Mastitída kráv

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 6258×

Příbuzná témata



Mastitída kráv

Riešenie problému mastitídy kráv

Mastitídy dojníc sú jedným z významných faktorov, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu a produkciu mlieka. V súčasnom období sú mastitídy dojníc problémom ekonomickým aj zdravotným.
Z ekonomického hľadiska preto, že ochorenie zapríčiňuje značné hospodárske straty, najmä znížením produkcie mlieka a to podľa literatúry v rôznom rozsahu od
5 % až do 24 % (Leed a Wilson). Mastitída spôsobuje
- nepoužívateľné, zmyslove zmenené mlieko,
- zníženie dojnosti v období choroby,
- skrátenie laktácie v dôsledku zmien v tkanive mliečnej žľazy, čo má vplyv na množstvo a kvalitu mllieka,
- skrátenie celoživotnej produkcie v dôsledku predčasného vyradenia dojnice na bitúnok pre nízku dojnosť,
- rozdiel medzi chovnou a jatočnou hodnotou pri predčasnom vyradení dojníc,
- straty v produkcii teliat spôsobené predčasným vyradením dojníc zo stáda,
- straty v produkcii dojníc so zápalom mliečnej žľazy pri rovnakej spotrebe krmiva oproti zdravým zvieratám.
- ostatné straty (úhrady za pracovné úkony spojené s ošetrovaním a liečením chorých zvierat, a pod.)
Zo zdravotného hľadiska sú mastitídy závažné preto, lebo v mlieku chorých kráv sa nachádzajú aj patogénne druhy mikroorganizomov, ktoré môžu spôsobiť ochorenie človeka ako napr. Streptococcus agalactiae, Staphylococcus aureus, Rickettsia burneti. Mlieko dojníc so zápalom mliečnej žľazy môže obsahovať aj inhibičné látky, ako sú antibiotiká a liečivá, ktoré môžu zapríčiniť vznik nežiadúcej rezistencie mikroorganizmov, čo je závažné z hľadiska liečenia ľudí.
Mastitídy dojníc sú zložité ochorenia majúce rozličné príčiny a príznaky, rôzny stupeň intenzity, rôzne dlhé trvanie a rozličný výsledný efekt. Príčiny vzniku mastitíd sú infekčného alebo neinfekčného charakteru. Na vzniku mastitíd spôsobených príčinami infekčného charakteru sa pdieľajú mnohé druhy rôznych mikroorganizmov. Väčšinou ide o bakteriálne infekcie, v menšom počte prípadov o infekcie inými organizmami, ako sú vírusy, huby, kvasinkovité miroorganizmy, parazity a iné. Počet druhov bakteriálnych pôvodcov mastitíd dojníc, uvádzaný v literatúre je veľký a zrejme doteraz neuzatvorený. Ide napr. o tieto druhy: streptokoky skupiny B, streptokoky sérologických skupín G, L, D, N, C a M, Mycoplasma, Mycobacterium atď.

Z vírusov možno uviesť vírus slintačky a krívačky, vírus kravských kiahní, moru dobytka a iné.
Je veľmi dôležité, že všetky patogény vemena sa dostávajú do mlieka a sú ním vylučované, nie však vždy a v rovnakých množstvách.To záleží od mnohých okolností, napr. od intenzity ochorenia, jeho formy a dĺžky trvania, odolnosti makroorganizmov a pod. Zdrojom infekcie vemena a ciest jej prenosu a šírenia je viac. Najvýznamnejším zdrojom infekčného agens je infikované vemeno. Pretože mikroorganizmy spôsobujúce mastitídu sa dostávajú do mlieka, prenášajú a rozširujú sa na všetky miesta, kam sa mlieko dostane, napr. na dojacie zariadenie, ruky dojičov, podstielku, utierky, vedrá, dojačky atď. Týmito cestami sa potom šíria. Ďalšími zdrojmi infekcie sú infikované nadpočetné cecky kravy, rôzne hnisané rany na koži rúk dojičov, na koži ceckov kravy, hnisavé zápaly pohlavného aparátu dojníc, hnisavé afekcie v oblasti paznechtov kráv, angíny a ďalšie hnisavé a infikované miesta na tele človeka alebo zvieraťa. Významným zdrojom, ale i prenášačom patogénov vemena je bodavý hmyz, najmä muchy. Nakoľko i človek je významným zdrojom a prenášačom infekcie (napr. rukami), je nevyhnutné, aby i dojiči a ošetrovatelia zvierat boli pod stálym a pravidelným lekárskym dozorom.
Najčastejšie sa vemeno infikuje exogénnou cestou, cez vývodný kanálik cecka. Podstatne menej je infekcií vemena endogénnou cestou, krvou chorých zvierat.
Obvykle zo začiatku po infikovaní vemena vzniká najprv skrytá forma zápalu, pri ktorej chýbajú klinické prejavy mastitídy. Ďalší priebeh a prejav infekcie závisí od prirodzenej odolnosti a obrannej schopnosti kravy, od druhu, množstva a virulencie patogénov vemena. Ak bol počet patogénov vemena menší, ich virulencia nízka a obranná schopnosť organizmu dostatočná, infekcia sa zlikviduje a zviera sa samo uzdraví. Ak bola mliečna žľaza infikovaná väčším počtom patogénov, prípadne virulentnejšími zárodkami a obranná schopnosť organizmu nebola dostatočná na likvidovanie infekcie, vyvine sa akútna alebo chronická forma mastitídy. Akútna forma sa obvykle prejavuje opuchnutím vemena, začervenaním kože vemena, bolestivosťou, zvýšenou teplotou vemena a poruchou funkcie mliečnej žľazy. Ide teda o klinickú formu s prudkým, búrlivým nástupom a krátkym časom trvania.

Ak sa nevie organizmus sám s touto formou ochorenia vemena vysporiadať, alebo ak sa nelieči, prechádza v chronickú formu alebo pri veľmi ťažkom priebehu zachváti celý organizmus a spôsobí uhynutie zvieraťa.
Akútne mastitídy sa delia na akútnu katarálnu mastitídu a akútnu parenchymatóznu mastitídu a chronické mastitídy na chronickú katarálnu mastitídu a chronickú abscedujúdu mastitídu.
Akútna katarálna mastitída je katarálne hnisavý zápal cisterny a mliekovodou so zápalom žľazových lalôčikov. Akútna parenchymatózna mastitída sa vyznačuje ťažkým zápalom celého útvaru príslušnej štvrtky vemena, sekrét nie je podobný mlieku, táto forma mastitídy sa vyvíja prudko a sprevádza ho ťažká porucha celkového zdravotného stavu organizmu zvieraťa v dôsledku zaplavenia tela baktériami. Na druhý až štvrtý deň – po vyvrcholení zápalu začnú príznaky ustupovať a zápal prechádza v chronický. Chronická katarálna mastitída je najčastejšou formou zápalu mliečnej žľazy, väčšinou sa vyvíja už od začiatku vlekle a len vzácne sa vyvinie z akútnej katarálnej mastitídy. Postihnutá štvrtka vemena sa stáva tuhšia a nakoniec atrofuje. Chronická abscedujúca mastitída sa vyznačuje tvorbou abscesov v oblasti rozšírených mliekovodov, vo väzovovo navretom podkoží a v žľaznatom tkanive, zúžením a upchatím mliekovodov a atrofiou sekrečného tkaniva. Postihnutá štvrtka je prestúpená mnohými tuhými hrboľmi alebo je zatvrdnutá v celkom rozsahu.
Na vzniku mastitíd dojníc neinfekčného pôvodu sa podieľajú rôzne podráždenia a poškodenia mliečnej žľazy, ako sú zlá funkcia a zlý technický stav dojacieho zariadenia, nesprávny spôsob dojenia, podchladenie vemena, zmliaždenie tkaniva pri neporušenej koži vemena a pod. Predpokladá sa, že tieto mastitídy, nazývané nešpecifické, aseptické, abakteriálne, tvoria asi 20 – 30 % všetkých mastitíd.
V posledných rokoch sa stále častejšie poukazuje na genetický podmieňované rozdiely vo vnímavosti kráv voči mastitídam.

Mastitídy dojníc sa diagnostikujú pomocou:
a) klinických vyšetrení (klinické vyšetrenie vemena, zmyslové posúdenie mlieka, príp. sekrétu mliečnej žľazy)
b) rýchlych (maštaľných) skúšok, z ktorých sa najviac používajú brómtymolová skúška, Whitesideova skúška, Schalmova skúška, u nás „Mastitis test – NK“
c) laboratórnych vyšetrení, najviac sa používajú bakteriologické vyšetrenia, stanovenia počtu bunkových elementov v mlieku, menej často sa používajú rôzne chemické, fyzikálne, imunologické a iné vyšetrenia.

Na základe výsledkov vyšetrení sa diagnóza stanovuje takto:
- ak je výsledok všetkých skúšok negatívny, je mliečna žľaza bez mastitídy
- ak je výsledok bakteriologického vyšetrenia a mastitis test-NK pozitívny a výsledok klinického vyšetrenia negatívny, ide o subklinickú formu mastitídy
- ak je výsledok klinického vyšetrenia pozitívny, ide o niektorú z klinických foriem mastitídy.
Podľa výsledkov vyšetrení sa stanoví liečba.

Pri liečení akútneho zápalu sa používajú antibiotíka, ktoré sa aplikujú ceckovým kanálikom do postihnutej štvrtky, a chladivé masti. Chronické zápaly sa liečia tiež antibiotikami, ale liečebný zákrok treba vykonať v období zasušenia, keď majú lieky na tkanivo vyradené zo sekrécie väčší účinok.
Pri prevencii je okrem dodržiavania prísnej hygieny v prvovýrobe mlieka dôležité aj nastavenie dojacích zariadení tak, aby nezraňovali a nedráždili vemeno. Ďalší ozdravovací postup chovu dojníc obvykle zahrňuje izolovanie chorých zvierat a ich liečenie alebo vyradenie z chovu, zavedenie používania súboru hygienických opatrení na obmedzenie vzniku a šírenia mastitíd v chove. Pozostáva z dezinfikovania rúk dojičov medzi dojením jednotlivých kráv, z dezinfikovania ceckov pred a po dojení každej kravy, z dezinfikovania ceckových nástrčiek pred dojením každej kravy a z ďalších hygienických opatrení. Postup ozdravovania ďalej zahrňuje opakované klinické a laboratórne vyšetrenie každej kravy pred presunom do produkčnej sekcie, systém kontrolných vyšetrení a podobne.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?