Mária Terézia

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 17. března 2007
  • Zobrazeno: 3073×

Příbuzná témata



Mária Terézia

EVANJELICKÉ GYMNÁZIUM JÁNA AMOSA KOMENSKÉHO

PUŠKINOVA 3, 040 01 KOŠICE

STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ

Č. ODBORU: 19

HISTÓRIA

MÁRIA TERÉZIA– MATKA NÁRODOV

ŠK. ROK: 2005/2006 VERONIKA ARTIMOVÁ

KOŠICE ROČNÍK ŠTÚDIA: TRETÍ

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, že prácu na tému MÁRIA TERÉZIA - MATKA NÁRODOV som

vypracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.“

...............................................

OBSAH

1. ÚVOD - 1 -

2. METODIKA - 2 -

3. DETSTVO A DIEVČENSKÉ ROKY MÁRIE TERÉZIE - 3 -

3.1. RODIČIA MÁRIE TERÉZIE - 3 -

4. ŠPANIELSKY DVORNÝ CEREMONIÁL - 5 -

5. PRAGMATICKÁ SANKCIA A PYTAČI - 6 -

6. RANÁ VÝCHOVA MÁRIE TERÉZIE: BOH A SPEV - 7 -

7. ŽENA, KTORÚ CISÁROVNÁ VOLALA „MAMI“ - 9 -

8. PRVÁ A JEDINÁ LÁSKA: FRANTIŠEK ŠTEFAN LOTRINSKÝ - 11 -

9. ZÁSNUBY A SVADBA - 12 -

10. OSUDNÝ ROK 1740 - 14 -

11. ZÁVER - 15 -

12. BIBLIOGRAFIA - 16 -

PRÍLOHA 1 OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA - 17 -

PRÍLOHA 2 PREHĽADNÉ TABUĽKY A RODOKMENE - 19 -

1. ÚVOD

Mária Terézia patrí medzi významné postavy svetových i slovenských dejín. Je to postava, o ktorej sa napísalo množstvo historických i populárno-náučných prác. Väčšina z nich nás informuje o dôležitých reformách a rozhodnutiach tejto osvieteneckej panovníčky. No paradoxne málo sa píše o jej rodinnom zázemí a súkromnom živote, hoci aj ten historici majú podrobne zmapovaný.

K mojim koníčkom patrí práve čítanie kníh o zaujímavých urodzených osobách na európskych kráľovských dvoroch. Medzi ne nepochybne patrí aj Mária Terézia. Prvou knihou o živote Márie Terézie, ktorá ma zaujala a inšpirovala k ďalšiemu záujmu o jej osobu, bola útla knižka Beate Hammondovej s názvom Dievčenské roky veľkých cisárovien. Táto kniha opisuje život troch významných žien, pred ich nástupom na trón. Ako sa mi zdá, rodinné zázemie, i to čomu sa v detstve naučili, respektíve nenaučili, výrazne poznamenalo ich neskoršie panovnícke roky. Postupne som sa o život Márie Terézie začala zaujímať viac a viac. Udivilo ma, koľko, najmä internetových zdrojov, uvádza o Márii chybné alebo skreslené informácie. Obyčajne sa všetci sústredia na to, aby sa nepomýlili pri vymenovávaní jej reforiem, ale už málokto dbá o to, aby presne uvádzal jej biografické údaje.

Práve to ma motivovalo k tomu, aby som priblížila jej život v mladosti a v období tesne pred nástupom na habsburský trón. Bola by som rada, aby sa meno Márie Terézie nespájalo iba s jej reformami, ale aby k našim poznatkom o nej patrili i informácie z jej súkromného života.

2. METODIKA

Materiál na spracovanie danej témy som získala z domácej literatúry, literatúry z knižnice a internetu. Po dôkladnom preštudovaní som sa snažila zostaviť samostatnú prácu, ktorá zahŕňa najmä dôležité fakty a údaje. V niektorých prípadoch som do práce zakomponovala aj svoje myšlienky a postrehy.

3. DETSTVO A DIEVČENSKÉ ROKY MÁRIE TERÉZIE

Dňa 13. mája 1717 sa cisárovi Karolovi VI. a jeho manželke Alžbete Kristíne po dlhých rokoch očakávania a zúfalstva narodilo druhé dieťa. Tým prvým bol malý arcivojvoda Leopold, ktorý nanešťastie umrel ešte v tom istom roku. Ako druhá v poradí sa narodila Mária Terézia. Radostnú udalosť rodičia patrične oslávili. Krstnými rodičmi dievčatka, ktoré dostalo mená Mária Terézia Valburga Amália Kristína, boli hneď dve cisárovné a aj pápež Klement XI. Táto pompa pri narodení dcéry bola dosť nezvyčajná, lebo ženský potomok sotva mohol zachrániť habsburský rod pred vymretím po meči. Pre cisára Karola bolo narodenie ženského potomka sklamaním, lebo očakával syna. Vtedy ešte nik netušil, že práve Mária Terézia vstúpi do dejín ako veľká cisárovná, reformátorka, matka a vzorná manželka.

Výchova malej arcivojvodkyne sa orientovala len na náboženstvo a umenie, najmä na hudbu. Cisár Karol VI. totiž ešte stále dúfal, že sa narodí životaschopný chlapec. Máriu Teréziu nazývali znovu zrodenou nádejou sveta iba z jedného dôvodu. Narodenie zdravého dievčaťa totiž znamenalo, že kliatba bezdetnosti, ktorá sprevádzala manželstvo cisárskeho páru osem rokov, sa konečne prelomila.

3.1. RODIČIA MÁRIE TERÉZIE

Ako väčšina kráľovských potomkov tých čias bola Mária Terézia produktom manželstva z rozumu, ktoré, čo bolo trochu nezvyčajné, sa navyše pokladalo ešte aj za šťastné. Otec Márie Terézie bol španielskym kráľom. Karol bol síce, tak ako jeho brat Jozef, po ktorom nastúpil na trón, veľmi inteligentný, ale k perfektnému panovníkovi mu chýbal zmysel pre realitu a štátnický rozhľad. Navyše bol zaľúbený do preslávene obávaného španielskeho dvorného ceremoniálu, a ten si vyžadoval zamestnať množstvo zbytočných úradníkov.

Matka Márie Terézie, Alžbeta Kristína z rodu Brunšvicko-wolfenbüttelského, bola „... krásavica s bielou pleťou, krásnymi striebristo sfarbenými vlasmi a oválnou súmernou tvárou. Má krásne čelo, výrazné oči, a krásny rovný nos...“. Spĺňala aj predpoklady budúcej kráľovnej, lebo bola „veľmi dobre kráľovsky a kresťansky vychovaná. Hovorí a píše perfektne po francúzsky“. Kvôli ženíchovi konvertovala na katolícku vieru, čo v jej brunšvickej vlasti vzbudilo nevôľu. Potom odcestovala do Viedne hoci nevedela, či si ju potenciálny manžel skutočne vezme.

Karol si dal na čas a až 16. októbra 1707 ju vyhlásili za kráľovskú snúbenicu. V apríli nasledujúceho roka ich zosobášili cez zástupcov, hoci sa predtým vôbec nevideli. Manželský pár sa stretol niekoľko mesiacov po svadbe v zastúpení. Karol bol spokojný a poznamenal: „Zo všetkých strán som síce počul o kráse a láskavosti s akou si moja kráľovná a manželka vie získať srdcia všetkých ľudí. Keď ju vidím, zisťujem, že všetko, čo mi o nej hovoria, je len tieň oproti jasnému slnku, a ja môžem Vašich najmilších ubezpečiť, že mi chýbajú nielen slová na opis zriedkavých a vynikajúcich vlastností a obdivuhodnej krásy mojej manželky, ale aj na vyjadrenie radosti, akú prežívam.“

Zdalo sa, že všetko je v najlepšom poriadku, manželia sa mali radi, obaja boli mladí a zdraví. V súkromí sa však rodičia Márie Terézie zatiaľ nedočkali úplného rodinného šťastia. Napriek mladosti a zdraviu oboch ich osud nepožehnal deťmi. Roky plynuli, radili sa s mnohými lekármi, ale nikomu sa nepodarilo prelomiť kliatbu bezdetnosti. V roku 1715 – manželstvo trvalo už osem rokov – odporučili lekári cisárovnej, aby pila ťažké likéry, čo aj robila a čím neskôr zlé jazyky vysvetľovali jej napuchnutú a červenkastú tvár. Rozhodla však päťdňová púť do Mariazellu, ktorú podnikol bezdetný cisársky pár v júni 1715. Dlho očakávaná gravidita sa dostavila rýchlo a nasledujúce tri roky za sebou cisárovná rodila: najprv Leopolda, ktorý však onedlho zomrel, potom Máriu Teréziu a o rok Máriu Annu.

4. ŠPANIELSKY DVORNÝ CEREMONIÁL

Mária Terézia vyrastala vo Viedni. Hoci rezidencie habsburského cisára neohurovali Európu svojou nádherou, španielsky dvorný ceremoniál, ktorý platil na viedenskom dvore, zdôrazňoval vznešené postavenie panovníka a rodu. Keď cisár obedoval štyri razy do roka verejne v rytierskej sále Hofburgu, stál jeho stôl na tribúne pod veľkým baldachýnom. Čestnú stráž držali cisárske gardy. Jedlá servírovali vysokí kráľovskí úradníci, čaše a po jedle vodu na umývanie rúk podávali kolenačky. Prv než sa tanier dostal k cisárovi, prešiel dvadsiatimi štyrmi rukami. Tieto slávnostné tabule boli iba jedným z mnohých zvláštnych divadiel, ktoré slúžili na velebenie cisára a na zvýšenie jeho vážnosti a pri ktorých požívanie jedla bolo len formálnou súčasťou predstavenia.

Aj vzdávanie úcty panovníkovi bolo nevyhnutnou súčasťou cisárskeho každodenného života. Dokonca aj vo všedný deň museli pri cisárskom stole členovia rodiny alebo vznešení hostia podať cisárovi pred jedlom a po ňom uterák na ruky a čakať za cisárovým kreslom, kým nevstane od stola. Nepociťovali to však ako potupu, ale skôr vyznamenanie. Cisárska poľovačka tiež bola akýmsi obradným divadlom. K všetkým týmto úkonom bolo potrebných množstvo zbytočných ľudí. Dvoranstvo za čias mladosti Márie Terézie malo viac ako dvetisíc ľudí.

Mladá Mária Terézia bola živá a temperamentná, a preto ceremoniál často porušovala. Jej životnou túžbou bolo, aby mohla spontánne prejaviť vlastné city. Hovorí sa, že v cisárskom najužšom rodinnom kruh nebol ceremoniál taký prísny. Nepriamym dôkazom mohlo byť hádam aj to, že namiesto dvornej francúzštiny sa hovorilo viedenským dialektom. Neformálnu atmosféru vytvárali aj prezývky, ktoré používal cisár nielen pre svoju ženu, ale aj pre obe deti. Mária Terézia bola Reserl (Terézia, Rezinka) a jej mladšia sestra Nannerl. Kruh rodiny uzatvárala cisárova nevydatá sestra arcivojvodkyňa Mária Magdaléna. S cisárovnou, to bol okrem zamestnancov, dom štyroch dievčat, lebo vytúžený syn sa ešte stále nenarodil.

5. PRAGMATICKÁ SANKCIA A PYTAČI

Pre prípad, že sa nenarodí mužský potomok, vydal cisár Karol VI. v roku 1713 Pragmatickú sankciu. Tá zaručovala nástupnícke právo aj ženám. Pre Karola to bolo veľmi dôležité, lebo po narodení poslednej dcéry dlho žiaden potomok neprichádzal. Pragmatickú sankciu predložili rakúskym stavom, a tie ju v rokoch 1720 až 1723 schválili.

Pragmatická sankcia dramaticky zmenila postavenie Márie Terézie. Z obyčajnej arcivojvodkyne sa stala potenciálna dedička trónu habsburskej ríše, a tým aj jedna z najžiadanejších partií v Európe.

Vojvoda Leopold Lotrinský si už celé desaťročia želal habsburského partnera pre svoje deti. Leopold mal štyroch synov, ktorí sa mu zdali vhodní pre mladú arcivojvodkyňu Máriu Teréziu. Najstarší dvaja synovia však umreli počas epidémie kiahní. Zostávali Clemens a Francois. Clemens – vysoko inteligentný, pobožný, cnostný, vážny a usilovný – bol však vhodnejší. Už ako štrnásťročného ho Leopold vyhlásil za plnoletého a poslal na viedenský dvor vyslanca, aby trochu posúril „grande affaire de Lorraine“, čiže lotrinsko-habsburský sobáš. Smrť však znovu urobila Leopoldovi čiaru cez rozpočet. Krátko pred odchodom zomrel na kiahne aj Clemens.

Zostával už len dvanásťročný Francois, ktorý nebol najvhodnejším kandidátom. Bol to len priemerne inteligentný chlapec a bez výnimočných vlastností, obstojný jazdec na koni a priemerný strelec. Bol však zdvorilý a prívetivý. Francois prišiel do Viedne v auguste 1723, keď sa cisár s rodinou chystal odísť do Prahy na korunováciu za kráľa Čiech. Počas pobytu v Prahe ho predstavili kráľovskej rodine - odteraz ho všetci volali František.

Máriu Teréziu pozdravil dokonalým bozkom ruky, ktorý v nej zanechal hlboký dojem. Korunovačné slávnosti dokázali Františkovi do akého skvelého rodu sa chystá priženiť. Na ich konci ohlásili správu o ďalšom tehotenstve cisárovnej, To postavenie lotrinského princa ohrozilo Napriek tomu sa však postupovalo, ako bolo dohodnuté, a v decembri 1723 vyhlásili Pragmatickú sankciu za platnú.

6. RANÁ VÝCHOVA MÁRIE TERÉZIE: BOH A SPEV

Po návrate z Prahy začala Mária Terézia chodiť do školy, pričom hlavnými predmetmi boli náboženstvo, jazyky a hudobná výchova. Náboženský základ dali Márii Terézii jezuitský pátri. Podľa jezuitského chápania viery kládli veľký dôraz na striktné dodržiavanie náboženských obradov. To znamenalo denne viacero modlitieb, ktoré vždy bolo treba vykonávať pokľačiačky, účasť na bohoslužbách, spoveď a prijímanie. Okrem toho sa musela zapájať do cirkevného diania, zúčastňovať sa na cirkevných slávnostiach a procesiách. Od jezuitov sa naučila uctievať Pannu Máriu. Dokonca prvá spoločná cesta snúbencov viedla do Mariazellu, kde sa pred rokmi jej matka modlila za potomkov.

Jezuitská výchova položila aj základný kameň náboženskej netolerantnosti neskoršej cisárovnej. Po rodičoch nemohla zdediť nedostatok pochopenia pre iné náboženstvá, lebo aj prísne katolícky otec prejavoval náboženskú toleranciu a matka vždy dávala najavo priazeň protestantskej viere. Po svojom otcovi sa stala poslednou habsburskou panovníčkou zachovávajúcou tradície barokového katolicizmu, aj keď sa neuzatvorila celkom pre inými náboženskými vplyvmi.

Cisárovnú aj Františka Štefana ovplyvnil jansenizmus, ktorý kládol dôraz na úprimnú vieru a hlbokú osobnú lásku k Bohu. Roku 1713 jansenizmus zakázali, ale viedenský dvor zákaz ignoroval, čo mnohí pripisovali vplyvu jansenistického osobného cisárskeho lekára. Až za čias svojho panovania ochladla Mária Terézia k jansenistom, z ktorých boli mnohí zamestnaní na jej dvore. Pre jansenizmus sú typické najmä prísne predstavy o morálke, ktoré vyústili do vytvorenia mravnostnej komisie.

Druhým pilierom na ktorom spočívalo formovanie osobnosti Márie Terézie bola hudba. Z otcovej strany zdedila Mária Terézia hudobné nadanie. Povráva sa, že jej otec dokonca samostatne komponoval. Často sám dirigoval opery a divadelné predstavenia. Mária Terézia brala hodiny čembala u Antonia Caldaru, ktorý pôsobil na dvore ako vicekapelník. Tu

sa naučila najdôležitejšie hudobné základné pojmy, hru na čembale a spev. Hudobnú výchovu doplnili ešte hodiny tanca. Nezostalo však iba pri učení. Všetko, čo sa naučila musela predviesť v kruhu rodiny väčšinou ako spestrenie nejakých súkromných osláv. Roku 1724 sa cisárskemu páru narodilo ďalšie dievča. Dostalo meno Mária Amália. Dovtedy sa vo výchove Márie Terézie venovalo veľmi málo času úlohe, v ktorej by sa jedného dňa mohla ocitnúť.

Mária Terézia ovládala niekoľko cudzích jazykov, plynule hovorila po nemecky (i keď išlo o viedenský dialekt), taliansky, francúzsky, španielsky a po latinsky. Latinčina bola v Uhorskom kráľovstve úradnou rečou, španielčina bola zasa nevyhnutná pri dvorskom ceremoniáli a taliančina zasa kvôli dvorskej kultúre. Zoznámila sa aj s literatúrou, predovšetkým s talianskymi a francúzskymi autormi.

Obmedzenie učebných predmetov na hudbu, jazyka a náboženstvo bolo výrazom vtedajšieho chápania výchovy dievčat, ktoré im síce priznávalo právo na vzdelanie, no vzdelanie, aké na druhej strane ostávali muži, sa pokladalo pre ženy za nezmyselné, dokonca škodlivé, pretože ženu neslobodno odvádzať od jej úlohy manželky a matky. Mladú arcivojvodkyňu však vychovávali podľa zásad kníh pre kniežatá, ktoré venovali najväčšiu pozornosť náboženstvu a štúdiu voľných umení, čo malo budúcim panovníkom poskytnúť potrebný rozhľad na vládnutie.

7. ŽENA, KTORÚ CISÁROVNÁ VOLALA „MAMI“

K formálnej výučbe Márie Terézie pribudla ľudská a charakterová výchova dvorným personálom. V prvých rokoch bola tým poverená aja grófka Anna Dorota Thurnová, ktorá opatrovala Máriu Teréziu od narodenia, potom grófka Stubenbergová, ktorá zakrátko zomrela. Napriek všetkej vrúcnosti a rodinnej harmónii, v ktorej Mária Terézia a jej sestry vyrastali, vzťah k rodičom by sa nedal porovnať s dnešným vzťahom rodičov a detí. Deti trávili väčšiu časť dňa s učiteľmi a im prideleným služobníctvom, ktorí rodičom pravidelne podávali správu o ich pokrokoch. Spoločné obedy či večere boli skôr zriedkavosťou ako pravidlom.

Vzťah Márie Terézie k matke bol pomerne chladný. Pritom bola dcéra, aspoň pokiaľ išlo o zovňajšok, kópiou matky, od ktorej zdedila aj dôvtip a rozhodnosť. Ich charaktery však boli úplne rozdielne: živosť a emocionálnosť Márie Terézie boli v protiklade k prívetivej, ale odmeranej povahe matky. V tomto smere sa Mária Terézia úplne podobala na otca.

Rozhodujúci vplyv na dcéru mala bývalá dvorná dáma cisárovnej grófka Mária Karolína Fuchsová. Už v mladosti pracovala ako dvorná dáma u tety Márie Terézie. Neskôr sa vydala, porodila dve dcéry a vstúpila do služieb Alžbety Kristíny. Obe grófkine dcéry, Jozefa a Mária Ernestína, boli spočiatku blízkymi priateľkami Márie Terézie a neskôr sa tak ako „mami“ Fuchsová stali blízkymi dôverníčkami cisárovnej. U cisárovnej si grófka Fuchsová získala takú dôveru, že cisárovná jej neskôr zverila opateru vlastnej dcéry.

Mária Terézia a grófka Fuchsová si boli od začiatku veľmi blízke. Napriek tomu, že dvorná dáma bola o desať rokov staršia ako vlastná matka, arcivojvodkyňu priťahovali jej názory a svieži duch. Ale aj inak sa na seba tieto dve ženy ponášali: tešili sa dobrému zdraviu a nevedeli, čo je to únava. Za to matka Márie Terézie bola ustavične chorá, keď mala jej dcéra desať rokov jej stav sa tak zhoršil, že jej dali posledné pomazanie a aj cisár už rátal so smrťou milovanej ženy. Pre nemohúcnosť porodiť mužského potomka trpela cisárovná depresiami. Ešte k tomu Mária Terézia začala svoju hlavnú dvornú dámu nazývať „mami“ Fuchsová aj pred cudzími.

Tá ako dlhoročná dvorná služobníčka a manželka diplomata poznala dôkladne ceremoniál a učila mladú arcivojvodkyňu pravidlám dobrého správania a etikety, pritom však prirodzenosti ani nekomplikovanej povahe Márie Terézie neublížila. O formálnom vzdelaní, ktoré ani ona sama nemala ktovieaké, nemala vysokú mienku, a preto ani svoju chránenkyňu veľmi nepovzbudzovala v ďalšom vzdelávaní. Grófka Fuchsová však dbala na to, aby Mária Terézia cvičila každé predpoludnie aspoň dve hodiny spev, a popoludní sa s ňou učila po taliansky, aby naštudované partie v divadelných predstaveniach zneli čo najautentickejšie.

Mária Terézia, ktorá mala herecké nadanie hrala v predstaveniach na dvore vždy dramatické a citovo náročné úlohy. Za umelecké vystúpenia Mária Terézia vždy zožala veľkú chválu, ktorá prekračovala normálnu mieru dvornej priazne. Všetkých si získala svojimi modrými očami plavými vlasmi, svojou spontánnosťou a milým vystupovaním. Jej nepochybný hudobný talent umocnila ešte veľká disciplína, sila vôle a húževnatosť. Vďaka všetkým týmto schopnostiam sa z nej neskôr stala veľká cisárovná. Aj keď sa vládnym záležitostiam priamo nevenovala, predsa len sa učila, že nadanie a osud z človeka majstra nerobia, ale že iba v spojení s neutíchajúcou usilovnosťou vedú k úspechu.

Neskôr, keď sa Mária Terézia sama stane matkou, venuje, na rozdiel od svojej matky, vlastným deťom veľa materinskej lásky. Jej potomkovia dostali oveľa dôkladnejšiu výchovu a starostlivejšie ich vzdelávali, pretože všetkých pripravovali na postavenie panovníka. Svojich synov i dcéry mala Mária Terézia rovnako rada a aj v dospelosti im vytýkala ich nedostatky a napomínala ich. Starala sa o ich vývoj a zaujímala sa aj o ich neskoršie osudy. Bola s nimi v pravidelnom osobnom alebo písomnom styku. Najhoršie vychádzala so svojím spoluvládcom Jozefom, ktorý sa mal stať jej nástupcom. Zrejme bolo medzi nimi viac konfliktov i preto, že pôsobil v jej bezprostrednej blízkosti.

8. PRVÁ A JEDINÁ LÁSKA: FRANTIŠEK ŠTEFAN LOTRINSKÝ

František Štefan musel prekonať mnoho prekážok, aby si udržal postavenie prvého uchádzača o ruku Márie Terézie. Lenže náhla smrť jeho otca v marci 1729 znova ohrozila šance na úspech „grande affaire“. František Štefan musel odísť do Lotrinska, aby sa tam ujal vlády. I tak sa však s odchodom neponáhľal. Nebezpečenstvo, že naňho cisárska rodina zabudne, bolo veľké, potom by už nemohol naplniť svoje ambície. Až osem mesiacov po otcovej smrti nastúpil František Štefan na lotrinský trón. Ľudu sa odcudzil, čo si poddaní okamžite všimli. Ani navonok nezodpovedal František Štefan obrazu, ktorý si ľud vytvoril o svojom vojvodovi. Obliekal sa ako Nemec a nosil parochňu. Žil utiahnuto a veľa pracoval, a najväčšiu pozornosť venoval financiám. Hudba a poľovačka boli jediným rozptýlením, ktoré si dožičil. S Máriou Teréziou nemohol udržiavať zo slušnosti žiaden kontakt. Bola to dilema. Ak nechcel, aby sa naňho zabudlo, kontakt musel udržiavať, no protokol mu to zakazoval. Už jednoduchý list, adresovaný Márii Terézii, by ju kompromitoval.

Na trináste narodeniny poslal princ arcivojvodkyni pozdrav. Zákaz priamej korešpondencie obišiel tým, že s listom poslal svojho vyslanca ku grófke Fuchsovej. Rodina neurobila nič, aby zastavila dcérino rojčenie za Františkom Štefanom. Naopak, cisár, ktorý prechovával k princovi otcovské city, sa stal sprisahancom svojej Reserl. Pred Vianocami sa zjavil v jej komnatách s malým obrazom vojvodu. Za panujúceho ceremoniálu znamenalo odovzdanie niečieho portrétu vážny záujem o sobáš. Bolo jasné, že arcivojvodkyňa sa stane manželkou Lotrinčana.

Existovali však aj iné varianty, ktoré boli pre štát výhodnejšie, ale bolo už rozhodnuté. Za to, že Lotrinčan dostal súhlas, nevďačil iba svojej neveste, ale aj cisárovi. Nielen cisárov citový vzťah k dcére, ale aj vzťah k chovancovi zrejme napokon rozhodli v prospech princa. Aj cisárovná si syna z Lotrinska veľmi obľúbila. Galantnosť Františka Štefana voči cisárovnej, ktorú zasypával listami a darmi, sa postarala o všetko ostatné.

9. ZÁSNUBY A SVADBA

3. októbra 1735 sa František Štefan zriekol Lotrinska a cesta k sobášu bola voľná. Obeť nebola celkom dobrovoľná. Až keď cisárov radca zredukoval nároky Františka Štefana na formulku „Ak neodstúpiš, nebude žiadna arcivojvodkyňa“, bol potenciálny snúbenec ochotný podvoliť sa. Pre Máriu Teréziu bolo mimoriadne dôležité, že Francúzsko uznalo Pragmatickú sankciu, čím sa odstránili aj ostatné prekážky.

Už o tri týždne neskôr sa navrhovali texty na svadobné pozvánky. Na prvý sviatok vianočný oznámil Karol VI. zasnúbenie arcivojvodkyne s vojvodom Lotrinským. Svadba bola ohlásená, ale snúbenci spolu ešte nehovorili. Pytačky sa konali dodatočne 31. januára. František Štefan sa na dvor dostavil s početným sprievodom. Jeho oblečenie svedčilo o mimoriadnej udalosti, lebo mal „drahé šaty z gaštanovohnedého zamatu, prešívané striebrom a štepované zlatom, vysádzané tými najkrajšími a najvyberanejšími diamantmi“. Tých diamantov bolo päťdesiat v cene tristotisíc guldenov. Na tie časy to boli veľké peniaze, jeden pár pánskych topánok vtedy totiž stál jeden gulden.

Podľa protokolu najprv navštívil cisára v jeho komnatách, ten mu dal súhlas na sobáš svojej dcéry. Potom družina zašla do izieb cisárovnej Alžbety Kristíny, kde už osemnásťročná Mária Terézia očakávala muža svojich snov. Princ najprv zložil poklonu cisárovnej, dva razy si pred ňou pokľakol, tretí raz k nemu podišla a súhlasila so sobášom. Potom podal svoj portrét Márii Terézii, ako to vyžadoval ceremoniál. Spojenie Márie Terézie a Františka Štefana bolo nakoniec spečatené bozkom ruky.

Po zásnubách museli odstrániť ešte zvyšné administratívne prekážky. Mária Terézia vydala vyhlásenie, v ktorom sa zaviazala, že sa „pre svoju osobu ako aj vzhľadom na potomstvo zrieka dedičného práva na trón“, ak sa jej otcovi ešte narodí syn. Keby bola Mária Terézia zostala bez mužských potomkov a jej sestra nejakých mala, tiež by sa musela vzdať trónu. František Štefan sa zaviazal, že „pre vlastnú osobu si nikdy nebude robiť nároky na dedičné právo na trón v rakúskych dedičných krajinách“. So zásnubami dostali snúbenci aj právo spolu korešpondovať.

Svadba sa konala dvanásť dní po zásnubách. Vojvoda Lotrinský prišiel do Viedne 12. februára 1736 popoludní. Bol oblečený na slávnostnú príležitosť v odeve svetlých farieb, mal na sebe „striebrom vyšívaný kabátec sa striebristými pančuchami a topánkami“, ako aj „biely klobúk s bielymi perami a bol ovešaný šperkmi“. Mária Terézia bola oblečená v „nádherných bielych šatách a ovešaná množstvom vzácnych šperkov“, závoj jej niesla „mami“ Fuchsová. Prv než povedala áno, obrátila sa v hlbokom predklone k svojim rodičom, ešte raz ich prosila o súhlas. Až keď obaja prikývli, súhlasila aj ona so svojím manželstvom. Voči manželovi si Mária Terézia po celý život zachovala oddanosť a obdiv.

Pre Máriu Teréziu a Františka Štefana sa toho ani po uzatvorení manželstva veľa nezmenilo. Stále bývali v Hofburgu a ešte sa nenasťahovali do vlastnej rezidencie. Mária Terézia naďalej brala hodiny spevu a František Štefan našiel záľubu v prírodných vedách. Už niekoľko mesiacov po sobáši Mária Terézia otehotnela. Nasledovalo ešte pätnásť tehotenstiev, pričom medzi narodením a ďalším tehotenstvom bol rozdiel nanajvýš dvanásť mesiacov Medzi 20.-39. rokom života porodila Mária Terézia 16 detí. Po prvých troch dievčatách sa jej konečne narodil syn Jozef - dedič trónu. Narodil sa v ťažkom období matkinho života, keď Karol VI. 20. októbra 1740 zomiera a svojej neskúsenej a nepoučenej dcére zanechal krajinu v zlých podmienkach, bez peňazí, vojsk a poradcov. Hrozili sociálne nepokoje a zárodok politickej vzbury. Nová vládkyňa ihneď zvolala zasadnutie „tajnej konferencie“. Ako dvadsaťtriročná musela čeliť neprajnosti kabinetu.

Prvé dve deti, ktoré sa Márii Terézii narodili boli dievčatá. Radosť z narodenia potomkov, nebola taká veľká ako by sme čakali. Na dvore totiž s veľkou túžbou očakávali mužského následníka trónu, narodenie dvoch ženských potomkov po sebe bolo pre cisársky pár, rodinu a napokon i pre krajinu veľkým sklamaním.

10. OSUDNÝ ROK 1740

Rok 1740 sa začal nádejne, lebo Mária Terézia bola zase tehotná. Všetci dúfali, že tentoraz príde na svet syn. Radosť z narodenia potomka sa premenila na nespokojnosť, keď sa rozniesla správa, že sa zase narodilo dievča. Ľud dával najavo svoju nevôľu a videl, že Habsburský rod je odsúdený na zánik. K žalospevu sa pridal aj cisár, ktorý sa obával, že mu nebude dožičené uzrieť mužského potomka svojho rodu. Ešte väčšmi cisárom otriasla smrť najstaršej a najmilšej vnučky – Márie Alžbety, ktorá o krátkej chorobe celkom nečakane zomrela. Smrť malého, milého a živého dievčatka, ktoré pochovali v kapucínskej hrobke otriasla celým dvorom. Najmä cisár začal čoraz častejšie pomýšľať na vlastnú smrť.

Zakrátko potom, počas loveckého výletu cisár ochorel na neznámu chorobu. Lekári nevedeli nájsť liek, ktorým by zastavili ustavičné dávenie a zlepšenie sa nedostavilo ani po niekoľkonásobnom púšťaním žilou. Dal si zavolať Máriu Teréziu, ktorá sama nebola celkom zdravá, lebo dcérina smrť a nové tehotenstvo ju vyčerpávali. Otec a dcéra mali spolu vážny rozhovor. O niekoľko dní dostal cisár posledné pomazanie a o dva dni Karol v prítomnosti pápežského nuncia a cisárovnej skonal. Príčina jeho smrti zostáva nejasná. Z rozložených vnútorných orgánov, ktoré sa našli pri balzamovaní, vyplynulo, že to bola buď otrava hubami, alebo rakovina. Druhé by vysvetľovalo, prečo sa cisár sťažoval na zlý zdravotný stav.

František Štefan vyviedol Máriu Teréziu z jej komnát a predstavil ju radcom zosnulého cisára ako novú kráľovnú Uhorska a Čiech. Ona sama označila tento deň za najnešťastnejší deň svojho života. Nástup na trón prijala ako osudný. Jej súčasníci ju opisovali ako energickú, pracovitú ženu s pevnou vôľou. Ctižiadostivé a často až despotické povahové črty Habsburgovcov vedela udržať v rozumných medziach. Ako žena i panovníčka vždy volila zlatú strednú cestu a vyhýbala sa konfliktom. Jej hlavným úsilím bola premena habsburskej monarchie z voľného zoskupenia krajín a dŕžav spojených iba osobou panovníka na celistvý štátny útvar s pevnou centralizovanou mocou.

11. ZÁVER

Reformy, ktoré odštartovala z nej urobili nezabudnuteľnú postavu svetových dejín. Hoci sa nerátalo s tým, že by niekedy mohla nastúpiť na trón, stalo sa tak. A keď sa ako dvadsaťtriročná stala kráľovnou, bola už matkou niekoľkých detí. Hoci sa v učebniciach a iných dejepisným príručkách s touto panovníčkou obyčajne stretávame iba ako s neohrozenou panovníčkou, aj ona žila životom obyčajnej matky, ktorá starostlivo vychovávala svoje deti. Aj ona sa v živote zaľúbila a milovaného človeka si vzala za manžela. Je zaujímavé sledovať historické postavy aj v ich súkromnom živote, v živote, ktorý sa odohráva ako keby za oponou dejín.

Napriek tomu, mnohých panovníkov a mnohé slávne osobnosti poznamenal práve ich súkromný život. Som presvedčená, že rovnako to bolo i v prípade cisárovnej Márie Terézie.

12. BIBLIOGRAFIA

Literatúra

1. Hammondová, B.: Dievčenské roky veľkých cisárovien, Bratislava 2005, 157 str.

2. Weissensteiner, F.: Dcéry Márie Terézie, Bratislava 2005, 255 str.

3. Weissensteiner, F.: Synové Marie Terezie, Praha 2005, 160 str.

4. Weissensteiner, F.: Veľkí panovníci habsburského rodu, Bratislava 2005, 335 str.

5. Reader´s Digest Výber: Rodinná Encyklopédia svetových dejín, Bratislava 2002, vybrané kapitoly, 744 str.

Internet

6. http://www.studentske.sk

PRÍLOHA 1

OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA

Obr. 1

Mária Terézia v detskom veku (portrét)

Obr. 2

Mária Terézia – budúca panovníčka (portrét)

Obr. 3

Mladá panovníčka (portrét)

Obr. 4

Mária Terézia, František Štefan Lotrinský

a deti (skupinový portrét)

Obr. 5

Pamätná minca Márie Terézie – vládkyne Uhorska a Českého kráľovstva

Obr. 6 – 8

Tri portréty Márie Terézie

ako zrelej ženy

PRÍLOHA 2

PREHĽADNÉ TABUĽKY A RODOKMENE

Tab. č. 1

Najvýznamnejší habsburskí panovníci pred Máriou Teréziou

Ferdinand I. (1526 - 1564)

Ján Zápoľský (1526 - 1540)

Maximilián I. (1564 - 1576)

Rudolf II. (1576 - 1611)

Ferdinand II. (1619 - 1620)

Leopold I. (1657 - 1705)

Mária Terézia (1740 - 1780)

Tab. č. 2

Rodokmeň Márie Terézie

Leopold I.

(9.6.1640 - 5.5.1705)

Jozef I.

(6.7.1678-17.4.1711)

cisár (1705-1711)

 1699 Amélia Vilemína

Brunšvicko-lüneburská

(1672-1742)

Karol VI.

(1.10.1685-20.10.1740)

cisár (1711-1740)

 1708 Alžbeta Kristína

Brunšvicko-wolfenbüttelská

(1691-1750)

Leopold

Ján

† 1716

Mária Terézia

(13.5. 1717-29.11.1780)

česká kráľovná 1743

uhorská kráľovná 1741

 1736 František I.

Štefan Lotrinský

(1708-1765)

vojvoda lotrinský, arcivojvoda toskánsky,

cisár (1745-1765) Mária Anna

(14.9.1718-16.12.1744)

 1744 Karol Lotrinský (1712-1780)

1 mŕtve dieťa Mária

Amália

(1724-1730)

Jozef II.

(13.3.1741-20.2.1790)

rímsky kráľ 1764

cisár (1765-1790)

1.  1760 Izabela Parmská

(1741-1763)

2.  1765 Mária Jozefa Bavorská

(1739-1767) Leopold II.

(5.5.1747-1.3.1792)

arcivojvoda toskánsky (1765-1790)

cisár (1790-1792)

 Mária Ludovíka Neapolsko-sicílska (1745-1792)

Mária Terézia

(20.3.1762–20. 1. 1770)

Kristína

(† 22.11.1763)

Tab. č. 3

Všetci priami potomkovia Márie Terézie

František I. Lotrinský pochádzal z Lotrinskej dynastie, Mária Terézia z Habsburského rodu. Ich deti mali titul arcivojvodkyňa/arcivojvoda rakúsky, od nich začína habsbursko-lotrinská dynastia.

11 DCÉR 5 SYNOV

Mária Alžbeta* 1737-1740

Mária Anna (Marianna)

predstavená kláštora v Prahe

1738-1789

Mária Karolína* 1740-1741

1741-1790 Jozef II.

arcivojvoda rakúsky, rímsko - nemecký cisár od roku 1765

Mária Kristína (Mimi)

vydatá za nizozemského miestodržiteľa 1742-1798

Mária Alžbeta

predstavená kláštora v Innsbrucku

1743-1808

1745-1761 Karol Jozef ¤

Mária Amália (Amélia)

vydatá za Ferdinanda Bourbonského 1746-1804

1747-1792 Peter Leopold

arcivojvoda rakúsky, arcivojvoda toskánsky, rímsko-nemecký cisár od roku 1790

Mária Karolína* 1748

Johana ¤ 1750-1762

Mária Jozefa ¤ 1751-1767

Mária Karolína

vydatá za Ferdinanda 1752-1814

1754-1806 Ferdinand Karol Anton

arcivojvoda rakúsky, vojvoda modenský

Mária Antónia (Mária Antoinetta)

manželka Ľudovíta XVI., popravená 1755-1793

1756-1801 Maximilián František

veľmajster Nemeckého rádu, munsterský biskup, kolínsky kurfirst

Vysvetlivky:

¤ deti, ktoré zomreli na kiahne

* deti, ktoré zomreli v detskom veku

Tab. č. 4

Prehľad najvýznamnejších udalostí počas života a vlády Márie Terézie

 Mária Terézia sa narodila 3. mája 1717 vo Viedni

 Na jar sa začal útok Fridricha II. na habsburské dŕžavy. Pruské vojska obsadili Sliezsko.

 Dňa 25. júna 1741 v Bratislave korunovali Máriu Teréziu za uhorskú kráľovnú, 12. mája 1743 v Prahe za českú kráľovnú

 Rokom 1749 začínajú do platnosti postupne vstupovať tereziánske reformy (vojenstvo, školstvo...)

 V roku 1763 sa skončila sedemročná vojna medzi Pruskom a habsburskou monarchiou, ktorá ňou definitívne stratila Sliezsko.

 Dňa 19. marca 1765 kráľovná rozpustila uhorský snem. Až do konca svojej vlády ho už nezvolala

 V roku 1767 vyšiel tereziánsky urbariálny patent

 V roku 1769 vstupuje do platnosti rozsiahla reforma práva

 1774 uzákonenie všeobecného školského poriadku

 1775 pracovný patent – zmiernenie „roboty“

 1776 zrušenie mučenia a zákaz procesov s čarodejnicami

 V roku 1777 prijala panovníčka školskú reformu, ktorá bola návrhom na jednotnú štátnu výchovu

 Mária Terézia zomrela 29. novembra 1780 vo Viedni



Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?