Ján Otčenášek: Rómeo, Júlia a tma

JAN OTCENÁŠEK * narodil sa 19. novembra 1924 v Prahe † zomrel 24. februára 1979 v Prahe » bol jedným z najvýznamnejších ceských prozaikov a tiež divadelným, filmovým a seriálovým scenáristom » pracoval ako úradník, no od roku 1952 sa venoval iba literárnej cinnosti a stal sa clenom Zväzu Ceskoslovenských spisovatelov » po roku 1960 uspel aj ako dramaturg Filmového štúdia Barrandov » vo svojich románoch sa zamýšla predovšetkým nad osudmi svojej generácie pocas okupácie DIELO: » písal diela s rôznou tématikou, napr. : - budovatelská tématika - Plným krokom; Obcan Brych; Pokušenie Katarína - tématika okupácie -Rómeo, Júlia a tma - milostná tématika - Ked v raji pršalo; Víkend uprostred týždna; Mladík z povolania - scenáre - Obcan Brych; Rómeo, Júlia a tma; Milenci v roku jedna … RÓMEO, JÚLIA A TMA » žáner: novela » téma: krutý príbeh dvoch mladých ludí, Pavla a Ester, pocas druhej svetovej vojny » hlavná myšlienka: „ Každá láska má svoje dejiny. Aj ked celkom krátke. Má cas rastu a zrelosti. Má slnecné návršia a strmé svahy. Svoje dažde a snehy. „ ( str. 45) » postavy: Pavel- osemnástrocný študent, spociatku lahostajný ku všetkému a všetkým, ale neskôr sa z neho stáva milujúci a nežný clovek, ktorý je schopný obetovat sa pre svoju lásku- Ester, ale aj za rovnoprávnost. „ si taký bledý a vyhúknutý. Ani chmelový výhonok.“ ( str. 36) Ester- „Sadol si zadychcane oproti nej a prezeral si ju. Až teraz na svetle videl, že je vlastne pekná. Tvár pod temnými vlasmi bola neskutocne bledá, chýbala jej súmernost, no drobné chybicky ju len zvýraznovali. Nerušili. Oci, z ktorých hladela hlboká noc, svietili tmavou žiarou spod oblúkov hustého obocia. Plaché a dojemné, plné detského údivu, boli krásne. Sklzol pohladom po obryse malých prs pod bielou blúzou so žltou hviezdou. Rýchle uhol ocami. Trochu sa mu krútila hlava. Nikdy, ani potom, nerozoznal cím vonia. Mydlo, lacná vonavka, vlasy, vôna podpazusia.“( str. 24) Lojzo- „Vydrzal aj to, ak mu tovariš vykrical zavše tú jeho živnostenskú opatrnost, ale nech si hovorí- v týchto casoch nie je opatrnosti nikdy nazvyš. Nie je už mladík, podnikatelskú ctižiadost, ak vôbec niekedy dajakú mal, dávno hodil za hlavu, ale je tu rodina. Pavel. Musí ho vychovat, postavit obidvoma nohami na pevnú zem. Preto radšej jazyk za zuby!“ ( str. 28/29) Cepek- „Ten Cepek! Papula nemytá! Jemu sa to hovorí. Žije sám ako kôl v plote, vecery trávi v hostinci U certa nad zlým pivom a partickou licitovaného mariášu.“ ( str. 28/29) Rejsek- kolaborant, pokrytec, pomáha Nemcom aj napriek tomu, že vo vojne stratil syna. Ked zistí, že v dome sa skrýva židovské dievca, chce ju udat Reinhard Heydrich- ríšsky protektor, aj ked nebol postavou novely jej dej nepriamo ovplyvnil. Dej novely sa odohráva v období ked na neho spáchajú atentát, nacisti v Cechách nastolia krutý režim. » DEJ: Pavel je obycajný chlapec. Stretáva sa so svojimi priatelmi, chodí do kina a je rád, že už má 18 a cíti sa nezávisle od rodicov. Raz vecer náhodou stretne Ester na lavicke v parku. Dievca sa spociatku k nemu správa nepriatelsky, ale zlomí sa a prizná sa mu, že je židovka. Povie mu i o tom, že jej rodicov odviedli do Terezína a že i ona mala ráno nastúpit do transportu. Zo strachu však nešla, a tak sa z nej stal štvanec. Pavel sa jej rozhodne pomôct, zavedie ju do komôrky v dome hned vedla krajcírskej dielne jeho otca. Spociatku si neuvedomuje nebezpecenstvo, ktorému vystavil seba i svoju rodinu. Každý den Ester navštevuje, nosí jej jedlo a knihy, aby jej rýchlejšie ubiehal cas v zajatí. Svojim rodicom nic nepovie, lebo vie, že pokorného otca by zachvátila panika a matka je chorá. Neraz si však vycíta, že im klame. „ To nevyhnutné klamstvo, otázka bez odpovede, vytvorila medzi nimi nedobré napätie. Postavila stenu medzi otca a syna, nepriepustnú tabulu skla: otázka sklzne po neju ako daždová kvapka.“( str. 30) Po krátkej dobe sa do Ester úprimne zalúbi a ona jeho lásku opätuje. „ Bože môj, ty si... Ved ja tiež.. ci to necítiš, že aj ja...Ta mám rada? Áno! Nech sa deje, co len chce: mám ta rada? Pavel, ty milý chlapce, už je to tak!“ (str. 45) Ked horúci jún dýchal do ulíc, parky hýrili farbami letných kvetov a pánbožkove kravicky liezli po steblách trávy, oni prežívali spolu krásne chvíle zatvorení v izbe so zatemnenými oknami. Tu prežívali vedno tie sladké vecery, sami s hviezdami a dychom toho druhého, štastní jeden pre druhého, a okolo nich dýchal starý dom. Spájalo ich coraz silnejšie citové puto. Každý vecer sa Ester Umývala vo vedlajšej krajcírskej dielni. „ Ako to vyzerám? Musím sa ucesat a upravit kým príde, uvažovala neštastne. Pripadala si tu stále trochu špinavá a pokrkvanáa nemala ani možnost sa vykúpat...Upadám, uvažovala, ach, bože- chcela by som sa mu pácit, tak velmi pácit, každá žena sa predsa chce pácit tomu koho má rada, iba ja nemôzem!“ ( str. 81) No raz ju tam prichytí tovariš Cepek. Rozhodne sa, že ju neudá, ale povie o nej Pavlovmu otcovi. Ten sa velmi vylaká, ale napriek tomu dá Pavlovi balícek s jedlom, ked vecer odchádza za Ester. Dohodnú sa, že ju odvezú k Pavlovej tete na vidiek, kde je to bezpecnejšie. Ked Pavel príde k úkrytu uvedomí si, že ich niekto odhalil. Na dverách je totiž namalovaná židovská hviezda. Sám seba upokojuje tým, že už zajtra bude Ester u tety. “Apokalyptický dej hnal sa rýchle do finále bez toho, aby niekto v meste tušil, ako bude vyzerat. Padlo nejasné ultimátum. Den, hodina. Do nej musia byt páchatelia atentátu vytiahnutý z dier na protektorátne svetlo....Od ich vysnorenia závisí pravdepodobne východ zajtrajšeho slnka.“ ( str. 101) V tú noc sa však strhne v meste strelba, pretože v kostole nedaleko jej úktytu objavili atentátnikov, ktorí sa pokúsili zabit Heydricha. Nemeckí vojaci sú v celom meste, a tak Pavel nemôže íst za Ester. „ Lahká ruka mu zletela na plece. Otec! Položil hlavu na otcovo plece a sotva pocul trhaný šepot pri uchu. Neskoro chlapce..ostáva iba cakat...dúfat...azda nic...azda...uz sú v ulici! ( str. 115) V tom istom dome býva aj kolaborant Rejsek. Ten sa opije a zacne vykrikovat, že v dome sa skrýva židovka a chce ju vydat Nemcom. „ Teraz zapierate.. vše.. všetci ste vedeli, že tu- tu za oknom.. je židovka! Neprihlásená! Je tam..teraz nás všetkých postrielajú!“ ( str. 117) Cepek a ostatní susedia z domu mu v tom zabránia, no vylakaná Ester si uvedomí, že Nemci ju nesmú nájst v dome, lebo by zabili aj jej milého Pavla a všetkých v dome. „Povedzme, že by Boh zakýval na mna prstom a povedal: Pod, Ester, pod sem ku mne nahor a vonkoncom nicoho sa neboj, dievca!Tam dole ta uz nechcú, ked nie si árijka...“ (str. 68) Hoci sa ju Cepek snaží zastavit, Ester vybehne na ulicu. „ Ja musím íst... Pustite ma...Ja už sem nepatrím..nesmiete ma tu držat..zabili by ho..viete..zabili by ho!“ ( str. 123)Ktosi prekvapene zahvízdal a povedla pokojným hlasom, už úplne bez zloby: „ Schau mal, Ernst! Da ist ja eine junge Judin....“ ( str. 126) Aj ked Pavla jej smrt hlboko zasiahla, neustále mu v hlave odoznieval ich rozhovor, ked mu Ester povedala, že nech sa stane cokolvek, on musí žit dalej a srdce bije v hrudi rovnako ako predtým! » SYMBOLIKA: tma - hlavný symbol úzkosti Ester - zasahuje aj do najintímnejších chvíl dvojice a nedovoluje im vychutnat caro vzájomnej blízkosti a hĺbku ich citov - nie je len symbol vtedajšieho ovzdušia pod fašistickou nadvládou, ale aj charakteristickým prírodným motívom pri stretnutiach Pavla a Ester svetlo rána, kedy Ester uteká na ulicu plnú vojakov, jej prináša smrt ( „ Rýchle svitalo. Ruzovkastý svit sa pchal do okna, dunenie tíchlo. Stála uprostred izbicky, oblecená, ruky ovisnuté, a cakala. Coskoro už bude po všetkom. Chladný pokoj. Odovzdanost. Tá tažká lútost, ktorá bolí v srdci je on.“ ( str. 118) - tma a svetlo sa vracajú viackrát ako ústredný motív vzájomne sa vylucujúcich javov: paradox = tma im zabezpecovala život, bezpecie ; tma je aj symbol tmy Pavlovho života bez Ester; svetlo je Ester („Svetlo bolo iba v nom a okolo tma. V tom svetle bol silný, prekvapewný energiou citu, ktorá sa v nom uvolnovala. Nejasne mu bolo lúto toho bývalého Pavla, ktorý ju ešte nepoznal, toho všedného, celkom obycajného vyhúknutého holobriadka. Ako vlastne žil? Žil vôbec?...“ ( str. 45) » JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY: - metafory, ktoré dodávajú deju lyrickost, teda zjemnujú drsnost - lyrickost /jemnost/ vyjadruje vztah Ester a Pavla a krehkost ich vztahu - krátke 1 clenné vety= stupnovanie nebezpecia, napätie je velké, robia z toho dynamický text - nedokoncené vety= neistota, možnost uvažovania, otvorený text pre citatela - vnútorne monológy – priblíženie myslenia postáv; uvažovanie nad životom - personifikácie a prirovnania „ Staré domy sú ako starí ludia: plné spomienok. Majú svoj osobitý život, tvár a vônu. Ich puchnúce steny nasiakli už azda všetkými pachmi, ktoré sa držia v blízkosti ludských príbytkov. Ich steny sú živé podivuhodným spôsobom. Co videli? Co poculi? Iba to co do nich za tie roky nasiakla ich opraskaná omietka. Áno, tie steny sú živé príbehy ludí, ktoré sa už odohrali. Na niektoré casto spomíname a na iné zabudneme. O niektorých sa mlcí. Žijú bez slov. Patria k nikdy nenapísaným, vzrušujúcim dejinám starých domov.“ ( str. 7, 126)

preco tam nemas tie citaty povodne tj. CESKY??? ja sa z toho zblaznim:D ale inak pecka, ja si to prelozim :)) dik