Mao Ce-tung životopis

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 3868×

Příbuzná témata



Mao Ce-tung životopis

Komunistická strana Číny, nad ktorou si Mao Ce-tung uchoval takmer úplnú kontrolu, sa dostala k moci roku 1949 po dvoch desaťročiach bojov s nacionalistami, jednotlivými vojenskými vládcami a japonskými okupačnými silami. Úspešná partizánska vojna vedená stranou, pre ktorú Mao vypracoval stratégiu i ideológiu, sa stala vzorom pre oslobodzovacie hnutie po celom svete. Mao riadil Čínu až do svojej smrti roku 1976. Mao sa narodil roku 1893 v juhočínskej provincii Chu-nan ako syn úspešného roľníka. V čase jeho mladosti bola Čína slabá, v krajine vládla anarchia, využívali ju jednotlivý vojenskí vládcovia i v dôsledku tzv. diplomacie delových člnov, praktizovanej cudzími mocnosťami. Mao pochopil, že politické vákuum môže vyplniť sila, čo neskôr vyjadril citátom ,,moc vyrastá hlavne z pušky”. Mao navštevoval učiteľský seminár, pracoval v knižnici v Pekingu, kde študoval diela Marxa a roku 1921 pomáhal založiť KS Číny. Istý čas stál blízko Čankajškovho nacionalistického Kumintangu, ktorý sa tiež usiloval o oživenie a zjednotenie Číny. Roku 1929 sa však s Čankajškom rozišiel, lebo jeho ľudia začali prenasledovať komunistov.
Čankajšek (1887- 1975), čínsky generál a politik. Po smrti Sunjatsena r. 1925 na stúpil na čelo čínskej nacionalistickej strany- Kuomintangu. Znankingu, sídla vlády, viedol sériu vojenských výprav proti komunistom. Mao pochopil, že Čína je príliš zaostalá na to, aby sa komunistická strana mohla spoliehať na nepočetný mestský proletariát., preto vytvoril na rozmedzí južnej a strednej Číny sovietsku základňu., ktorej oporou boli roľníci. Roku 1934 Čankajškove sily dobyli sovietsku oblasť. Mao a jeho stúpenci vyrazili na nebezpečný legendárny ,,dlhý pochod ”. Podnikol ho s komunistickými spolubojovníkmi v úsilí uniknúť z obkľúčenia vojsk Kuomintangu. Približne stotisícova Maova armáda začala pochod v októbri 1934; dokončilo ho sotva desaťtisíc jeho prívržencov. Po neuveriteľnej ročnej anabáze prešiel Mao so svojimi vernými asi 9600 kilometrov cez južnú Čínu a nehostinnú východočínsku pustatinu. Keď unikali prenasledujúcim nacionalistom, preukázali veľkú statočnosť a roku 1936 dorazili do provincie Šan-si na severozápade. Počas pochodu dosiahol Mao rozhodujúce postavenie v strane a stal sa jej predsedom. Roku 1937 prinútil Čankajškov Kuomintang k spojenectvu proti Japoncom. Zo svojej odľahlej základne v Jen-ane, operujúcej v malých skupinách s ľahkou výzbrojou opierajúcej sa o vidiek, komunisti úspešne čelili japonským vojskám v Číne.

Roku 1945 sa Mao stal predsedom komunistickej strany v Číne. Po kapitulácii Japoncov roku 1945 vypukla v Číne opäť občianska vojna, Mao Ce-tung sa obrátil proti Čankajškovmu režimu porazil ho a zvrhol. Roku 1949 vyhlásil v Pekingu Čínsku ľudovú republiku. Mao Ce-tung sa popri šéfovi strany stal aj predsedom ústrednej ľudovej vlády ( 1949-1954 ) a predsedom ČĽR ( 1954-1959 ). Maova netrpezlivosť, spojená s vierou v účinnosť hesiel, viedla ku zle pochopenému úsiliu dosiahnuť rýchly pokrok vo vývoji poľnohospodárstva a priemyslu. Roku 1958 komúny začali s ,,Veľkým skokom vopred ”, ktorý sa však ukázal byť veľkým skokom vzad a spôsobil hladomor. Tento neúspech síce viedol k určitému poklesu Maovej prestíže, ale Mao zostal predsedom strany. Roku 1962 nastala roztržka so ZSSR. Keď roku 1966 cítil, že jeho pozícia slabne, začal ,,kultúrnu revolúciu ”, ktorá mala zničiť jeho liberálnejších oponentov. Kultúrna revolúcia (1966- 76), desaťročie politických zmätkov v Číne, vyvolané frakčnými spormi o budúcnosť čínskeho socializmu. Mierne zastretá kritika Mao Ce-tunga v polovici 60. rokov viedla k jeho ostrej odvete. Keď nemohol čeliť hrozbe prosovietskych pragmatikov a byrokratických modernizátorov v strane zvyčajnými prostriedkami, využil Mao nespokojných študentov a mladých robotníkov ako svoje Červené gardy. Tí zaútočili na miestnych aj ústredných funkcionárov strany – často s podporou armády- a nahrádzali ich Maovými stúpencami. Zvláštny cieľ predstavovali ľudia s vysokoškolským vzdelaním a intelektuáli. Často boli vystavení fyzickému násiliu a všetci boli nútení podstúpiť ponižujúce „prevýchovné ” programy, čo znamenalo zlé zaobchádzanie, podradnú prácu a verejné „priznanie ” k vymysleným zločinom alebo ideologickým omylom. Liu Šao-čchi, od r. 1959 predseda vlády a predpokladaný Maov nástupca, bol zbavený všetkých svojich oficiálnych funkcií a predurčeným nástupcom sa stal Lin Piao. Vyzval na ,,permanentnú revolúciu ”, ktorá by rozdrvila novovznikajúcu elitu. Myšlienky ,,veľkého kormidelníka ” boli zverejnené v ,,Malej červenej knižke ”, ktorá sa musela povinne študovať. Vyšla v 800- miliónovom náklade. Červené gardy mládeže, poštvané Maom, rozpútali brutálnu kampaň zastrašovania a teroru namiereného proti staršej generácii. Hoci schvaľoval excesy ,,revolúcie ”, roku 1968 s pomocou svojho zástupcu Čou En-laja zaviedol Mao kontrolu červených gárd. V priebehu Maovej revolúcie sa zničila veľká časť kultúrneho dedičstva Číny. R.

1969 deviaty zjazd strany síce ukončil najnásilnejšiu fázu kultúrnej revolúcie, ale radikálny kurz oficiálnej politiky pretrvával až do Maovej smrti. Maov kult sa vyrovnal Stalinovmu a Hitlerovmu a vyžiadal si aj porovnateľné množstvo obetí.
Prežívanie komunistickej vlády v Číne však znamená, že Maov vplyv je i naďalej dôležitým faktorom v najľudnatejšej krajine sveta.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?