Mars a jeho výskum

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 3034×

Příbuzná témata



Mars a jeho výskum

Mars
Mars, nazývaný aj červenou planétou, bol už v období starého Ríma bohom vojny vďaka farbe svojho povrchu. Tí ho poznali ako krvavú planétu, ktorá ,,požierala“ svojich dvoch synov, mesiace Phobosa a Demosa, avšak tie sa vždy po čase znova zjavili. Boli totiž zatienené Marsom, keďže okolo neho obiehajú. Červenú atmosféru na ňom vytvárajú skaly i pôda červenej farby a vietor, ktorý rozfúkava prach .
Mars na rozdiel od starogréckeho boha Area, bol jedným z najvýznamnejších rímskych bohov. Mocou a dôstojnosťou ho prevyšoval iba jeho otec Jupiter. Podľa rímskych mýtov bol otcom Romula a Rema, zakladateľov Ríma. V starších časoch ho uctievali aj ako boha úrody, polí, lesov a jari. Toto dokazuje aj pomenovanie prvého jarného mesiaca jeho menom(marec). Na Marsovu počesť postavili Rimania vo svojom meste niekoľko chrámov a svätýň. Jeho sôch a obrazov sa z antiky zachovalo veľmi veľa. Mars síce už dávno zomrel i s ostatnými antickými bohmi, ale ľudia mu, žiaľ, stále prinášajú obete; je najznámejším symbolom vojny. Mars, najbližšia planéta k Zemi, je v poradí štvrtou planétou od Slnka a poslednou kamennou planétou. V 19. storočí astronómovia prvýkrát pozorovali čosi, čo považovali za stopy života na Marse. Išlo o nápadné povrchové útvary pripomínajúce kanály a tmavé škvrny, o ktorých si mysleli, že sú spôsobené vegetáciou. Dnes vieme, že „kanály“ boli optickou ilúziou a tmavé škvrny sú oblasti, kde vietor odvial červený prach, ktorý pokrýva väčšinu planéty. Prachové búrky často zvíria jemný prach, ktorý zahalí takmer celý povrch planéty. Zvyšok prachu v atmosfére dodáva marťanskej oblohe ružový nádych. Na severnej pologuli Marsu je veľa veľkých rovín, ktoré vyformovala stuhnutá vulkanická láva. Na južnej pologuli je mnoho kráterov a veľkých impaktových panví. Nachádza sa tu aj niekoľko obrovských, vyhasnutých sopiek, vrátane Olympus Mons, ktorá je s priemerom 600 kilometrov a výškou 25 kilometrov najväčšou známou sopkou v slnečnej sústave. Na povrchu Marsu je aj množstvo kaňonov a sústav kanálov. Kaňony vznikli pohybmi povrchovej kôry, o kanáloch sa však predpokladá, že ich vyhĺbila tečúca voda, ktorá neskôr vyschla. Atmosféra na Marse je oveľa tenšia ako na Zemi, len s málopočetnými mrakmi a rannými hmlami. Mars má dva maličké mesiace - Fobos a Deimos.

Ich malé rozmery naznačujú, že môže ísť o atsteroidy zachytené gravitáciou Marsu.

Fyzikálne charakteristiky planéty Mars
Planéta:
Rovníkový priemer 6787 km
Polárny priemer 6752 km
Hustota 3940 kg/m3
Hmotnosť 6,942. 1023 kg
Perióda rotácie 24h 37m 23s
Úniková rýchlosť 5,0 km/s
Albedo 0,15
Sklon rovníka k rovine dráhy 25°11‘
Priemerná teplota povrchu 220 K
Gravitačné zrýchlenie na povrchu (Zem = 1) 0,38
Obežná dráha:
Veľká polos 1,534 AU = 227,9. 106 km
Excentricita 0,0934
Sklon dráhy 1°51‘
Siderická obežná doba 686,980 dňa
Priemerná obežná rýchlosť 24,13 km/s
Mesiace 2
Najvýznamnejšie zložky:
atmosféryoxid uhličitý (95,32%), dusík(2,7%), argón (1,6%), kyslík (0,13%), oxid uhoľnatý (0,07%), vodná para (0,03%)
· ďalšie zložky atmosféryneón, kryptón, xenón, ozón




Výskum Marsu
Marsu sa v poslednej dobe dostáva veľkej pozornosti. Dokazujú to aj posledné misie vesmírnych sond k tejto červenej planéte. Samozrejme aj v minulosti sa venovalo jeho výskumu veľa vedcov, v minulom storočí dokonca prevládalo presvedčenie, že na Marse je vyspelá civilizácia. Neskôr však pozorovania a hlavne výpravy vesmírnych sond túto teóriu úplne odsúdili na zánik. Na Marse sa však nachádza voda v polárnych čiapočkách, kedysi dokonca tiekla i po jeho povrchu. Preto sa vedci pokúšajú nájsť odpoveď na otázku , či v minulosti nemohol na Marse predsa len život existovať, i keď v tej najprimitívnejšej forme. Vyvrcholením výskumu Marsu by malo byť už mnoho krát odkladané pristátie človeka na Marse, s naposledy stanoveným dátumom na rok 2016. Americký odborníci pôvodne predpokladali, že by sa už v roku 1973 mohli uskutočniť najzložitejšie a najnákladnejšie výpravy k Marsu. Keď vedenie NASA taký cieľ v roku 1968 schválilo, všeobecne sa očakávalo, že na záver programu Apollo prídu k slovu v 80. rokoch pilotované lety na Mars, avšak administratíva prezidenta Nixona tieto ambiciózne a veľmi náročné projekty predložené v roku 1969 odmietla - zostal z nich iba projekt raketoplánu Space Shuttle a nakoniec program letov bezpilotných sond Viking zostal jediným prostriedkom, ktorý sa mohol uplatniť pri výskume Marsu. Tento projekt sa konal až v roku 1976. Svojím rozsahom sa program Viking nedal s ničím zrovnávať. Dve zväčšené verzie sondy Mariner 9 mali robiť chemický rozbor pôdy i atmosféry, pátrať po vzorkách života vo vzorkách pôdy odobratých mechanickou rukou, vysielať bežné rutinné vedecké údaje o počasí pomocou meteorologických prístrojov, sledovať seizmickú činnosť a vysielať stereoskopické farebné zábery z kamier krútiacich sa okolo svojej osi o celých 360 stupňov.

Absolútnu prednosť mal prípadný objav akejkoľvek i tej najjednoduchšej formy života, pretože to celkom určite zaručovalo možnosť ďalších výprav na Mars i v budúcnosti. Sondy Viking boli oveľa zložitejšie ako ostatné sondy vyslané na Mars. Všetku činnosť sond riadili palubné počítače, ktoré pracovali s blokmi inštrukcií a povelov vyslaných vopred z riadiaceho strediska. V každej časti sondy (orbitálnej i pristávacej) boli preto dva autonómne riadiace počítače.


Najznámejšie lety na Mars
28.11.1964Mariner 4 (USA). Prvý úspešný prelet Marsu 4.7.1965, na Zem vyslala 21 snímok.
20. 8.1975Viking 1 (USA) Orbiter/lander, okolo planéty krúžil od 19.6.1976 do roku 1980.Pristávací modul sondy pracoval na povrchu Marsu od 20.7.1975 do roku 1980. 9. 9.1975Viking 2 (USA) Orbiter/lander, orbiter krúžil okolo Marsu od 7.8.1976 do roku 1987, lander na povrchu Marsu od 3.9.1976 do roku 1980. Dohromady orbitery a lendery Viking 1 a Viking 2 vyslali na Zem vyše 50 000 snímok. 4.12.1996Mars Pathfinder (USA) Lander vybavený samohybným roverom/robotom, pristál na Marse 4.7.1997. 11.12.1997Sonda Mars Global Surveyor krúži okolo Marsu. Zoznam použitej literatúry:
Parandowski, Jan: Mytológia, Bratislava, Tatran,1980, 359s.
Zamarovský, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických bájí, Bratislava, Mladé letá, 1980, 488s.
Veľká detská encyklopédia, Praha, Cesty, 1997, 480s.
www.stránkynášhovesmíru.sk.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?