Objednajte si podklady pre seminárne práce, referáty, slohové práce a iné odborné texty na www.seminarkybezprace.sk

Interpretácia diela "Jedáci zemiakov" od Vincenta van Gogha

Kategorie: Umenie (celkem: 241 referátů a seminárek)



Interpretácia diela "Jedáci zemiakov" od Vincenta van Gogha

Jedáci zemiakov (1885)
Vincent van Gogh, Rijksmuseum Vincent van Gogh, Amsterdam

1. Teoretická časť

Zámerom mojej seminárnej práce je interpretácia výtvarného diela od svetovo uznávaného maliara Vincenta van Gogha. Pri práci sa neopieram o zážitok s originálom diela, ale len s jeho fotokópiou. Spomínané dielo som si vybral z viacerých dôvodov. Jednak mi išlo o umelca, ktorého obrazy sú viac osobne expresívne, ako maľby ktoréhokoľvek iného impresionistu a potom ide o dielo, ktoré tvorí úplný začiatok umelcovej maliarskej dráhy.
Pri interpretácii som sa zameral na štyri otázky, na ktoré som sa pokúsil na základe skúmania získať odpovede. Ide o otázky:
a. Čo chcel autor stvárniť týmto dielom?
b. Čo je hlavnou myšlienkou diela?
c. Ako ovplyvnilo dielo nasledujúce diela autora?
d. Aký je prínos diela pre svetovú výtvarnú tvorbu?

Pri interpretácii som sa rozhodol postupovať štrukturálnou interpretačnou metódou. V učebných textoch Pedagogickej fakulty UMB Banská Bystrica, nazvaných Interpretácia výtvarného diela sa uvádza, že umelecké dielo sa štrukturálnou metódou interpretuje ako mnohovrstvový dynamický útvar, vytvorený medzi jeho vnútornými prvkami. Umenie bolo podľa štrukturalistu Sedlmayera čosi iracionálne, čo nielen historicky, ale aj ontogeneticky a fylogeneticky prebieha v archaických vrstvách a svoju prvotnú látku čerpá z najhlbších psychických centier človeka. Každé umelecké dielo je rozvrstvené a to tak, že sa dajú rozoznať tri hlavné významové polohy:
1. Fyziognomická – postihuje to, čo sa dá obsiahnuť na prvý pohľad
2. Vrstva formovo-predmetná – udávaná súhrnom línií, farieb
3. Poloha noetická – umožňujúca myšlienkový výklad



Pri zisťovaní odpovedí na moje otázky som prostredníctvom štrukturálnej interpretačnej metódy postupoval podľa uvedených krokov:
1. popis fyziognomickej polohy diela
2. popis formovo-predmetnej polohy diela
3. popis noetickej polohy diela
4. získanie odpovedí na otázky

Na popis autora a jeho svetového prínosu, ako aj na popis miesta, ktoré dielo zaujíma v autorovej tvorbe, som najskôr použil algoritmus interpretácie, ktorý je tak doplnením celkovej interpretácie. 2. Aplikačná časť

ALGORITMUS INTERPRETÁCIE

1. Demonštrácia umeleckého diela v originále alebo sprostredkovane:
Interpretované dielo demonštrujem na základe reprodukcie prostredníctvom fotokópie, nie na základe originálu.

2.

Základné údaje o výtvarnom diele, historicko-spoločenské pozadie vzniku, názov, meno autora, jeho najdôležitejšie diela:
Vincent van Gogh sa narodil 30. marca 1852 na fare v Groot Zunderte, v južnom Holandsku. Otec bol kalvinistický farár a Vincent sa snažil ísť v jeho stopách. Po škole nastúpil k svojmu strýkovi, ktorý obchodoval s umením v Haagu. Tu podnikol svoje prvé kroky k tomu, aby sa stal farárom. Doma opakovane neuspel pri skúškach na teologickú školu a tak skončil ako kazateľ v jednej malej roľníckej osade v južnom Belgicku. Vincent cítil s chudobou ľudí. Vzdal sa svojho majetku a pohodlného bývania, býval v chatrči a tak sa chcel priblížiť svojim veriacim. Začali ho však trápiť choroby a cítil sa osamelý. Útechu hľadal vo svojom slobodne sa rozvíjajúcom umeleckom talente. Po dvoch rokoch opustil van Gogh túto oblasť, i kazateľstvo a začal sa plne venovať umeniu.
Vo veku tridsiatich rokov za finančnej podpory svojho brata Thea začal navštevovať lekcie umenia. Ale naozaj maľovať začal až v roku 1883, kedy začal žiť s tridsaťdvaročnou prostitútkou z Haagu, ktorej hovoril Kristin. Po niekoľkých rokoch života v chudobe sa ich vzťah rozpadol a on sa vracia ku svojej rodine späť na vidiek. Z tohto obdobia je dielo „Jedáci zemiakov.“ Je to van Goghove prvé majstrovské dielo. Olejom maľoval len štyri roky a toto bol výsledok. Krátko nato sa myšlienkami nasmeroval na Paríž, kam neskôr i odchádza. Prisťahoval sa k bratovi Theovi, ktorý pracoval ako obchodník s avantgardným umením, prevažne impresionizmom. Tieto diela si van Gogh zamiloval a začali ovplyvňovať i jeho prístup k umeniu. Paríž začala mať vplyv na výber tém. Strácali sa morálne a spoločenské podtexty. Pre van Gogha sa však postupne stala Paríž i niečím, čo ho zväzovalo. A tak odchádza na juh a usádza sa v mestečku Arles. V publikácii Vincent van Gogh sa uvádza, že Vincent si už dávno prial spoznať svetlo a farby juhu a Arles si vyvolil na podnet Toulous-Lautreca. Počas ďalších dvoch rokoch namaľoval van Gogh skoro všetky svoje najznámejšie diela. Mestečko Arles a okolitá príroda mu bola vzorom pri maľbách Obilné pole, Vincentov dom v Arles, Vincentova izba v Arles, Slnečnice. Tu sa znova objavuje jeho vášeň pre prírodu. Bratovi Theovi píše: „Udržujem si lásku k prírode, pretože to je skutočný spôsob, ako sa naučiť chápať umenie,“ a na inom mieste: „Tunajšia príroda je tak krásna...nedokážem maľovať tak krásne.“
Po najtvorivejšom období však prichádza kríza. Vincentov duševný stav sa prudko horší a tak sa dostáva do nemocnice v Arles. Nakoniec sám žiada, aby bol umiestnený do ústavu pre chorobomyseľných.

Bola mu čiastočne diagnostikovaná akútna forma epilepsie. Maľovať neprestáva, no jeho obrazy sú viditeľne poznačené jeho stavom. Po rokoch strávených na juhu odchádza späť na sever. Posledné dva mesiace svojho života žije blízko Paríža pod dozorom lekára, ktorý sa ho snaží liečiť. Nakoniec je však neúspešný. 27. júla 1890 spáchal Vincent van Gogh samovraždu, ktorou ukončil svoj život.

3. Percepcia diela:
a. tvarová analýza:
Objektom tejto maľby je päťčlenná roľnícka rodina pri večeri. V popredí máme stôl a na ňom jedlo. Prosté jedlo zo zemiakov a hustá čierna káva. Pozornosť nám na obraze priťahujú dve kľúčové prvky – ruky a tváre. Tie ruky sú ušľachtilé ruky pracujúcich. Kostnaté a silné ruky, ktoré cez deň obrábali pôdu a večer sa dotýkajú toho, čo vyprodukovali. Tváre sú drsné, skoro až prechádzajúce do karikatúry. Sledujeme tú únavu v matkinej tvári, alebo predčasne zostarnutú tvár mladej dievčiny i napriek tomu, že má tak jasné oči. Autor sa nestavia do pozície ochrancu. On neromantizuje. Hovorí, aby si nechali svoje šaty. Nechce maľovať ľudí v neprirodzenej pozícii. Chce ich namaľovať takých, akí sú. Výsledkom je, že sa nám ponúka pohľad, akoby sme cez oblok pozorovali vtedajší rodinný život. Vincent v liste bratovi okrem iného píše: „Ten obraz evokuje prácu rúk a hovorí, že tí sedliaci si počestne zaslúžia aby jedli to, čo jedia.“

b. farebná a svetelná analýza:
V tomto prípade ide o obraz kontrastu svetla a tmy. Keď sa pozrieme na skryté detaily, v pološere objavíme, že na hodinách je sedem hodín. Pre päťčlennú rodinu teda čas večere. Napravo vidieť náboženský obraz, ktorý naznačuje, že ide o bohabojných ľudí. Ale najzaujímavejší je kontrast medzi tmavým pozadím a svetlom v popredí, ktoré ožaruje samotný stôl a kde hlavným centrom pozornosti je jedlo. Prosté jedlo je vyzdvihnuté svojou svetlosťou. Zaujímavá je hra svetla na upracovaných kostnatých rukách, ako i na tvárach, ktorým tak dáva až skoro formu karikatúry. c. povrchová analýza:
Maľba je klasický olej na plátne. Autor maľoval olejom len štyri roky pred vznikom diela. Maľba vznikla v roku 1885, ešte pred autorovým pobytom v Paríži a teda pred ovplyvnením autorovho postoja k umeniu impresionizmom. Rozmery maľby sú 82 x 114 cm.

4. Analýza kompozičných princípov:
Interpretované dielo je treťou a zároveň poslednou verziou daného námetu. Od úvodnej po finálnu verziu je badateľný autorov vývoj. V prvej verzii, nazvanej vidiecky interiér sedia pri stole štyria namiesto piatich vidiečanov. Obraz je viac ponorený do tmy.

Stôl nie je poriadne vidieť a teda nevidíme ani jedlo. Najväčší rozdiel je však v neskôr kľúčových prvkoch, vo vyobrazení rúk a tvárí. V prvej verzii sa im nevenuje taká pozornosť. Dalo by sa povedať, že autor zámerne neukazuje tváre priamo. Druhá verzia má už veľa spoločného s konečnou verziou maľby. Pri stole sedí päťčlenná rodina, existuje tu kontrast medzi tmavým pozadím a svetlom v popredí, ktoré ožaruje stôl s jedlom. V pozadí nechýbajú hodiny, ani svätý obrázok. Rozdiel je už len v tvárach. Nejde o drsné tváre prechádzajúce skoro až do karikatúry, ale o obyčajné sedliacke tváre. Chýba v nich to úžasné stvárnenie únavy, útrap.

5. Ako sa odzrkadľuje tradícia v tematickej nadväznosti, v jednotlivých elementoch a kompozičných princípoch:
Dielo Jedáci zemiakov je, dalo by sa povedať, pocta Rembrandtovi. Spôsob, akým autor stvárňuje jednoduchých ľudí má s dielami od Rembrandta veľa spoločného. Van Gogh nechce maľovať ľudí v neprirodzenej pozícii, nehovorí im, aby si dali sviatočné oblečenie. Hovorí, aby si nechali svoje jednoduché šaty, lebo i v nich je krása. Podobná situácia je aj so svetlom. Kontrast medzi tmavým pozadím a svetlom v popredí je ďalšou vecou, ktorú majú diela týchto autorov spoločné. Rembrandt chápal umenie vážnejšie a hlbšie až neskôr, keď bol už starší. Vtedy sa začal zaujímať o bedárov a o chudobných. Napriek nevzhľadnosti postáv, napriek chudobnému prostrediu na jeho obrazoch pôsobí všetko úprimne, ako u van Gogha. Spoločná je pre oboch umelcov rozprávková víla, ako sa píše v publikácii od Michaila V. Alpatova, ktorá akoby vstúpila nečujnými krokmi do temných izieb, kde sa ľudia zohrievajú okolo pece, tajomným svetlom osvietila predmety a v návštevníkovi prebudila schopnosť prežívať inak nezaujímavý dej ako zázračné odhalenie ľudského vnútra. 6. Miesto výtvarného diela v celoživotnej tvorbe autora:
Po navštevovaní kurzu umenia začal van Gogh v roku 1883 naozaj maľovať. Jeho predstavy a paleta sa obrátili k mužom a ženám. Dielo jedáci zemiakov je van Goghove prvé majstrovské dielo. Olejom maľoval len štyri roky a toto bol výsledok. Dielom chcel autor udeliť poctu Rembrandtovi. Neskôr, počas najproduktívnejšieho umeleckého obdobia v Arles sa už danou témou nezaoberal a maľoval hlavne prírodu, okolie mesta Arles.

7. Miesto autora v dejinách výtvarného umenia:
Vincent van Gogh je mnohými uznávaný maliar. Dnes sú jeho diela hodnotené rekordnými sumami.

Oslavoval ho Hollywood, inšpiroval muzikantov a spisovateľov a galérie po celom svete majú ohromnú návštevnosť, keď je vystavené jeho dielo. Van Goghove obrazy sú viac osobne expresívne, ako maľby ktoréhokoľvek iného impresionistu. Spôsobom, akým bol v nich zaznamenaný jeho tragicky krátky, intenzívny a rozháraný život. 8. Sumarizácia estetických súdov a hľadanie hlbších súvislostí a individuálnych reflexií vo významovej a obsahovej vrstve diela:
Vincent van Gogh pôsobil ako kazateľ v jednej malej roľníckej obci v južnom Belgicku. Súcítil s chudobou ľudí, vzdal sa majetku a žil v chatrči, aby sa tak priblížil svojim veriacim. Ale začali ho trápiť choroby a cítil sa osamelý. Opúšťa svojich veriacich, vzdáva sa kazateľstva a dáva sa dokopy s prostitútkou, s ktorou žije. Po niekoľkých rokoch v chudobe sa ich vzťah rozpadá a on odchádza k svojej rodine. V tom období maľuje obraz Jedáci zemiakov. Obraz je akoby spôsob, ktorým sa chce ospravedlniť svojmu otcovi, tiež kazateľovi a svojim veriacim, ktorých opustil. Chce sa zapáčiť Bohu a odprosiť ho za svoje hriechy. Vytvára obraz oslavujúci chudobných, pracujúcich ľudí. Ľudí, ktorí veria v Boha (svätý obrázok na stene pri hodinách) a z pokorou a vďačnosťou prijímajú „chlieb každodenný.“

ŠTRUKTURÁLNA METÓDA

1. Popis fyziognomickej polohy diela:
Na prvý pohľad nás dielo osloví svojim kontrastom svetla a tmy, ktorá je dominujúca. Na obraze chýbajú svetlé farby a tak sa dosahuje určitá intimita, komorná atmosféra. Bez ďalšieho hlbšieho analyzovania sa nám predkladá obraz piatich ľudí sediacich pri stole, ktorí jedia. Celý akt je zasadený do jednej tmavej izby so slabým osvetlením.

2. Popis formovo-predmetnej polohy diela:
Ide o obraz kontrastu svetla a tmy. Osvetlenie stupňuje realistickú krutosť obrazu. Táto krutosť však nie je vulgárna. Jednoducho je to obraz reality, ktorý je taký, ako realita sama. Keď sa poobzeráme po miestnosti, môžeme povedať, že príbeh je zasadený do kuchyne. V pravom hornom rohu vidieť nádobu s varechami a v hlbokom šere i poličku s dózami. Keď sa ďalej sústredíme na detaily, uvidíme hodiny na ktorých je práve sedem hodín a teda čas na večeru. Napravo od hodín visí náboženský obrázok, ktorý naznačuje, že ide o bohabojnú rodinu. Najzaujímavejší ostáva však ten obrovský kontrast medzi tmavým pozadím a svetlom v popredí, ktoré ožaruje samotný stôl, kde je centrom pozornosti jedlo. Prosté jedlo so zemiakov a silno čierna káva. Našu intenzívnejšiu pozornosť priťahujú dva kľúčové prvky a to ruky a tváre. Na kostnatých rukách je vidieť sedliacky pôvod ľudí na obraze, ktorí ťažko cez deň pracovali.

Tváre sú drsné, skoro až prechádzajú do karikatúry. Je možné vidieť kontrast medzi drsnou unavenou tvárou a mladými jasnými očami dievčaťa. Tento kontrast len podčiarkuje to, že autor chcel namaľovať ľudí v ich prirodzenej pozícii.

3. Popis noetickej polohy diela:
Ako sme sa dozvedeli z algoritmu interpretácie, Vincent van Gogh pôsobil ako kazateľ v jednej malej roľníckej obci v južnom Belgicku. Súcítil s chudobou ľudí, vzdal sa majetku a žil v chatrči, aby sa tak priblížil svojim veriacim. Ale začali ho trápiť choroby a cítil sa osamelý. Opúšťa svojich veriacich, vzdáva sa kazateľstva a dáva sa dokopy s prostitútkou, s ktorou žije. Po niekoľkých rokoch v chudobe sa ich vzťah rozpadá a on odchádza k svojej rodine. V tom období maľuje obraz Jedáci zemiakov. Obraz je akoby spôsob, ktorým sa chce ospravedlniť svojmu otcovi, tiež kazateľovi a svojim veriacim, ktorých opustil. Chce sa zapáčiť Bohu a odprosiť ho za svoje hriechy. Vytvára obraz oslavujúci chudobných, pracujúcich ľudí. Akoby hovoril: „Nechcem vás maľovať v neprirodzenej pozícii, nedávajte si iné šaty, neupravujte sa, veď i takto ste krásni a hodní maľby.“ Rodina na obraze je veriaca (svätý obrázok na stene pri hodinách) a z pokorou a vďačnosťou prijíma „chlieb každodenný,“ i keď je to len prosté jedlo zo zemiakov. V liste bratovi Theovi Vincent píše: „Chcel som, aby tento obraz nás, civilizovaných, upozornil na úplne iný spôsob života.“ Vychádzajúc z toho, môžeme teda usudzovať, že mu naozaj išlo o akési poukázanie na Boha, na iný spôsob života, než konzumný.

4. Získanie odpovedí na otázky

a. Čo chcel autor stvárniť týmto dielom?
Vincent van Gogh chcel stvárniť týmto dielom realistický obraz života ľudí na vidieku. Výsledkom je, že sa nám ponúka pohľad, akoby sme cez oblok chalupy pozorovali vtedajší rodinný život. b. Čo je hlavnou myšlienkou diela?
Jedáci zemiakov sú oslavou práce ľudských rúk a napovedajú nám, že si plne zaslúžia svoje jedlo. Zároveň má dielo i upozorniť na úplne iný spôsob života, než na aký sme v civilizácii zvyknutí. Teda pokora, skromnosť a vďačnosť. c. Ako ovplyvnilo dielo nasledujúce diela autora?
Interpretované dielo je van Goghove prvé majstrovské dielo. Vzniklo ešte pred osudným odchodom do mestečka Arles a teda nemá vplyv na autorovu ďalšiu tvorbu. V zlomovom období Arles sa van Gogh zameral na prírodu a obrazy z mestečka, čo u neho pretrvalo až do smrti.
d. Aký je prínos diela pre svetovú výtvarnú tvorbu?
Dielo Jedáci zemiakov je, dalo by sa povedať, pocta Rembrandtovi.

Spôsob, akým autor stvárňuje jednoduchých ľudí má s dielami od Rembrandta veľa spoločného. Dielo je teda určitým spôsobom návrat k renesancii. Je tu však aj, už spomínaná, hlavná myšlienka diela a odkaz na Boha. S ním súvisiaca pokora, skromnosť a vďačnosť sú nepochybne prínosom pre svetovú výtvarnú tvorbu. 3. Záver – vyhodnotenie

Výber štrukturálnej interpretačnej metódy sa osvedčil. Spomínanou metódou sa mi podarilo zodpovedať na všetky svoje otázky, ktoré som si v úvode položil.
Získané odpovede sú dostatočné na utvorenie si ucelenej predstavy o interpretovanom diele. Pomocou pri samotnej interpretácii mi bol algoritmus interpretácie, ktorý značnou mierou prispel k objasneniu určitých skutočností. Podarilo sa mi objasniť i hlbšie príčiny niektorých zámerov autora a tak môžem skonštatovať, že sa nevynorili ďalšie otázky, či problémy.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?