Ludwig van Beethoven životopis

Kategorie: Umenie (celkem: 283 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 6430×

Příbuzná témata



Ludwig van Beethoven životopis

„Chytím osud pod krk, nesmie nado mnou zvíťaziť. Je predsa také krásne ho tisíckrát prežívať, aj keď nie som preň stvorený...“ Tieto slová napísal Ludwig van Beethoven vo chvíli, keď bol na pokraji zúfalstva. Od najranejšieho detstva mal ťažký život. Jeho otec hudobník - tenorista bol surový opilec, ktorý keď rozpoznal talent malého Ludwiga, chcel z neho podľa Mozartovho vzoru urobiť zázračné dieťa, a tak zarábať peniaze. Budil chlapca aj v noci, aby cvičil a hral. Len-len, že mu nesprotivil hudbu na celý život. Ludwig otca nenávidel, no úprimne miloval svoju matku. Keď zomrela, staral sa sám o výchovu bratov, lebo na otca sa nedalo spoľahnúť. Sám preberal aj jeho penziu aby ju otec neprepil.
Hoci Ludwig van Beethoven dostal v Bonne len najzákladnejšie vzdelanie, vďaka kurfistovi sa dostal do Viedne, kde sa hudobne vzdelával u J. Haydna, J. Schenka, A. Salieriho a v kontrapunkte u J. G. Albrechtsbergera. Čoskoro sa preslávil ako klavirista, koncertoval v rôznych európskych mestách, roku 1796 navštívil aj Prahu. Jeho interpretačné a improvizačné schopnosti však najlepšie poznala Viedeň. Len čo však začal strácať sluch, asi od dvadsiateho šiesteho roku života, postupne začal opúšťať dráhu koncertného umelca a venoval sa výlučne komponovaniu. Keď pracoval pri klavíri, dával si do úst drevenú tyčku a opieral sa o rezonančnú dosku, aby vôbec niečo počul. Približne od roku 1819 bol celkom hluchý. Beethoven bol nižšej postavy, mal vypuklé čelo, malý štvorhraný nos, energickú bradu a prísne pery – tak ho opisovali jeho súčasníci. Pekný nebol, ale z jeho tváre vyžarovala sila osobnosti, ktorá nepoznala pocit malosti ani podliehanie zdanlivo neprekonateľným okolnostiam. Celý život bojoval za ideály v duchu Francúzskej revolúcie, ku ktorým sa hlásil, burcoval k prejavom ľudskosti – a altruizmu – lásky k blížnemu. Pred nikým sa neskláňal ako lokaj, ani pred cisárom, keď ho stretol na kúpelnej kolonáde. Vždy vystupoval ako slobodný, nezávislý umelec. Jeho dielo je úmerné zápasu, ktorý zvádzal o každú notu svojej hudby. Na rozdiel od Haydna, ktorý tvoril bez zábran, a od Mozarta, ktorého v jeho nevyčerpateľnej tvorbe viedla intuícia, Beethoven, tretia vrcholná osobnosť viedenského hudobného klasicizmu, o svojich dielach najprv dlho premýšľal, pripravoval si k nim tematický materiál, ktorý veľakrát menil. Tvrdí sa, že skôr než sadol k notovému papieru, mal kontúry diela sformulované už v pamäti.

Napriek tomu nejedno dielo po čase prepracovával, kým nedospel k jeho ideálnej podobe. Takáto reflexia tvorivého procesu bola čímsi neznámym a dovtedy nezvyklým, v dôsledku čoho bol síce počet jeho skadieb menší, ale na druhej strane emocionálna hĺbka a presvedčivosť vyjadrených ideí boli silnejšie. Tento spôsob tvorby vystupňoval novosť aj vybrúsenosť stavby hudobného diela. V tomto smere bol Beethoven iný ako jeho predchodcovia a súčasníci. Hudbe vtlačil pečať svojej osobnosti danú rozmerom jeho génia, ale aj veľkosťou duchovného zápasu, ktorý viedol pri uskutočňovaní svojich trvalých životných predstáv. Ludwig van Beethoven je autorom 9 symfónií, v ktorých vrcholí princíp klasickej tematickej práce. Hlavným inšpiračným zdrojom sa preňho stali osobné zážitky a ideály slobodného, republikánsky zmýšľajúceho umelca: 3. symfóniu Es dur (Eroica) venoval Napoleonovi a revolučno – demokratickým cieľom, pred ktorými ľudstvo stálo a ktoré Napoleon spočiatku reprezentoval. Keď sa však Napoleon dal korunovať za cisára, Beethoven svoje venovanie zrušil. V symfónii Eroica sa skladateľ definitívne rozišiel s minulosťou (s veľkých umelcov si naďalej veľmi vážil J. S. Bacha). Podobne aj v 5. symfonii c mol (Osudová) bojoval s nepriazňou osudu a aj v nej dospel k mimoriadnej myšlienkovej zovretosti všetkých viet cyklickej symfónie. 6. symfónia F dur (Pastorálna) vyjadruje autorove dojmy z prírody so zvukomalebnými detailmi, ako ich vnímal vtedy už takmer nepočujúci umelec. Vrchol Beethovenovej symfonickej tvorby predstavuje 9.symfónia
d mol, komponovaná v záverečnej vete na Schillerovu Ódu na radosť. V tejto veľkolepej skladbe autor prekonal všetky dovtedajšie možnosti hudobného výrazu. Nadčasovú platnosť má nielen samotné dielo, v ktorom dokonale vyjadril myšlienku zbratania ľudstva, ale aj jeho spojenie s vokálnou zložkou a mohutná výstavba jednotlivých viet sa nadlho stali vzorovým, umelecky neprekonateľným dielom. Podobný nadčasový význam má aj Beethovenova opera Fidelio, v ktorej autora zaujala vernosť manželskej lásky a vykupiteľské poslanie ženy (hoci veľmi túžil po živote s milovanou ženou, nikdy sa mu to nesplnilo) ; v tomto diele je však dôležitejšie autorovo vyjadrenie túžby po slobode, rovnoprávnosti ľudí a protestu proti týraniu
a útlaku. Po Mozartovom Don Giovannim patrí Fidelio k vrcholným dielam operného repertoáru vôbec. Jednota Beethovenovho hudobného slohu je udivujúca vo všetkých oblastiach hudby, ktorých sa autor svojou tvorbou dotkol.

Mimoriadny význam pre vývoj klavírneho umenia majú jeho klavírne, husľové a violončelové sonáty, z ktorých niektoré majú svoje ustálené názvy (Patetická, Mesačného svitu, Valdšteinská, Appassionata, Kreutzerova, Jarná) ; neraz vyjadrujú osobnú konfesiu skladateľa, dovršujú klasickú stavbu sonátovej formy a osobitným spôsobom ju individualizujú. Rovnako vynikajúcimi dielami sú aj sláčikové kvartetá a triá, husľový koncert a trojkoncert pre husle, violončelo a klavír a niekoľko netradičných diel (dychový sextet, oktet), ďalej ouvertúry (Leonora, Prométheus, Egmont, Coriolan a iné), ako aj jeho veľkolepá Missa solemnis – dielo skôr altruistických ideálov, určené viac pre koncertné siene, než ako liturgické dielo do chrámov. Ludwig van Beethoven sa postupne vzďaľoval od ľudí, žil samotársky, pre svoj vnútorný nepokoj často menil byty. Jeho duševný stav, ovplyvnený hluchotou a chorobou tela, mal neraz blízko k samovražedným úmyslom (o čom svedčí skladateľov tzv. Heiligenstadtský testament z roku 1802), ktoré autor prekonával len vďaka silnej vôli a uvedomeniu si svojho umeleckého poslania. V tomto trpkom, doslova krutom boji s odudom, ktorý s takou húževnatou voľou premietol do svojej tvorby, sa nám Beethoven javí v titanskej a neprekonateľnej veľkosti.

, | 27. dubna 2008
mmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm
lllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllll, | 29. ledna 2009
mmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm
Re: mmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm
, | 06. října 2009
mmmm?? no ta sa pohoda
:-*, | 06. října 2009
no sa genis neee :D :-***
hm
lucinka, | 14. prosince 2009
tento prispevok je az moc dlhi nemohol byt strucnejsi a lepsi???
, | 25. ledna 2010
a kde su tie dila???????????!!!!!!!
Re: na pipppppppp
neuvadzam, pokec.sk | 24. května 2010
, | 25. ledna 2010
a kde su tie dila???????????!!!!!!!
Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?