Košice

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 10460×

Příbuzná témata



Košice

Rozloha- 248km2
Počet obyvateľov- 240 915
Počet mestských častí- 22



Prírodné pomery-
Okres sa nachádza v Košickej kotline, z ktorej na severe a na západe zasahuje do Čiernej hory a Volovských vrchov, teda do geomorfologických celkov Slovenského rudohoria. Najvyšší bod územia, 850m.n.m.,je Vysoký vrch na severe územia v Čiernej hore. Najnižší bod úyemia, 20m.n.m., je pri výtoku Hornádu z okresu v Starom meste.
Na východe a na západe územia sa vyskytujú neogénne jazerné sedimenty: íly, piesky a štrky. V Čiernej hore nájdeme najmä prvohorné granodiority a diority. Volovské vrchy vybudovali prevažne fylity, kvarcity, a iné prvohorné a staršie horniny. Nivu Hornádu pokrývajäú riečne usadeniny. Popri Hornáde sa ťahá nivná rovina. Pozdĺž nie sú zachované zvyšky riečnych terás, ktoré stúpajú smerom k pohoriu do pahorkatiny. Volovské vrchy a čierna hora majú vrchovinový a hornatinový reliéf. Územie okresu patrí do teplej klimatickej oblasti. Vyznačuje sa však chladnou zimou, ktorá je prejavom kontinentálneho podnebia. Oproti ostatným Košickým okresom má najviac zrážok.
Priemerné mesačné teploty v stupňoch Celzia. (Košice)
Mesiac: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
Teplota: -3,6 -1,7 2,9 9,2 14,6 17,7 19,6 18,8 14,6 8,8 3,8 -0,4

Priemerné mesačné zrážky v mm (Košice-Čermeľ)
Mesiac: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
Zrážky: 36 38 35 49 83 103 99 89 55 58 66 47

Smerom zo severu na juh preteká okresom rieka Hornád,ktorej priemerný ročný prietok v Kysaku je 19m3 .s-1. Na území okresu sa do nej z pravej strany vlievajú Pstružník a Čermeľ, z ľavej strany Moňok. Vo Volovských vrchoch a Čiernej hore, teda v nezastavanej časti mesta, sa vyskytujú hnedé lesné pôdy- kambizeme. Na nive Hornádu vznikli nivné pôdy- fluizeme. Okres je najzalesnenejšou časťou Košíc. V nižších polohách rastú dubové lesy, vo vyšších bukové, jedľové i smrekové porasty. Vyskytujú sa tu aj niektoré vyácne rastliny, ako sú poniklec slovenský, ľan chlpatý a sleziník severný.
V lesoch Slovenského rudohoria žijú živočíchy spoločenstiev listnatého a ihličnatého lesa: jeleň lesný, líška hrdzavá, srnec lesný, diviak lesný a mnohé druhy vtáctva.

K vzácnym druhom patrí mačka divá, kuna lesná, sýkorka chochlatá, roháč obyčajný.








Administratívny vývoj
Prakticky celé územie dnešných Košíc patrilo od 13.storočia do roku 1848 do Abovskej stolice, neskôr do Abovsko-turnianskej župy. Stoličná príslušnosť obce Ťahanovce, ktorá ležala na hranici Šarišskej a Abovskej stolice, nebola v stredoveku ustálená. Pri administratívnom členení v novej ČSR roku 1923 vzniklo na Slovensku 79 okresov a dve magistrátne mestá: Bratislava a Košice. Prvá písomná zmienka o Košiciach pochádza z roku 1230. Je ňou lubinská listina, zmluva o predaji pozemkov. Košice sa v tejto listine pomenúvajú kráľovsky „Villa Cassa“, ktoré sa v latinčine vyvinulo z názvu Cassovia, v nemčine Kaschau a maďarčine Kassa. Pre mesto Košice druhou najvzácnejšou listinou je prvé listinné udelenie erbu právnickej osobe- mestu, v Európe zo dňa 7. Mája 1369. Tento deň sa od roku 1994 oslavuje ako „Deň mesta Košice“. Konečnú podobu získal mestský erb štvrtou kráľovskou listinou z roku 1502 a používa sa aj v súčasnosti. Jedným z najpôsobivejších zobrazení stredovekých Košíc je kolorovaná mediritina z roku 1617, známa ako Houffnagelova veduta.


Obyvateľstvo
Počet všetkých obyvateľov mesta Košice je v súčasnosti 240 915
Košice I- 65 747 obyvateľov
Košice II-82 356 obyvateľov
Košice III- 32 170 obyvateľov
Košice IV- 60 642 obyvateľov

Košice okolie- 101 630 obyvateľov

Veková štruktúra obyvateľstva
Predproduktívny vek: 60 866 obyvateľov
Produktívny vek: 143 425 obyvateľov
Poproduktívny vek: 31 626 obyvateľov

Národnostná štruktúra
Slovenská národnosť: 217 859 obyvateľov
Maďarská národnosť: 11 008 obyvateľov
Rómska národnosť: 4 423 obyvateľov
Česká národnosť: 3 661 obyvateľov
Ukrajinská národnosť: 1 046 obyvateľov
Rusínska národnosť: 509 obyvateľov
Nemecká národnosť: 308 obyvateľov
Moravská národnosť: 177 obyvateľov
Iné: 1 748 obyvateľov








Štruktúra obyvateľstva podľa vzdelania
Základné vzdelanie: 48 017 obyvateľov
Učňovské vzdelanie: 36 812 obyvateľov
Stredné odborné: 6 238 obyvateľov
Stredné odb.s maturitou: 49 309 obyvateľov
Vysokoškolské: 24 921 obyvateľov

Sídla
KOŠICE ležia na rieke Hornád na rozhraní Košickej kotliny, Volovských vrchov a Čiernej hory. Sú druhým najväčším mestom Slovenskej republiky. Pre východnú tretinu Slovenska znamenajú dôležité mestské centrum. Mesto bolo sídlom Abovsko-turnianskej župy a Košickej župy, od roku 1949 do roku 1960 Košického kraja a od roku 1960 do roku 1996 Východoslovenského kraja.

Svojím významom aj dnes Košice presahujú krajské hranice.

Vývoj počtu obyvateľov Košíc
Mesto/rok: 1896 1900 1921 1950 1970 1995
Košice: 30 802 47 178 60 266 71 831 144 445 240 915

Kultúra a rekreácia
Košice sú obchodným, politickým i kultúrnym centrom celého kraja. Nachádzajú sa v nich
významné celoštátne a krajské úrady a inštitúcie, z ktorých najvýznamnejší je Ústavný súd Slovenskej republiky. Je tu Technická univerzita, Univerzita veterinárneho lekárstva, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Ekonomická univerzita – Podnikovohospodárska fakulta, Vysoká vojenská letecká škola generála M.R. Štefánika a Vysoká škola poľnohospodárska. Z kultúrnych ustanovizní sú v Košiciach divadlá (Divadlo Janka Borodáča, Thália, Štúdio Smer, Bábkové divadlo), knižnice (knižnica Jana Bocatia, Vedecká knižnica), múzeá (Východoslovenské múzeum), galérie, filharmónia, televízne a rozhlasové štúdia, súkromné rádiá (TOP Rádio, KIKS Rádio), kiná (Družba, Úsmev, Capitol, Tatra, Impulz, Veritas), Zoologická záhrada (Kavečany), lyžiarske strediská (Jahodná, Kavečany, Červený Breh), Rekreačné strediská (Alpinka, Anička, Bankov, Kavečany-vyhliadková veža, mestské hradby,
bobová dráha), kúpaliská (kúpalisko Triton, Červená hviezda, Mestská plaváreň, krytá plaváreň, Košická Belá), vodné nádrže (Bukovec, Ružín, Jazero, Čaňa, Geča, Kechnec).

Hospodárstvo
Košice sú hospodárskym centrom východnej časti republiky. Sú tu mohutné závody : VSŽ (Východoslovenské železiarne – U.S.Steel), ktoré produkujú železo, oceľ a široký sortiment oceliarskych výrobkov. Popri tomto priemyselnom gigante sú na území Košíc ešte ďalšie závody so strojárskou a kovospracujúcou výrobou, napr. firma VARIAKOV, a.s. – spracúva plechy a vyrába hydraulické hadice, AKRA, a.s. – vyrába oceľové konštrukcie, CASSPOS,a.s. vyrába potravinárske stroje, ARTEP, a.s. – vyrába priemyselnú elektroniku a elektrické pohony. Košice majú aj dobré podmienky na poľnohospodársku výrobu. Darí sa tu najmä pšenici a jačmeňu.

Architektonické pamiatky
Najvýznamnejšou historickou pamiatkou, dominantou a pýchou mesta je Dóm sv. Alžbety. Najkrajší gotický chrám na Slovensku bol spolu s Urbanovou vežou a kaplnkou sv. Michala vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho stavba sa začala okolo r. 1380, prebiehala v niekoľkých etapách a nikdy nebola úplne dokončená. Dóm odolal požiarom v r. 1556 a 1775, zemetraseniu v r. 1834, povodni v r. 1845 a víchrici v r. 1875. Z pôvodného zámeru postaviť päťloďovú baziliku, vznikol päťloďový kostol s krížnou loďou. Dóm meria v pozdĺžnej osi 60,5 m, v priečnej osi 39,5 m. Hlavná loď má rozpon 9,75 m. Nad krížením dómskych lodí sa nachádza drevená vežička, oplechovaná medeným plechom, nazývaná sanktus. Severná veža dómu s rokokovým zastrešením z r.

1775 je vysoká 58,5 m, hrebeň strechy je vo výške 32,2 m. Na ochodzi dómu je možné vidieť zaujímavé zoomorfné chŕliče vody. Na juhozápadnom rohu má jeden z nich podobu ženy, údajne manželky majstra Štefana, takto potrestanej za nadmerné popíjanie vína. Umelecky najhodnotnejší a najhonosnejšie vyzdobený je severný portál dómu v tympanóne je zobrazený posledný súd, obklopený piatimi reliéfmi – dvoma výjavmi zo života sv. Alžbety, Pannou Máriou so ženami, Apoštolom Jánom s vojakmi a ukrižovaným Kristom. Vstup bol na prelome 19. a 20.
storočia doplnený sochami uhorských svätcov – Imricha, Štefana, Alžbety Uhorskej, Ladislava a Henricha. Hlavný neskorogotický oltár bol vyrobený v rokoch 1474-77. V arche oltára sú uložené plastiky Panny Márie s Ježiškom, sv. Alžbety Uhorskej a sv. Alžbety Biblickej. Na dvoch pároch oltárnych krídel je spolu 48 obrazov zobrazujúcich život sv.Alžbety Uhorskej, pašijový a adventný cyklus. Najstaršou pamiatkou v dóme je však bronzová krstiteľnica z prelomu 13. a 14. storočia. Druhým najvzácnejším oltárom je neskorogotický oltár navštívenia Panny Márie z roku 1516. Mimoriadne cenné je aj nádherné kamenné pastofórium z rokov 1468-77. V roku 1906 bola v dóme vybudovaná krypta na uloženie pozostatkov Františka II. Rákociho. V sarkofágoch sú uložené aj pozostatky jeho matky Heleny Zrínskej a jeho najstaršieho syna Jozefa. Pochované sú tu aj pozostatky grófov Antona Esterháziho, Mikuláša Šibrika, Mikuláša Berčéniho a jeho manželky Kristíny Čákiovej.

Východoslovenské múzeum: postavené v roku 1896-99, sa nachádza na námestí Maratónu mieru. Námestie je pomenované podľa každoročne sa konajúcej medzinárodnej športovej akcie. Mená víťazov sú zvečnené na podstavci sochy maratónca od akademického sochára Arpáda Račku, nachádzajúcej sa pred budovou múzea. Na nádvorí múzea stojí drevený kostolík z Kožuchoviec, prenesený sem v roku 1927. V múzeu sú od roku 1903 sprístupnené rozsiahle expozície dejín východoslovenského regiónu, archeológie, numizmatiky, zdravotníctva a šperkárstva. K najcennejším skvostom múzea patrí známi Košický poklad pozostávajúci z 2920 altých mincí a zlatej reťaze. Časť umelecko- historických expozícií am prírodovedná expozícia múzea sú umiestnené v secesnej budove vojenského veliteľstva z roku 1908, známej pod názvom „Divízia“.

Ostatné architektonické pamiatky mesta: Slovenské technické múzeum, Seminárny kostol, sídlo Ústavného súdu Slovenskej republiky, Immaculata- Mariánsky stĺp, Univerzitný kostol sv.

Trojice, Levočský dom, Divadlo Janka Borodáča, Urbanova veža, Kaplnka sv. Michala, Bývalý župný dom, Palác grófa Forgácha, Miklušova väznica, Dominikánsky kostol, Jakabov palác, Fontána pri Dóme Svätej Alžbety,.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?