljaške a na niektorých priľahlých ostrovoch. Povestný je medveď Kodiak z rovnomenného ostrova, ktorý dorastie na dĺžku takmer 3 metre a jeho hmotnosť sa pohybuje okolo 800 kg, vo výnimočných prípadoch až do 1200 kg. Na Slovensku žije medveď hnedý eurosibírsky, a to v počte okolo 600 jedincov. Oblasťami s výskytom medveďov sú takmer všetky hornaté oblasti západného, stredného a východného Slovenska so zachovalým a trvalým lesným porastom. Oblasti s najväčším výskytom sú pohoria stredného Slovenska, severné pohraničie a oblasť Slovenského raja. V Čechách a na Morave je už vyhubený. Sfarbenie srsti medveďa je dosť variabilné, od čiernohnedej až po žltohnedú, pričom mladé jedince mávajú pod hrdlom biely obojok. Hmotnosť kolíše od 150 do 400 kg. Medvedice majú relatívne menšiu a plochejšiu hlavu ako medvede a sú celkove menšie. Medveď je jedným z najväčších suchozemských dravcov.

Medvede veľmi dobre počujú a taktiež majú veľmi dobrý čuch. V rovinatom teréne človeka zavetria na vzdialenosť vyše 5 kilometrov. Taktiež majú lepší zrak ako ľudia. Nehybné predmety však rozoznávajú iba na menšiu vzdialenosť. Pri pohľade na živého medveďa si môžeme overiť, ako využíva zmyslové orgány. Pohyblivým ňufákom neprestajne vetrí na všetky strany. Aj pohyblivé malé uši bleskovo otáča smerom k prichádzajúcemu zvuku. Na zrak sa veľmi nespolieha. Medvede dokážu bežať dlho veľkou rýchlosťou, o 66% rýchlejšie ako najrýchlejší šprintér na svete, sú silné, pri prekonávaní prekážok dokážu otvoriť dvere, okná a okenice domov, jediným úderom tlapy vedia zabiť dospelý hovädzí dobytok. Sú tiež dobrí plavci a lezci. Majú kolísavú chôdzu a to preto, lebo pohybujú súčasne obidvoma končatinami z tej istej strany. Málo vyvinuté svalstvo tváre nedovoľuje medveďovi takmer žiadnu mimiku. Jeho výraz sa nemení, a tak nevedno, či je zviera v dobrej nálade alebo sa chystá na útok. Nie len preto patria medvede medzi najnebezpečnejšie a najprefíkanejšie šelmy.

Medveď je chránený.

Medvede žijú samotársky, obývajú ihličnaté a zmiešané lesy v horských polohách, kde je dosť tichých a ťažko prístupných zákutí s bralami, vývratmi a inými úkrytmi, ale aj dosť vody a rúbanísk s lesnými plodmi. Medvede a medvedice sa schádzajú len v období párenia, od mája do júla. Medveď si hranicu svojho stanovišťa označuje pazúrmi na kmeňoch stromov a záhryzmi. Domovský okrsok medveďa je približne 30 – 70 km. Oplodnenosť medvedíc trvá 6,5 – 9 mesiacov, ale zárodok sa vyvíja len 8 – 10 týždňov. Medvieďatá s hmotnosťou približne 0,5 kg samica rodí v zimnom brlohu v decembri – februári. Sú slepé 5 týždňov. Cicajú asi 4 mesiace. Rastú rýchlo a s medvedicou, ktorá zvyčajne nemáva mláďatá každý rok, zostávajú 2 – 3 roky, takže potom máva pri sebe medvieďatá rozličného veku. Medvieďatá pohlavne dospievajú v 3. – 4. roku. Konečnú veľkosť dosahujú až ako desaťročné. Zimu prečkávajú medvede v nepravom zimnom spánku (75 – 120 dní od napadnutia snehu do konca februára až marca), ktorý občas prerušujú. V zime trávia svoje tukové rezervy, zabezpečené už v jeseni. Brlohy si robia väčšinou na ťažko prístupných miestach v svahoch zarastených hustými lesnými porastami, na vývratiskách s hustým podrastom. Výhraby si robia veľmi zriedka. Väčšinou vyhľadávajú skalné pukliny, jaskyne, staré štôlne. Niekedy spia pod vývratom stromu, kde si nanosia vetvy a raždie, čo vytvorí akoby šiator. V prípade, že nie sú dostatočne vykŕmené, túlajú sa niekedy ešte v decembri a keď ich prekvapí sneh, zaľahnú bez prípravy – kdekoľvek, aj v mladine. Tieto neskoro zaspávajúce medvede sú pre ľudí najviac nebezpečné.

Medveď cez deň zalieza do húštiny, kde nie je vyrušovaný a drieme. Každý medveď má svoje obľúbené chodníčky. Na jar vychádza zo svojho zimného brloha vyhladnutý a prvým jeho počinom je, že sa ide napiť vody. Hľadá si akúkoľvek potravu, či už rastlinnú (pasie sa na šťavnatej tráve, obžiera mladé výhonky stromov) alebo živočíšnu v podobe uhynutej zveri. Orientuje sa ňuchom. Neskôr sa zloženie potravy medveďov vylepšuje a výrazne sa zlepší aj kondícia medveďov, ktoré postupne prichádzajú do ruje. Po nej je najhlavnejšou úlohou medveďa sa dobre vypásť, pretože bez dostatočných tukových zásob by zimu neprežili. Vyberá hniezda včiel, čmeľov, ôs a mravcov, ale aj úle, napáda na holiach ovce a mladý dobytok (najmä staršie mäsožravé jedince) a zmocňuje sa aj diviakov, menších cicavcov, rýb a inej zveri. Požiera žalude, bukvice, ovos, jahody, maliny, čučoriedky, brusnice, hríby atď. Veľkou pochúťkou je med a larvy mravcov. Spotrebujú veľké kvantá potravy, aby prežili a zabezpečili potomstvo.

V prípade nedostatku potravy medveď prejde desiatky kilometrov, niekedy sa takto dostane do kontaktu s ľuďmi. Medvede sa však vyhýbajú stretnutiu s ľuďmi, ak ich začujú na diaľku. Medvede sú prirodzenými likvidátormi odpadkov a tiel mŕtvych zvierat, veľmi ľahko si zapamätajú miesto, na ktorom našli nejaké odpadky alebo zvyšky jedla.

Na to, aby prostredie chalupy, chaty či turistického strediska bolo bezpečné pred návštevami medveďov, stačí odstrániť z okolia budovy zvyšky potravy, odpadky, ako i obaly od potravín, ktoré medvede priťahujú. Takýmto spôsobom ochránite seba i svoju rodinu, ale rovnako aj medveďov od zbytočných stresov z neočakávaných prekvapujúcich stretnutí, ktoré končia často privolaním poľovníkov a zbytočným odstrelom medveďa. Degradáciou prírodného prostredia ubúdajú zdroje medvedej obživy. Logicky je hladný a s pribúdajúcou inváziou zberačov lesných plodov je hladný stále viac. Zákaz zberu nerešpektuje nikto a na medvede sťažností stále pribúda. Expanzívny rozvoj civilizácie mu ponecháva stále menej miesta pre pokojný život. Medvede ostanú v našich lesoch len vtedy, keď ľudia pochopia, že voľne žijúce zvieratá tiež majú právo na život, pre ktorý potrebujú prostredie – domovinu a potravu!!!.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?