Krasové jaskyne

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 6827×

Příbuzná témata



Krasové jaskyne

Krasové jaskyne

Pod povrchom zeme sa nachádza množstvo dutých priestorov: najdôležitejšie z nich sú jaskyne a podzemné chodby, ktoré tvoria rozsiahlu sieť. Mnohé už boli prebádané, ale veľký počet na svoje objavenie len čaká.
Jaskyne, priepasti a podzemné chodby sa nachádzajú najmä vo vápencových oblastiach. Vznikli účinkom erózie vody, ktorá prenikla do trhlín v zemskej kôre a postupne vápenec rozpúšťala. Vznik priepastí a jaskýň. Uhličitan vápenatý (CaCO3) ako ľahko rozpustný minerál môže byť vodou s obsahom kyseliny uhličitej, prípadne dažďovou vodou uvoľňovaný z okolitých hornín a na inom mieste sa opäť vyzráža. Týmto spôsobom v mnohých vápencových oblastiach vznikajú kvapľové jaskyne. Voda sa teda pri vsakovaní do zeme obohacuje o pôdny oxid uhličitý; ten sa vo vode mení na kyselinu uhličitú, ktorá pôsobí na vápenec a rozpúšťa ho. Vápencová skala tým pádom podlieha korózií obsahujúcej rozpustený oxid uhličitý, ktorý reaguje s vápencom za vzniku hydrogénuhličitanu vápenatého rozpusteného vo vode.
CaCO3(s) + H2O(l) + CO2(g) > Ca(HCO3)2(aq)
Uhličitan vápenatý + voda + Oxid uhličitý > Hydrogenuhličitan vápenatý
Ako voda postupne preniká do trhlín v hornine, zväčšuje ich a pomaly vytvára medzery alebo dutiny, miestami značne rozsiahle. Tak vznikajú jaskyne. Niekedy sa stane, že sa strop jaskyne zrúti, vtedy vznikne priepasť. K najhlbším na svete patrí priepasť Jean-Bernard v Hornom Savojsku (Francúzsko), ktorá je hlboká vyše 1 500 m. Vzniknúť môžu aj aveny alebo závrty, čiže zvislé pukliny nerovnakej šírky. Stalaktity a stalagmity. Rozpustený vápenec, ktorý unáša voda, sa ukladá na stenách alebo na dne jaskyne. Z týchto usadenín postupne vznikajú pozoruhodné tvary - kvaple, napr. stalaktity a stalagmity. Kvapky vody, ktoré presakujú z jaskynného stropu, zanechávajú na ňom drobné kryštáliky uhličitanu vápenatého; tie sa spájajú a pomaly vytvárajú dlhé pevné "tyčinky", ktoré smerujú nadol: to sú stalaktity. Kvapky vody, ktoré spadnú na dno jaskyne, zanechávajú na dne usadeniny a tie sa pomaly dvíhajú: to sú stalagmity. Keď sa stalaktity a stalagmity spoja, vzniknú kvapľové stĺpy (stalagnáty). Kvaple často vytvárajú zvláštne útvary: nariasenú záclonu, organové píšťaly, pisolity, podobné veľkým perlám.. Väčšinou sú biele, ale môžu byť sfarbené aj do žlta, oranžova alebo okrova, pokiaľ voda obsahuje kysličníky železa. Zvyčajne rastú veľmi pomaly.

Svojimi výnimočnými kvapľami sa preslávili jaskyne Carlsbad v Novom Mexiku (USA) a priepasť Aven Armand vo Francúzsku. Rozvetvený systém podzemných chodieb. Speleológovia vybádali, že závrty a priepaste sú často prepojené s rozsiahlou sieťou podzemných komôr a chodieb. Vytvorili ich bývalé údolia podzemných tokov, ktoré následkom zdvihu pôdy v určitej oblasti klesli hlbšie. V súčasnosti pretekajú najspodnejšími vrstvami, môžu sa spájať a vytvárať podzemné jazerá. Niektoré systémy sú rozvetvené do obrovských rozmerov. Najrozsiahlejší z nich predstavujú Mamutie jaskyne spojené so systémom Flint Ridge v štáte Kentucky v USA, ktoré spolu merajú približne 560 km, z toho 400 km je už preskúmaných. V Európe sa najväčší systém nachádza v jaskyni Holloch vo Švajčiarsku: doteraz z neho preskúmali 147 km. Najväčší jaskynný systém na svete sa nachádza v USA pod Národným parkom Mamutej jaskyne, asi 144 km južne od mesta Louisville v Kentucky. Prví Európania, ktorí jaskyne navštívili, tu boli v roku 1799. V roku 1972 jaskyniari dokázali, že Flintova jaskyňa, Mamutia jaskyňa a Toohey sú pod troma skalnými chrbtami navzájom prepojené tunelmi a vytvárajú jaskynný systém dlhý najmenej 560 km. Jaskyne vytvorila voda, ktorá pod vrstvou tvrdej horniny rozpúšťa vápenec. Nádherné súbory stalaktitov a stalagrnitov z tvrdého vápenca vytvárajú opony, vodopády a prekrásne kryštály, ktoré vyzerajú ako kvety. Rieka Echo v hĺbke 110 m pod zemou je domovom rozličných druhov rýb, rakov a kreviet. Živočíchy, ktoré tam žijú celé veky, sa prispôsobujú svojmu životnému prostrediu a v rieke, v ktorej je úplná tma, sa vyvinuli tak, že sú dnes celkom slepé a bezfarebné. Aj Slovensko je krajina bohatá na jaskyne s nádhernou výzdobou. Na neveľkom území Slovenskej republiky sa nachádza takmer 3950 objavených jaskýň. Malých, veľkých, krasových, ľadových.. z rôznych etáp vývoja zemského povrchu i ľudstva. Najmä krasové jaskyne obohatili našu prírodu nevšednými hodnotami a bizarnou krásou. Štyri z nich sú od roku 1995 súčasťou svetového prírodného dedičstva - tzv. Slovenského a Aggtelekského krasu. Najnavštevovanejšie sú Domica, Demänovská jaskyňa Slobody, Driny, Belianska, Jasovská, Bystrianska, Važecká, Harmanecká a Gombasecká jaskyňa. Dve jaskyne sú ľadové - Dobšinská a Demänovská. Tretiu, mimoriadne vzácnu, tvoria aragonity, ktoré možno vidieť v Ochtinskej aragonitovej jaskyni.

JASKYŇA DRINY

Jaskyňa Driny sa nachádza v Smolenickom krase, vo východnej časti Malých Karpát, asi 2 km juhozápadne od Smoleníc. Vchod do jaskyne leží vo výške 393 m n. m.

Objavili ju v roku 1929 smolenickí občania - bratia Vajsáblovci, Valovci a J. Banič. Sprístupnená bola v roku 1934. Oproti ostatným slovenským jaskyniam má viac zvláštností, čo jej predurčuje osobitné postavenie v odbornom svete. Vznikla v pomeme čistých jurských vápencoch, kým ostatné slovenské jaskyne prevažne vo vápencoch triasových. Jej chodby vymodelovala rozpúšťacia a erózna činnosť zrážkovej vody, ktorá prenikala do podzemia puklinami. U ostatných turisticky sprístupnených jaskýň Slovenska formovalí podzemné priestory riečne toky. Jaskyňa Driny je teda puklinovou jaskyňou, a preto jej priestory nie sú rozsiahle. O to bohatšie sú však vyplnené farebnou sintrovou výzdobou. Kvapl'ové útvary žltej až tmavohnedej farby sú formované prevažne do visiacich záclon, pre ktoré je typické zúbkovíté lemovanie. Nemenej zaujímavé sú formy vodopádov a hráškovitá výzdoba, ktorá sa zachovala na dne bývalých podzemných jazier. K najzaujimavejším častiam jaskyne patrí Sieň Slovenskej speleologickej spoločností s mohutnými nátekmi sintru na stenách a Stalagmitovým lesíkom, v ktorých je výzdoba lesklá a proces tvorby pokračuje. V Sieni spolupracovníkov upúta pozornosť najcharakteristíckejší útvar jaskyne Slonie uši. Celková dĺžka jaskyne je 650 m a pre verejnosť je sprístupnených 430 m.

JASOVSKÁ JASKYŇA

Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine v masíve Jasovskej skaly. Vytvoril ju podzemný tok riečky Bodvy v strednotriasových vápencoch. Jaskyňa je najstaršou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku (1846), známa archeologickými nálezmi z paleolitu, neolitu a halštatu, ako aj bratríckym nápisom z roku 1451 v Husitskej sieni. Charakteristickou sintrovou výzdobou sú mohutné pagody a nástenné vodopády rôzneho sfarbenia. Jaskyňa patrí medzi významé zimoviská pod kovára veľkého a ďalších 10 druhov netopierov. Z celkovej známej dížky jaskyne 2120 metrov je pre verejnosť sprístupnených 490 metrov.

DEMÄNOVSKÁ JASKYŇA SLOBODY

Nachádza sa na severnej strane Národného parku Nizke Tatry a je súčasťou rozsiahleho systému Demänovských jaskýň. Vytvorená je v masíve Pustie v tmavých strednotriasových vápencoch, prevažne činnosťou riečky Demänovky. Objavená bola roku 1921 a verejnosti sprístupnená roku 1924. Vyniká prekrásnou sintrovou výzdobou, napr. Kráľovej galérie či Hviezdoslavovej siene, a čarovnými jazierkami. Vzácne sa tu vyskytujú netopier obyčajný a netopier fúzatý.

Z celkovej známej dížky jaskyne 6450 metrov je pre verejnosť sprístupnených 1870 metrov.

BELlANSKA JASKYŇA

Nachádza sa v horskom krasovom teréne Belianskych Tatier na severnom svahu Kobylieho vrchu vo výške 890 metrov n. m. Vznikla v tmavých strednotriasových vápencoch eróznou a koróznou činnosťou vôd z ľadovcov a atmosferických zrážok. Objavená bola roku 1881 a následne roku 1884 sprístupnená, s elektrickým osvetlením už 12 rokov po objavení žiarovky. Má bohatú pestrofarebnú kvapľovú výzdobu, kvapľové vodopády a sintrové jazierka. Vyskytujú sa tu najmä netopier obyčajný, netopier fúzatý a vo väčšom počte aj netopier veľkouchý. Z celkovej známej dížky jaskyne 1752 metrov je pre verejnosť

VAŽECKÁ JASKYŇA

Nachádza sa na severnom okraji Nízkych Tatier, na úbočí Kozích chrbtov prí obci Važec.
Podzemné priestory vznikli v tmavých strednotriasových vápencoch Važeckého krasu eróznou a koróznou čínnosťou vôd bočného ramena Bieleho Váhu a atmosferických zrážok. Jaskyňu objavili roku 1922 a pre verejnosť sprístupnili roku 1928. Chodby sú sčasti vyplnené hlinou a štrkom, steny skrášľuje pekná sintrová výzdoba. V časti Kostnica boli objavené početné kosti jaskynného medved'a. Vzácne sa tu vyskytuje netopier obyčajný a uchaňa čierna. Z celkovej známej dĺžky jaskyne 400 metrov je pre verejnosť sprístupnených 230 metrov.


HARMANECKÁ JASKYŇA

Nachádza sa v Kremnických vrchoch na juhovýchodnom svahu vrchu Kotelnica, neďaleko Harmanca. Vchod Izbica je nad štátnou cestou do Horného Harmanca vo výške 821 metrov n. m. Jaskyňa je vytvorená v tmavosivých vápencoch stredného triasu. Má puklínovo-rútivý charakter. Objavená bola roku 1932 a pre verejnosť sprístupnená roku 1950. Jaskyňu charakterizuje snehobiele sfarbenie sintrovej výzdoby, mohutné nástenné vodopády a sintrové jazierka. Je významným zimoviskom netopiera obyčajného, netopiera ostrouchého a vzácne aj iných druhov netopierov. Z celkovej známej dĺžky jaskyne 2200 metrov je pre verejnosť sprístupnených 720 metrov.

GOMBASECKÁ JASKYŇA

Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny v doline rieky Slaná. Jaskyňa je vytvorená vo svetlých vápencoch stredného triasu. Ide o typicky riečnu výverovú jaskyňu s aktívnym vodným tokom. Roku 1951 ju objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy a pre verejnosť bola sprístupnená roku 1955. Typické pre kvapľovú výzdobu jaskyne sú dlhé krehké sintrové útvary -brčká. Z celkovej dĺžky jaskyne 1525 metrov je pre verejnosť sprítupnených 300 metrov.

JASKYŇA DOMICA

Nachádza sa na južnom okraji Silickej planiny a spolu s jaskyňou Baradla v Maďarskej republike predstavuje jeden súvislý genetický systém. Jaskyňa je vytvorená vo svetlých vápencoch stredného triasu a má charakter typickej riečnej jaskyne.

Objavená bola roku 1926 a verejnosti sprístupnená roku 1932. Charakteristické pre jaskyňu sú tzv. štíty, bubny, stalagnáty a kaskádovité jazierka (Rímske kúpele). Jaskyňa predstavuje významnú archeologickú lokalitu. Je najvýznamnejším zimoviskom vzácnych netopierov -podkovára južného. Z celkovej známej dĺžky jaskyne 5080 metrov je pre verejnosť sprístupnených 1715 metrov.



BYSTRIANSKA JASKYŇA

Nachádza sa na južnej strane Nízkych Tatier, v Bystriansko- valaštianskom krase. Jaskyňa je vymodelovaná v čistých, tmavých strednotriasových vápencoch a patrí medzi typické puklinové jaskyne. Staré časti jaskyne boli známe od nepamätí, nové časti objavili roku 1926. V dnešnej podobe je pre verejnosť sprístupnená od roku 1968. V jaskyni sú zastúpené všetky formy kvapľovej -sintrovej výzdoby. Vyskytujú sa tu netopier obyčajný, podkovár malý a iné druhy netopierov. Z celkovej známej dížky jaskyne asi 2000 metrov je pre verejnosť sprístupnených 700 metrov.

OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ JASKYŇA

Nachádza sa v Revúckej vrchovine, na severnom úbočí vrchu Hrádok. Objavili ju náhodne banským spôsobom v roku 1954 a sprístupnená bola roku 1972. Jaskyňa má odlišnú morfológiu ako ostatné jaskyne na Slovensku. Vznikla v šošovke bielych až modrosivých kryštalických vápencov v Ochtinskom kryptokrase chemickou činnosťou zrážkových vôd na zlomových líniách s puklinami. Množstvo a rozličné formy aragonitovej výzdoby ju radia k svetovým unikátom. Z celkovej dĺžky jaskyne 300 metrov je pre verejnosť sprístupnených 235 metrov.

LITERATÚRA:
1. Objavovanie Zeme. Encyklopédia mladých Larousse. Bratislava 1997
2. Wertheim,J. - Oxland, Ch. - Waterhouse, J.: Školská encyklopédia chémie. Bratislava 1996
3. Cranfieldová, I.: 100 najväčších divov prírody. Bratislava 1997
4. Medenbach,O. - Susieckovová - Fornefeldová, C.: Minerály. Sprievodca prírodou. Bratislava 1995
5. Slovenské jaskyne. Žilina 1998
6. Jaskyňa Driny. Bratislava 1996.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?