Kutuzov

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 2953×

Příbuzná témata



Kutuzov

PAVEL ŽILIN- KUTUZOV

1. kapitola: Formovanie vojvodcu
Michail Illavionovič Golešinev- Kutuzov sa narodil 16.9. 1745 v Petrohrade. Pchádzal zo starého rodu, známeho v Rusku od dávnych čias.Golešinev je prezývka, ktorú doostal jeden z Kutuzovovcov v 15. storočí.Rod Kutuzovovcov hral v dejinách Ruska významnú úlohu.Jeho otec bol významným vojenským inžinierom a všestranne vzdelaným človekom.Jeho matka zomrela keď bol ešte dieťa.Od ranného veku prejavoval lásku k vedomostiam.Prekladal aj krásnu literatúru.Pomerne rýchlo sa naučil po francúzsky a po nemecky a prečítal kopu kníh z admirálovej knižnice, kde bol po smrti svojej matky.Keď sa vrítil jeho otec, tak si ho vzal do svojej opatere.Mal možnosť stretávať sa s vedcami a spisovatelmi.Na vojenskú činnosť ho pripravovali ood deckých rokov študovať ho poslali do Ženijského učilišťa.Obdobie keďchodil do školy možno považovať za počiatoočnú etapu formovania budúceho vojvodcu.Velkú úlohu v jeho živote mal J.P. Kozeľskij jeho učitel matematiky.
Pednášky Lomonosova so záujmom počúval.Jeho štúdium boloo v období Rusko- Pruskej vojny.Osvojoval si vedy s výborným prospechom, a tak svoj volný čas mohol venovať čítaniu.V škole získal solídne vzdelanie.V decembri 1759 absolgoval školu predčasne.Učil matematiku na Delostreleckej a ženijskej škole.Na naliehavú žiadosť ho v júni 1761 poslali ako velitela roty na bojový výcvik.Vtedy nemal ani 16 ročný. Na pôdu vojenských činností vstúpil v období významných zmien vo vnútornej i zahraničnej politike krajiny.Ruská armáda bola najmocnejšia armáda tých čias.Ocitool sa uprostred veľkých vojenských udalostí ako 7 ročná vojna 1756- 1763 nebojoval v nej, alezaujímal sa o jej priebeh.Kráčal po správnej ceste predovšetkým v oblasti taktiky.asi rokúspešne velil rote.Vojaci ho mali radi.Všetko sa mu darilo.V marci 1762 ho vymenovali zaadjutanta guvernátora princa Holsteina-Bekského a ešte v tom istom roku ho povíšili na kapitána.Táto zmena sa mu nepáčila.R.1764 bol už v poľsku pri ruských jednotkách.Jeho pobyt v Polsku trval krátko.R. 1767 pracoval v komisii na vypracovanie nového zákonníka.Bol tu takrečeno uprostred politických udalostí.Činnosť komisie a zoznámenie sa s poprednými verejnými dojatelmi svojej doby mali preňho velký význam.Lepšie spoznal Ruskú spoločnosť, politický a hospodársky život krajiny.Po skončení činnosti v komisii sa vrátil späť do armády.R.

1769 sa zúčastnil na vojenských akciách proti polským konfederátorom.Prejavoval iniciatívu, odvahu a dôvtip a jeho jednotky dobyli nejedno víťazstvo.Až rusko- turecké vojny mali väčší vplyv na jeho formovanie vojvodcu.Na južných hraniciach slúžil 20 rokov.Viac ako 10 rokov strávil na výpravách a v bitkách. Rusko- turecká vojna v r. 1768- 1774 bola významnou etapou v jeho živote.Ťažké úlohy plnil vynikajúco.V 1. velkej bitke prti Turkom pri Riebej Mogile v júni 1770 sa nachádzal v predvoji útočiacich jednotiek.V bitke pri Large ho povýšili na hlavného ubytovateľa v hodnosti premiermajora.Ako 25-ročný sa odlišoval od iných dôstojníkov.Zo štábu armády ho uvolnili a odvelili ho k Smolenskému pešiemu pluku.S týmto plukom sa zúčastnil na mnohých bitkách.R. 1771 v Popešťách bol v ohni bojov.Za odvahu a záslužné činy ho povýšili na podplukovníka.R. 1772 ho preradili ku Krymskej armáde.Tesne pred koncom vojny velil práporu.pri útoku ho zranili.Na pamiatku mu postavili pamätnú tabulu.Lekári predpokladali, že túto srtelnú ranu neprežije, ale prežil.Dostal zdravotnú dovolenku a išiel sa liečiťdo zahraničia.Navštívil Nemecko, Anglicko a Rakúsko.R. 1777 sa vrátil do Ruska a poslali ho k jednotkám A.V. Surovova.Slúžil tu asi 6 rokov a bol jeho agilným pomocníkom.V týchto rokoch absolgoval školu výcviku a výchovy vojsk.Na Surovov návrh ho povíšili na plukovníka.9.5. 1778 sa oženil s Jekaterinou Iľjiničnou dcérou známeho vojenského predstavitela.Často ho sprevádzala na jeho výpravách.Mali spolu 6 detí a to: syna Nikolaja a dcéry Praskoviu, Annu, Jelizavetu, Jekaterinu a Dariu.R. 1782 dostal hodnosť brigadéra o 2 roky neskôr sa stal generalmajstrom.Vynašiel nové taktické spôsoby boja.Ustavične prejavoval starostlivosť o vojakov.Pri odrážaní výpadu Turkov ho zranili 2. krát.V záveračnej etape jeho úloha vzrástla.Stal sa jedným z popredných vojvodcov ruskej armády.Rus. a Tur. vojna ho odlúčila od rodiny, a preto si posielali listy.V novembri 1790 mu manželka napísala, že rodinu postihli kiahne a jeho jediný syn zomrel.Bol jedným z popredných generálov.Bol jeden z najtalentovanejších a najsvojbytnejších rus. vojvodcov.Stáva sa predčasným prívržencom útočnej stratégie.Veľa sa naučil od Suvorova. 2. kapitola: Diplomat. Pedagóg. Vojenský gubernátor
Po uzavretí jasského mieru r. 1791 slúžil ešte nejaký čas v Moldavsku.Počas vojenskej výpravy r. 1792 sa
k miestnemu obyvatelstvu správal s velkou úctou.Po príchode do Peterburgu sa pustil do príprav plnení svojho poslania.Bol poslaný do Turecka a niesol dary sultánovi.Navštívil viaceré mestá a zabránil vojne.

Po návrate z Turecka do Ruska ho určili na vojenskú pedagogickú činnosť.Radikálne zmenil celý učebný proces vškole.Hlavnú pozornosť zameral na vyučovanie špeciálnych vojenských disciplín.Chovancom školy sa snažil odovzdať svoje rozsiahle vojenské znalosti.KatarínaII ho poslala do Fínska odtial musel 25. 12. 1797 odcestovať do Berlína.Do funkcie riaditela školy sa už nevrátil.V Berlíne strávil 2 mesiace.18. 3. 1798 sa vrátil do Peterburgu.v októbri 1799 ho vymenovali za velitela expedičného zboru v Holandsku.do holandska cestovval cez Nemecko.6. 11. 1799 ho vymenovali za litovského vojenského gubernátora a inšpektora infantérie Litovskej a Smolenskej inšpekcie.
Vďaka jeho opatreniam na rusko-pruských hranciach vládol poriadok.Pravidelne vykonával inšpekčné obhliadky.Mal ľudcký vzťah k dôstojníkom.Bol prísny na pijanov.Bol zodpovedný i za politickú situáciu v Litovskom kraji.Musel odcestovať na rusko-švédcku hranicu.Zaujímal vysokú funkciu a zverovali mu veľmi zodpovedné štátnické úlohy, boli to preňho ťažké roky.30. 6. 1801 ho vymenovali za sanktpeterburského vojenského gubernátora.22. 7. 1801 ho vymenovali za inšpektora Fínskej inšpekcie.Od júna do augusta 1801 bol poverený niekolkými významnými funkciami.Bl človek pokrokových názorov.Zodpovedný za verejnú správu v Petrburskej a Vvyborskej gubernii, energeticky bojoval proti krutosti statkárov.Dostal príkaz odstúpiť z funkcie Peterburského vojenského gubernátora.Táto nespravodlivosť sa ho hlboko dotkla.Na vlasnú žiadosť sa na rok uvolňuje na dovolenku.Musel odísť z Peterburskej scény.Donútili ho odísť.Na jeseň 1802 sa odsťahoval bez ženy a detí na dedinu, kde žil viac ako 3 roky.V podstate to bolo vyhnanstvo.
3.

kapitola: Prvé stretnutie s Napoleonom
Príprava na vojnu proti Napoleonovi.Kutuzov sa zaoberal polnohospodárstvom.Veľkú pozornosť venoval najmä pestovaniu zámorských plodín.Toto vyhnanstvo prežíval ťažko.No naďalej sa zaujímal o vojenské otázky a neprestával dúfať, že sa opäť vráti k armáde.Nikto mu nijakú funkciu neponúkol.1804 ho poozvali do Peterbugu na manévre.Onedlho sa vrátil späť na dedinu.Znovu ho povolali do armády v súvislosti s Napoleonovými víťazstvami.Vymenovali ho za velitela Podolskej armády.Bol velitelom oboch ruských armád, ktoré išli do Rakúska.V jeho živote a činnosti nastúpilo významné obdobie.Postavili ho do veľmi ťažkej situácie.Poverili ho mimoriadne zodpovednou úlohou, ale odopreli mu práva, ktoré velitel veľkej armády musí mať.Neprizvali ho k vypracúvavaniu plánu.Veľmi dobre videl chyby strategického plánovania a onedlho predložil svoj plán.Jeho návrhy nebrali do úvahy.Zasypali ho prosbami a prianimi, aby zrýchlil postup ruskej armády.Staral sa predovšetkým o vojaka.Všímal detaili vojenského života.Navrhli mu rozličné plány.Vedel správne zhodnotiť zložitú strategickú situáciu.Voči jeho plánu neboli nánietky a dokonca ho aj schválili.Jeho zámer sa podaril.Rozhodol sa využiť ponúkanú príležitosť, aby viviedol armádu spod hrozby.Bol proti okamžitému prechodu do útoku.Vpadol znova do nemilostí.Zobrali mu velenie vojska a vymenovali ho za vojenského gubernátora v Kyjeve poslali ho do ,, čestného vyhnanstva" r. 1805.Ťažko to znášal a napísal žene list.Bolo to preňho jedno z najťažších období jeho mnohoročnej vojenskej praxe.Skvele uskutočnil svoje strategický plán.Nemohol konať tak ako to pokladal za najmúdrejšie.
4. kapitola: Hlavný velitel Moldavskej armády
Bol mimoriadnym vyslancom v Konštantinopole.Vymenovali ho za hlavného veliteľa Moldavskej armády, ktorý 2. 5. 1808 prikročil k plneniu svojich povinností.Držali ho čo najďalej od Peterburgu.Mal velkú autoritu v krajine i v armáde.Rusi boli nútený obrátiť sa naňho s prosbou, aby viedol ruskú armádu.Tak to bolo aj r. 1805.A to isté sa stalo v záverečnej etape rusko- tureckej vojny v rokoch 1806- 1812.Znovu ho vymenvali za Litovského vojenského gubernátora a poslali ho do Vilna.Bolo to ďalšie ,, čestného vyhnanstvo". Len on mal dostatočné znalosti a skúsenosti z vojny proti Turecku.Práve tu sa formoval a rozvíjal jeho vojvodcovský talent.Pozorne študoval ekonomiku Turecka.Zostával po celý čas bokom od velenia armády.R. 1811 bol nútený AlexanderI ho vymenovať za hlavného velitela Moldavskej armády.13. 4. 1811 pricestoval do Bukurešti a prevzal velenie nad armádou.Svoj plán nechcel prezradiť cárovi.Vekú pozornosť venoval upevňovaniu disciplíny v armáde.Podporoval šírenie chýrov o slabosti a úbohom stave ruskej armády, aby vylákal Turkov z pevnosti. Vedel o všetkom čo sa deje v nepriatelskom tábore. Velmi dobre vedel zaútočiť proti nepriatelovi.Podporoval povstalcov.Všetko čo robil bolo podriadené jednému cielu a to poraziť turecké vojská. Mal politický a diplomatický talent.Vo vojenskom umení sa nikdy nepridržiaval zastaraných foriem.Vychádzal z konkrétnej situácie.Odmietal pasívne obrané metódy boja.Bol nepriatelom parády a drezúry.
5. kapitola: Hlavný velitel všetkých Ruských armád počas Vlasteneckej vojny v roku 1812
Ako hlavný veliteľ ruskej armády sa aktívne zúčastňoval na veľmi búrlivých udalostiach tých čias.A práve vtedy sa rozvinul jeho vojenský talent.Správa o vpáde napoleonského vojska ho zastihla na jeho statku.Odcestoval do Peterburgu, ale nikto ho tam nevolal.Zavolali ho na súrne zvolané tajné zasadnutie Výboru ministrov.29. 7.

1812 z vôle šlachty ho zvolili za veliteľa peterburskej domobrany.Tejto práci venoval všetky svoje sily, znalosti a bojové skúsenosti.Dostával mnoho listov od dôstojníkov a generálov vo výslužbe, a úradníkov a spolubojovníkov s prosbou, aby ich prijal do domobrany.Jeho skúsenosti, mimoriadna autorita a neúnavná agilnosť pomohli za veľmi krátky čas sformovať peterburskú domobranu.Bol takmer mesiac jej velitelom.S mimoriadnou aktivitou vytváral sedliacke družiny, vyzbrojoval ich a učil vojenskému umeniu.Bol veľmi oblúbený v širokých kruhoch obyvatelstva.Najťažšou ranou preňho bolo zistenie, že zálohy o ktorých ho ubezpečovali na ministerstve vojny a od ktorých si veľa sluboval, v skutočnosti neexistovali. Bitka u Borodiny.Pozorne sledoval jej priebeh.Správne vystihol smer hlavného úderu Francúúzov. Utajeniu svojho pochodového manévru pripisoval velký význam.
Dlho trpel Bennigsenove bezočivé intrigy.Veľkú pozornosť venoval najmä výcviku jednotiek.Osobne pozoroval priebeh cvičenia a občas organizoval aj celoarmádne prehliadky. Vysoko hodnotil akcie sedliackych partizánskych odielov.Neobmedzoval sa len na vydávanie rozkazov zborvým generálom, obracal sa na všetkých vojakov a dôstojníkov. Bol bystrý, rozvážny hlavný veliteľ, ktorý sa zámerne vyhýbal stretnutiam s Francúzmi.Vystupuje ako veľký oranizátor výťazstva, ako vojvodca, ktorý odvážne použil originálne metódy stratégie a taktiky.Vysoko hodnotil hrdinstvo ľudu a armády. 6. kapitola: Posledná výprava
Bol úprimným prívržencom čím skoršieho spojenia Ruska a Nemecka.Nepatril medzi vojvodcov boj o pevnosti.
Poznal veľmi dobre politickú situáciu v Prusku. Zomrel v stredu 28. 4. 1813 o 21. hod a 35 min. 8. 5. ho pochovali v Polsku.Jeho telo zabalzamovali a vložili do zinkovej rakvy.25. 6. 1813 ho pochovali v kazanskej katedrále v Peterburgu.V Polsku neďaleko Boleslavca mu postavili pomník.Je na ňom nápis: ,, kniža Kutuzov- smolenskij odišiel z tochto života do krajšieho sveta 16./28./ 4. 1813."
7. kapitola: Vojenský teoretik
Bol jedným z tvorcov pokrokového ruského vojenského umenia.Dokázal, že je nielen vynikajúci vojvodca a tvorca pokrokových metód vedenia ozbrojeného boja.Bol i skvelým vojenským myslitelom, ktorý vyriešil zložité problémy vojenskej teórie.Vo svojich vyjadreniach sa veľmi približoval k správnemu chápaniu vťahu medzi vojnou a politikou.Bol veľkým vlastencom. Jeho zásluhy o rozpracovanie tých či oných strategických koncepcií sa často pripisovali iným osobám.Húževnato sa usiloval vo vojne dosiahnuť vysoké politické ciele.Jeho vojvodcovské majstrovstvo a najmä strategické skúsenosti mali veľký vplyv na ďalší vývoj svetového vojenského umenia. Strelným zbraniam pripisoval rozhodujúcu úlohu. Vniesol mnoho nového i do spôsobu vedenia armády.Taktiku pokladal za jeden z hlavných prostriedkov na dosiahnutie víťazstva vo vojne.Veľký význam pripisoval aj disciplíne.Nazýval ju dušou vojenskej služby.Vážil si ľudckú dôstojnosť.
8. kapitola: Vojvodca a čas
v.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?