Makak Magot

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 1973×

Příbuzná témata



Makak Magot

Znaky: Dĺžka tela 70 až 71 cm, chvost 14,5 až 17 cm, výška v kohútiku 45 cm, hmotnosť 5 až 10 kg. Tento druh si nemožno zameniť so žiadnym európskym druhom cicavca. Opica makak dosahuje veľkosť stredne veľkého psa. Pri pohybe došľapuje na plochu chodidiel (pes naproti tomu došľapuje na prsty). Srsť je hnedožltá až okrová. Výskyt: V Európe sa vyskytuje iba na skalách Gibraltáru. Ďalšie populácie tohto druhu majú svoj domov v horách severnej Afriky. Dnes nemôžeme odpovedať na otázku, či sa makak magot vyskytuje na Gibraltári pôvodne, alebo či tam bol privezený človekom. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 711. Fosílne nálezy makakom podobných opíc z rôznych európskych lokalít nasvedčujú tomu, že magot mohol byť pôvodným druhom európskej fauny. O tom, že tieto robustné opice môžu žiť i v klimaticky drsnej strednej Európe, svedčí správa grófa Schlieffena. Ten v roku 1763 vysadil v Hesensku celú skupinu magotov. Rýchlo sa adaptovali, ale zvykli rabovať aj polia, takže medzi dedinčanmi upadli do nemilosti. Celý experiment sa ukončil o 21 rokov neskôr, keď jedného z makakov pohrýzol besný pes. Gróf Schlieffen musel dať všetkých svojich chránencov odstreliť, aby sa predišlo rozšíreniu nebezpečnej besnoty. Šlo o 60 opíc. Hesenskú kolóniu makakov dnes pripomína už len pamätník v miestnom lesoparku. Aj magoty na Gibraltári majú pohnutú históriu. Už viackrát boli na pokraji vyhubenia. Vymretiu zabránilo len opakované udomácňovanie. Dnes sú gibraltárske opice pod ochranou britského Ministerstva obrany. Angličania vraj verili tomu, že ak by z Gibraltáru vymizli opice, museli by tento dôležitý oporný bod odovzdať. Z tohto dôvodu tam boli už v minulom storočí ochraňované. Opice sa rýchlo premnožili a obsadili mesto. V krátkom čase spustošili záhrady, napádali a zraňovali ľudí. Tak to šlo , kým jeden z magotov neukradol guvernérovi prilbu s perím. Miestni obyvatelia túto príhodu pri príležitostnej oslave parodovali. Hneď nato boli makaky z mesta vyhnané na skaly. Dnes sú makaky denne prikrmované turistami, preto ich už považujeme za polodivé.
Rozmnožovanie: Makaky prichádzajú na svet po celý rok. Samice sú ťarchavé 6 mesiacov. Mláďatá sa rodia s otvorenými očami a riedkym osrstením. Pevne sa uchopujú za srsť matky. Tá berie svoje dieťa temer všade. Po roku sa stávajú samostatnými. Vo veku 3 až 4 rokov pohlavne dospievajú. Jedna samica má len jedno mláďa raz do roka. Makaky magoty sa dožívajú vyše 15 rokov života.

Potrava: Ak nie sú kŕmené ľuďmi, živia sa hmyzom, drobnými stavovcami, plodmi, semenami, mladými výhonkami. Sú to typické všežravce.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?