Jozef Miloslav Hurban Olejkár

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 4996×

Příbuzná témata



Jozef Miloslav Hurban Olejkár

Jozef Hurban sa narodil v r.1817 v Beckove. Študoval na bratislavskom lýceu, kde bol členom Spoločnosti česko-slovenskej. Na výlete bratislavskej mládeže na Devín 24. apríla 1836 prijal meno Miloslav. Pôsobil ako kňaz a bol jedným z kodifikátorov spisovnej slovenčiny. Olejkár je historická povesť, ktorá sa odohráva na začiatku štrnásteho storočia v Trenčíne a okolí. Toto epické dielo vzniklo v roku 1846 v Nitre. Patrí do slovenského romantizmu.

Téma: Boj Matúša Čáka o dosadenie Václava II. na uhorský trón
Idea: Intrigy okolo kráľa Matúša Čáka
Charakteristika postáv:
Olejkár (Hrabovec): nešťastný, má dôveru Matúša Čáka i šľachty
Vít: Hrabovcov nemanželský syn, smelý, chce sa stať liečiteľom
Ľudmila: Olejkárova dcéra, zaľúbená do Víta
zlatník: richtár Trenčína, pomstychtivý, zákerný
Matúš Čák: idealizovaný – dobrý, múdry, spravodlivý

Dej sa začína silvestrovskou nocou roku 1299. Počas búrky sa schádzajú Olejkár so zlatníkom. Miešajú jedy na odstránenie Matúša Čáka a jeho prívržencov. Tie má odniesť Vít Čákovi ako dar olejkára v podobe liečivých mastí. Cestou ho prepadnú, ale zachránia ho spoločníci Matúša - pán Vážecký a Zlatovský. Potom ich zlatník tajne uväzní. Vít sa náhodou dozvie, čo chystajú zlatník s Hrabovcom. Rozhodne sa skryť Ľudmilu u pustovníka, ktorý ho vychovával. Zradí otca svojej milej Čákovi. Ten zatkne zlatníka a oslobodí Vážeckého a Zlatovského. Olejkár je v tom čase na ceste do Budína, kde má vyliečiť arcibiskupa Ilmora, priateľa Matúša Čáka. Keď sa to Čák dozvie, pošle poslov do Budína. Tí dovedú Hrabovca späť. Vít s Ľudmilou zatiaľ idú k pustovníkovmu bratovi, ktorý ich má zosobášiť. Chytia ich a privedú počas súdu do Trenčína. Olejkár tam pred všetkými rozpráva svoj osud: Keď bol mladý, mal syna s chudobnou Želmírou. Jeho rodičia nesúhlasili so sobášom a vydedili ho. Želmíra si zo zúfalstva podrezala žily. Chlapca najprv vychovávala chudobná žena, ktorá mu dala meno Vít, neskôr sa o neho staral pustovník. Keď vyrástol, vzal si ho k sebe do učenia Olejkár. Zatiaľ sa oženil s bohatou a peknou Miladou, s ktorou má dcéru Ľudmilu. Vít s Ľudmilou sa do seba zaľúbili nevediac o tom, že sú súrodenci. Vít tak našiel otca, ale stratil svoju lásku Ľudmilu. Tá požiadala Čáka o vystavanie kláštora, do ktorého by sa mohla spolu s matkou uchýliť. Zlatníka odsúdili na smrť. Olejkára Hrabovca oslobodili, no on si volí dobrovoľnú smrť. Kniha je delená na kapitoly, z ktorých každá začína citátom. Rozprávačom je autor. Používa archaizmy (napr.

junák, hinčovka, peleš, kmín, chasa, palota...), neurčité slovesné tvary (nesúc, ohliadnuc sa) a typický štúrovský slovosled – sloveso na konci vety, zhodný prívlastok za podstatným menom (napr. Vít nešťastný, úrad mestský).

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?