Horniny na Zemi

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 7325×

Příbuzná témata



Horniny na Zemi

Horniny tvoriace zemskú kôru síce vyzerajú pevné a nemenné, ale v skutočnosti sú už 4,6 miliardy rokov v ustavičnom pohybe. Počas svojej existencie prechádza hornina mnohými podobami. Vietor a voda milióny rokov obrusujú vyvreté horniny, ktoré vznikli chladnutím magmy. Rieky potom zvetrané čiastočky odnášajú do morí a oceánov a ukladajú ich na dne. Ich vrstva narastá a tlakom sa z nich stávajú sedimentárne horniny. Tektonické pohyby ich potom niekedy zdvihnú a vzniknú vysoké pohoria. Vysoké teploty a tlaky zvnútra Zeme pretvárajú sedimentárne horniny na horniny metamorfované – napríklad z vápenca vzniká hladký mramor. Pri ešte intenzívnejšej metamorfóze sa z mäkkého grafitu stáva tvrdý diamant. Možné sú však aj iné zmeny – tektonické pohyby v niektorých prípadoch vťahujú horniny späť do plášťa, kde sa znova roztavia na magmu a stanú sa materiálom na vznik ďalších hornín. Stavebné kamene sveta
Všetky horniny sveta – do neba čnejúce himalájske štíty, tvrdé dosky čierneho čadiča na Islande i pieskovcové veže v americkom Monument Valley – patria do jednej z troch skupín :
1. Horniny vyvreté, pochádzajúce z magmy, tekutej lávy z vnútra Zeme, ktorá sa na povrch zvyčajne dostáva pri výbuchu sopky. Láva rýchlo chladne, a preto hornina vyvretá týmto spôsobom má jemnú štruktúru. Niektorá magma sa však nedostane až na povrch, ale sa postupne ochladzuje v zemskej kôre a vzniká oveľa hrubozrnnejšia hornina.
2. Usadené, sedimentárne horniny. Vznikajú ukladaním piesku, bahna, kalu a iného oveľa hrubozrnnejšieho materiálu. Tlak tieto horniny nakoniec smelí. Eróziou – pôsobením tepla, chladu, vetra a vody – z nich potom vznikajú zaujímavé skalné útvary. Príkladom je Veľký kaňon (Grand Canyon) v Arizone.
3. Metamorfované horniny. Vznikli tak, že jestvujúcu horninu premenil tlak a teplota. Napríklad tektonické procesy, ktoré sformovali Alpy, vytvorili v taliansku z usadeného vápenca kararský mramor.

Poklady v podzemí
Zemská kôra nám poskytuje pestré nerastné bohatstvo. Najbežnejšie kovy – železo a hliník – sa takmer vždy nachádzajú vo forme rudy, teda v zoskupení minerálov, v ktorom kov tvorí chemickú zlúčeninu s inými prvkami. Vzácnejšie a cennejšie sú kovy ako zlato, ktoré s inými prvkami nereagujú. Obyčajne sa nachádzajú v čistej podobe a navyše v žilách vo veľkej hĺbke.
Drahokamy, ktoré sa vysoko cenia pre ich vzácnosť a krásu pochádzajú z hlbín zemskej kôry. Vznikli pod obrovským tlakom a za vysokých teplôt, čo vytvorilo ich pevnú kryštalickú štruktúru.

Sú preto veľmi tvrdé. Najtvrdšou známou prírodnou látkou je diamant. Malé a nedokonalé diamanty, z ktorých sa nedajú vybrúsiť diamanty, sa používajú v priemysle na rezanie a brúsenie.

Cyklus hornín
Horniny nadobúdajú rôzne podoby. Úlomok horniny môže byť na zemskom povrchu transportovaný do značných vzdialeností, ale aj vnútri zemskej kôry môže putovať hore i dolu. Horniny na povrchu zvetrávajú a ukladajú sa ako sedimenty, ktoré sa neskôr môžu stať súčasťou nových sedimentárnych hornín. Z nich potom vplyvom tlaku a vysokých teplôt vznikajú metamorfované horniny, ktoré sa pri styku s magmou tavia a kužeľom sopky sú opäť vyvrhnuté na povrch. Magma stuhne, premení sa na vyvretú horninu, a hneď ako začne na povrchu zvetrávať, celý cyklus sa začína odznova.
Zloženie Zeme
Takmer 90 percent hmoty Zeme tvoria štyri prvky – kyslík, kremík, hliník a železo; najrozšírenejšie z nich je železo, ktorá podľa odhadu tvorí asi 90 percent zemského jadra. Avšak v zemskej kôre je železo až štvrté a najčastejším prvkom je tam kyslík. Druhým najhojnejším prvkom v zemskej kôre ja kremík, ktorý je obsiahnutý prakticky vo všetkých horninách, piesku, íle i pôde. Nerasty (minerály)
Nerasty sú anorganické rovnorodé prírodniny. Vo všetkých svojich častiach majú rovnaké zloženie, vnútornú stavbu a vlastnosti. Napríklad vápenec a mramor obsahujú biely minerál kalcit. Medzi nerasty patria aj drahé kamene, napríklad diamanty, a rudy, ktoré obsahujú kovy, napríklad železo a hliník. Takmer všetky kovy sa získavajú z rúd.

Kryštály
Mnohé nerasty pozostávajú z kryštálov – útvarov s pravidelným usporiadaním atómov a molekúl; rovné strany majú rôzny tvar a veľkosť. Niektoré sa na svetle trblietajú , pretože sú priehľadné a majú hladký lesklý povrch. Každý minerál tvorí kryštály charakteristického tvaru, napríklad hranolu či kocky. Kryštály rastú z roztavených nerastov alebo z nerastov rozpustených v kvapalinách, napríklad vo vode.

Najznámejšie horniny:
Púšťová ruža – na púšťach a v iných suchých oblastiach vytvára nerast sadrovec plátkovité kryštály, a to tak, že sa z neho odparuje voda a zostanú z nej vrstvičky minerálu
Halit – kuchynská (kamenná) soľ je minerál halit, ktorý vzniká odparovaním morskej vody. Podzemné ložiská halitu sú pozostatkami pradávnych soľných jazier.

Čistý halit je bezfarebný, no prímesi mu dodávajú napríklad svetloružový odtieň.
Tyrkys – tyrkys je modrozelený nerast, ktorého tenké žilky bývajú zapustené hlboko v rôznych horninách. Klenotníci z neho brúsia nádherné drahokamy.
Síra – tuhnutím roztavenej síry sa vyzrážajú žlté kryštály. Zo síry sa vyrába guma a rôzne chemikálie; jej veľké podzemné náleziská sa nachádzajú v Spojených štátoch.
Galenit – galenit, zlúčenina síry a olova, vytvára kockové kryštály. Je to najdôležitejšia olovnatá ruda a často sa vyskytuje v podobe žíl vo vápenci. Tavením rudy, čiže žíhaním v peci, sa odstráni síra a ostane olovo.
Kremeň – kremeň patrí medzi najrozšírenejšie nerasty. Elektronické hodiny a hodinky obsahujú drobné brúsené kúsky kremeňa, ktoré riadia meranie času s veľkou presnosťou.
Drahokamy:
Zafír a rubín – vysokocennými drahokamami sú kryštály farebných minerálov. Zafíry a rubíny sú odrody nerastu korundu. železo a titán menia korund na modrý zafír, chróm vytvára červený rubín.
Opál - vnútri opálov prekrásne prebleskujú dúhové farby. Tieto polodrahokamy obsahujú najmä kremeň, nerast, ktorý sa nachádza v piesku. Opály netreba fazetovať, namiesto faziet rozptyľujú a odrážajú svetlo vnútri opálu drobné guľôčky kremeňa, ktoré mu dodávajú sfarbenie od mliečnobieleho až po čierne. Medzi najcennejšie patria čierne opály. .

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?