Koloseum

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 1886×

Příbuzná témata



Koloseum

Koloseum v Ríme bolo najvačšou stavbou určenou na gladiátorske zápasy Rímskych odsúdencov. Patrilo k jednej z najvýznamnejších stavieb starého Ríma a dokonca i teraz jeho zvyšky patria k jednej z významných stavieb Ríma. Zápasy medzi gladiátormi vznikli pravdepodobne ako súčasť pohrebných obradov Etruskov - ich civilizácia existovala v období od 10. do 3. storočia pred naším letopočtom -, keď obetovali živích na počesť mŕtvych príbuzných. Koncom 2. storočia pred našim letopočtom sa v Ríme vyvinuli na verejné predstavenie. Prvé súboje prebiehali na fóre. Na Martovom poli postavili amfiteáter ten však roku 64 zničil veľký ničivý požiar. Keď Vespasianus cisár v rokoch 69-79, vyšiel po Nerónovej smrti z občianskej vojny ako víťaz, považoval vybudovanie nového amfiteátra ako dobrý spôsob, sko si získať popularitu. Ako miesto na stavbu zvolil umelo vybudované jazero na pozemkoch Nerónovho zlatého paláca, ktoré bolo treba najprv vysušiť. Stavba mala veľkolepé rozmer - jej priemer mal 190 metrov a bola 50 metrov vysoká. Diváci sedeli alebo stáli na štyroch terasách. Najurodzenejší sedeli v predných radoch, boli tam lóže pre cisársku rodinu a šesť miest pre uctievané rímske kňažky - panny vestálky. Za sedadlami a pod nimi sa nachádzali schodiská a chodby. Hry sa konali až 175 dní v roku. Okrem bojov gladiátorov zahŕňali a tzv. venationes - lov divích zvierat, resp. boj s nimi. Používali sa levy, tigre, medvede, slony, kance, leopardy, pštrosy, žirafy, divé byvoly, krokodíly hyeny a vlky. Gladiátormi boli vačšinou otroci, v niektorých prípadoch išlo o odsúdených zločincov a vojnových zajatcov inokedy o dobrovoľníkov, ktorý verili, že budú mať štastie a prežijú a stanú sa tak slávnymi. Delili sa do skupín podľa výzbroje, ktorú používali a podľa spôosobu vedenia boja. Retiarus mal sieť, trojzubec a dýku, Tráci prilbicu so širokým okrajom, malý okrúhly štít a dlhý zahnutý nôž zvaný sica. Samniti a myrmilloni boli vačšmi vyzbrojení. Ďalší bojovali na koňoch či dvojkolesových vojnových vozoch. Hoci formálnym pozdravom gladiátorov bolo ,,buď pozdravený, cisár, na smrť idúci ťa pozdravujú,´´ nie každé kolo osudného zápasu malo tragické následky. Niekedy mohol byť pozdravený vzhľadom na preukázanú statočnosť byť ušetrený smrti. Keď však dravej zveri predhodili vojnových zajatcov a zločincov, vrátane kresťanov, očakávalo sa, že všetci zomrú. Zločincov zabíjali aj inými brutálnymi spôsobmi vrátane toho, že ich obliekli do tuniky napustenej smolou a zapálili.

Trojdňový program sa začínal dvoma dňami gladiátorskych zápasov a bojov s divokou zverou. Na tretí deň arénu napustili vodou a konala sa naumachia, námorná bitka so skutočnými loďami. Aj v tomto prípade išlo tak ako v gladiátorskych zápasoch a bojoch s divokou zverou, išlo o krvavú záležistosť. Po desiatich rokoch stavebných prác otvorili Koloseum roku 80 za vlády Vespasianovho syna Tita. Pôvodne sa nazývalo Flaviovský amfiteáter podľa dynastie, z ktorej pochádzali obaja jeho stavitelia. Až neskôr sa vžil názov Koloseum, znamenajúci ,,obrovský´´. Prvé dni trvali 100 dní. Vačšina z 100000 mužov, ktorí sa ich zúčastnili, zahynula, zabitých bolo okolo 5000 zvierat. Podľa správ sa posledné hry v Koloseu - na mieste krvavých bojov konali v roku 523, teda sto rokov po ich úradnom zákaze. .

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?