Martin Rázus životopis

Kategorie: Životopisy (celkem: 39 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. září 2006
  • Zobrazeno: 10336×

Příbuzná témata



Martin Rázus životopis

RÁZUS, Martin (pseud. Mrazák) - básnik, prozaik, publicista,
politik ( 18. 10. 1888 Liptovský Mikuláš-Vrbica. - 8. 8. 1937
Brezno, okr. Banská Bystrica, poch. v Banskej Bystrici). Otec
Martin R., garbiarsky robotník ( 1865-1913), matka Mária,
rod. Hajdová-Petrí-ková ( 1866-1942), mal 7 súrodencov, z nich
Mária Rázusová-Martáková, Matej, kníhtlačiar, vydavateľ ( 1898-1963),
Michal. Man-želka Elena ( 1892-1946), dcéra Stanislava Zocha, syn
MUDr. Martin ( 1914-1985), dcéry Elena, vyd. Rapošová ( 1919-),
Viera, vyd. Svetlíková ( 1922-1948).

Navštevoval ľud. školu vo Vrbici, 1899-1902 meštiansku školu
v Liptovskom Mikuláši, 1902-03 študoval na gymnáziu v Banskej
Bystrici, 1903-07 na lýceu v Kežmarku, 1907-11 absolvoval
ev. teológiu v Bratislave, 1911 v Edinburghu, kde sa dostal na
štipendium Scota Viatora; mesačnú podporu Bank of Scottland
využil na cesty po Európe (Londýn, Paríž, Švajčiarsko). R.
1911-12 kaplán u S. Zocha v Modre, 1913-21 farár v Pribyline,
1921-30 farár v Moravskom Lieskovom, od 1930 farár v Brezne.

Už v detstve začal písaf básne, publikoval sporadicky na štúdiách
v Kežmarku. Tvoril pod vplyvom symbolizmu kraskovského typu, ideove
mu bol blízky Hviezdoslav a jeho básnický zápas o slobodný nár. život.
Verše uverejňoval v Dennici, Živene, Nár. novinách, ale aj v Rob.
novinách, pretože pokladal soc. rozmer spoločenskej reality za dôležitý.
Priam eruptívne tvoril v rokoch 1. svetovej vojny a krátko po nej,
ked' sa slov. poézia prezentovala cez jeho tvorbu. V nej sa vyrovnával
s dobou i s vlastným životom, reagoval na vojnové udalosti spod zorného
uhla humanizmu a budúcnosti vlastného národa; videl v nich zárodok
možného obratu v nár. osude. Uvedomoval si, že po vojne, bez ohľadu
na víťazné strany, musí prísť v národe k pozitívnej zmene. Ešte počas
vojny vydal obsiahlu zbierku básní Z tichých i búrnych chvT (1917)
a tesne po prevrate d'alšie dve: To je vojna! (C'est la guerre!) (1919)
a Hoj, zem drahá. . . ( 1919). Do prvej zaradil verše intímnej a rodinnej
lyriky i ohlasy na tragické dni vojny a na účasf slov. ľudí v nej. Druhá
má baladický charakter a v jej rozsiahlych lyrickoepických skladbách,
postavených na priamej reči a dialógu; zobrazil, často s veľkou emotívnou
silou, utrpenie v zázemí a všetko to, čím platil jednoduchý človek za
vojnové dobrodružstvo.

V tretej zbierke sa významové tažisko posunulo
od protivojnových básní k veršom na oslavu slobody a vzniku ČSR.

Popri básnickej a prozaickej tvorbe sa pokúsil aj o drámu (Hana, 1920)
s konvenčnou témou žerunej nevery, kt. muž údajne padol na fronte.
Dramatickú osnovu má aj filozofujúca skladba Ahasver ( 1936) o úlohe
ženy v živote muža a o žene ako inšpirátorke umenia. Venoval sa aj
náboženskej reflexii, jeho úvahy, modlitby a piesne vyšli v knihách Z nášho
chrámu ( 1929), Pred tvárou Božou ( 1935) a Pri nohách Pánových ( 1950).
V Argumentoch ( 1932), s podtitulom Hovory so synom i s tebou, zhrnul
do ucelenej podoby vlastnú životnú filozofiu a názory na problém národa,
soc. život spoločnosti, umenie, nábožen-stvo, politiku ap. Ako publicista
uverejňoval politické úvodnilcy, úvahy na filozofické a ekonomické témy
a parlamentné reči hl. v Nár. novinách, Slov. národe, Ľud. politike, Rob.
novinách, Nár. denmlcu a Cirk. listoch. Bojoval v nich za čes.-slov.
vzájomnosť, ale vystupoval proti čechoslovakizmu, čs. centralizmu, Hodžovej
koncepcii slov. centralizmu, kritizoval slov. agrarizmus, bol proti fašizmu
a komunizmu. Vyzýval k nár. jednote Slovákov bez ohľadu na náboženskú
a politickú príslušnosť. V úvahách ekonomického charakteru venoval
pozornosť št. rozpočtu, všímal si investície na Slovensku, poukazoval na
ich nedostatočnosť, kritizoval cenovú politiku zameranú proti slov. roľníkom,
čes. stavovskú politiku, upozorňoval na machinácie čes. veľkokapitálu so
slov. priemyslom, dopravou a poľnohospodárstvom. Zaoberal sa bojom
Pavice a pravice vo vnútri soc. demokracie, zlým soc. postavením najširších
vrstiev obyvateľstva Slovenska a zväčšujúcou sa priepasťou medzi nimi
a inteligenciou. Vo sfére školstva poukazoval na krivdy cirk. školstva a
potrebu št. príspevkov naň a na nedostatok učiteľov na kopaničiarskych
školách. Ako politik a verejný činiteP po 1. svetovej vojne bol hl. ideológom
Slov. nár. strany, 1929-37 jej predsedom. Stál na pozíciách samostatného
rozwoja slov. národa a autonómnej koncepcie; v tomto smere pod jeho
vplyvom Slov. nář. strana uzavrela 1935 autonomistický blok s HSĽS.

R. 1929-37 poslanec NZ.



jajajajajaja
ja, ja | 11. dubna 2008
trzuýtzutrubvnhv
Doporucujem pozriet beletrizovany zivotopis: http://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/2223-beletrizovany-zivotopis/
http://produkgreenworldoriginal.blogspot.co.id/2015/07/cara-meningkatkan-gairah-suami.html
Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?