Ladislav Ballek Pomocník

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 6935×

Příbuzná témata



Ladislav Ballek Pomocník

P O M O C N Í K
(kniha o Palánku)
Ladislav Ballek

Ladislav Ballek: významný predstaviteľ modernej slovenskej prózy 70. a 80. rokov. Maturoval v Šahách, študoval na pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Vystriedal mnoho povolaní ako: učiteľ, rozhlasový redaktor, vedúci tajomník Zväzu slovenských spisovateľov, pracovník na ministerstve kultúry, neskôr poslanec NR SR.
Ďalšie diela: Útek na zelenú lúku, Púť červená ako ľalia, Biely vrabec, Agáty (2.kniha o Palánku), Lesné divadlo, Čudný spáč

Lit. forma: próza
Lit. druh: epika
Lit. žáner: román
Kompozícia: román je rozdelený do 12. kapitol. Dielo má silnú dejovú líniu (obsahuje rôzne maďarizmy, dolniacke nárečie). Riečanove pocity a myšlienky sú v diele zvýraznené kurzívou. Hlavná myšlienka: O devastácii spoločenských a medziľudských vzťahoch a hodnôt, o ľahkom nadobúdaní majetku a honbe za peniazmi. Autor sa v diele dosť zaoberá podrobnými opismi krajiny a jednotlivých postáv. Dielo je uvedené výrokom Š. Strážaya: „Na nič nezabudnem, vrátim sa a nakoniec odídem: len tak, s rukami celkom prázdnymi a celý naľahko.“

Hlavné postavy:
Štefan Riečan: mäsiar, hĺbavý, čestný, moralista, tichý človek, nevie sa presadiť v novom prostredí, nespoločenský, čudák: „...túžil po znášanlivosti. Odjakživa bol trochu čudák, na mäsiara vari až priveľmi citlivý človek, ktorého sa dotkla každá maličkosť,...“, chorý na srdce

Eva Riečanka (žena): „...mala priam krásnu tvár, akoby starostilo pestovanú a nezvyčajne modré oči, ibaže akési prísne hnevlivé a chladné. ...platila za priveľmi praktickú, vážnu a odmeranú dievku a navyše pochádzala z najchudobnejšej rodiny v dedine.“

Eva Riečanka (dcéra): k otcovi sa správala odmerane a vyhýbala sa mu, lebo jej odohnal frajera,
„...bola pekná, ale na matku sa neponášala, podala sa skôr na otca.“

Volent Lančarič: pomocník, sirota, mladý, priebojný, prefíkaný a vynaliezavý chlap, obchodník: „Lančarič bol, ako sa onedlho ukázalo, nielen znamenitý mäsiar, ale aj široko-ďaleko preslávený obchodník. Keď sa s niekým začal jednať, zbehlo sa na diváky pol trhu alebo jarmoku, lebo to nebolo kupčenie, lež veľkolepé divadlo.“

Obsah: Potom ako Štefanovi vyhorel na Horniakoch dom, spolu so svojou rodinou prichádza na Dolniaky, do Palánku za lepším životom. Ako bývalému partizánovi a bezúhonnému občanovi mu bolo pridelené mäsiarstvo na Obchodnej ulici aj s pomocníkom.

Pri preberaní mäsiarstva ho úradník navádza, aby z tade vyhodil Volenta, pretože to nie je dobrý človek a mal opletačky s políciou. Riečan si ho však nechá, lebo chce mať kľud a pokoj. Volent sa mu za to patrične odmenil. Po príchode s rodinou je jatka čistá a pripravená na otvorenie. Vďaka Volentovým kšeftom za pol roka veľmi zbohatli. Vtedy mäsiarstva patrili k najviac vyhľadávaným obchodom. Po nejakom období Volent vybavil majstrovi výhodnú kúpu jednej vily na Parkovej ulici. Volent majstrovi vždy predostrel už vopred dohodnuté „nie veľmi čisté“ odchody. Zastával teóriu, že dariť sa im bude iba vtedy, keď budú pred všetkými obchodníkmi o krok vpred. Takto nadobudli nákladné auto, mohli si dovoliť slúžku a do jatky si zobrali aj učňa. Avšak aj keď mali veľa peňazí a Riečanky sa dostali medzi vyššiu palánsku spoločnosť, Riečan sa tomuto životnému štýlu nikdy nepodriadil. Po určitom čase sa Riečanovci odcudzili a stará Riečanka si viac začala všímať Volenta. Jednej noci, keď sa opitý Lančarič vracal domov, zaplietol sa do bitky zo žandármi. Riečanovci sa zľakli vyšetrovačiek, ale potom začali konať. So šikovným advokátom a z Riečankinou pomocou obišiel len z peňažnou pokutou. Na krátky čas sa Volent vzdal svojich špinavých obchodov a život sa na chvíľu vrátil do starých koľají. Po dlhom zvádzaní nakoniec Volent podľahol Riečanke a stal sa jej milencom. Dohodli sa, že mäsiarstvo budú viesť oni dvaja a muž zostane len pomocníkom. Keď Riečan zistil, že ho Eva podvádza začal žiť utiahnutím životom a vyhýbal sa Volentovi. Riečan to riešil tichým zúfalstvom, pasívne sa poddával blížiacej sa katastrofe. Až potom, keď stal náhodným svedkom vrcholne nemravných scén vo vlastnom dome, v ktorých sa nepatrične správala jeho žena i dcéra, rozhodol sa odísť domov na Horniaky. Do Palánku chcel priviesť svoju matku, aby vychovávala dcéru a brata, ktorý mal nahradiť Volenta. Po odchode na Horniaky mu príde list od Evy, v ktorom mu oznamuje, že sa na Dolniaky už nemá vracať a že je tam nežiadúci. Neskôr mu poslala balík s vecami a peniaze. O niekoľko dní odišiel do Hronca za kamarátom, kde znova nachádza stratený pokoj a dúfal, že sa mu časom ozve jeho dcéra Eva. Odvtedy o Palánku nič viac nepočul. Po pár mesiacoch ho vyhľadal Volent, ktorý mu ozrejmil situáciu, do ktorej sa dostal po jeho odchode. Riečanka si našla nového milenca a Volenta odsunula na druhú koľaj. Lančarič Riečana nahováral, aby sa vrátil do Palánku a narobil tam poriadky, ale on odmietol. Po roku sa Riečan dozvedá, že jeho dcéra sa z pomsty k matke vydala za Volenta a mali dve deti. Začalo znárodňovanie, prišli o vilu aj mäsiarstvo.

Riečanka odišla s novým bohatým milencom do Čiech a nikto už o nej nepočul. Lančarič začal pracovať v štátnom mäsiarstve, v ktorom tiež robil špinavé obchody. Avšak teraz toľko šťastia nemal, prišli mu na to a dostal osem rokov väzenia. Eva musela odísť pracovať do Čiech na majer. Tam ju našiel otec, ktorý po nej pátral. Bola zanedbaná, bez zubou, vzal si ju k sebe spolu s deťmi a staral sa o ne. Vlastný názor na dielo: Dielo bolo zaujímavé svojim obsahom aj keď sa mi nepáčili opisy krajiny. Táto kniha je veľmi pútavo napísaná a môžem ju vrelo odporúčať.

Ukážky z diela: Koniec románu: „Rovno povedal, po čo prišiel. Vzal ich so sebou a o všetky tri sa staral. Neskôr, keď sa mu zunovalo putovať s nimi z miesta na miesto, vedno sa usadil v jeho rodnom dome, kde začal pre vnučky pestovať zajace. Zavše sa ho dievčatá, Eva a Monika Lančaričové (tretia Evina dcéra, ku ktorej prišla, sama nevediac ako kdesi na stavbe, bola ešte malá) vypytovali, ako to už deti robievajú na jeho minulý život. Zakaždým si s úsmevom vykrúcal biele fúzy, že veru nikdy nič zvláštne nezažil, nič dobré neurobil, nič súcejšieho ako iní nenašiel, ale ani nestratil. Iba raz, keď pri chlieviku držal zajaca za uši, mu zišlo na um povedať, že zažil čosi podobné rozprávkam, a sám sa nad tým rozosmial.“.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?