Homér Odysea

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2922 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 5693×

Příbuzná témata



Homér Odysea

Dejová línia
Dej eposu sa odohráva pár dní pred návratom Odyssea na rodnú Ithaku, ktorú opustil pred takmer dvadsiatimi rokmi. Dôvod jeho odchodu bola Trójska vojna. Agamemnón spolu s bratom Ménelaom spravia výpravu proti Tróji, pretože Parid – syn trójskeho kráľa Priama - unesie Ménelaovu manželku krásnu Helenu. Odysseus odchádza s nimi a po deviatich rokoch vojny sa Odysseus vyznamená lsťou, keď vyhlási Trójanom mier a ako dar im dá obrovského dreveného koňa, do ktorého sa sám skryje aj s niekoľkými druhmi. Trójania pri oslavách víťazstva zabudnú na koňa a Odysseus vylezie aj s druhmi von. Otvoria brány Tróje a pozabíjajú Trójanov. Odysseus ako posledný odchádza od brehov Tróje aby sa vrátil domov…
Pri zhromaždení bohov sa bohyňa Pallas Athéna prihovorí za Odyssea, aby mu pomohla pri jeho snahe vrátiť sa domov. Nakoniec sa bohovia dohodli že vyšlú boha Herma na Ógygiu aby prikázal nymfe Kalypsó aby prepustila Odyssea, ktorého tam zadržiavala už sedem rokov. Pallas Athéna sa zatiaľ vydala za jeho synom Télemáchom, aby ho povzbudila a poslala ho do piesočnatého Pylu aj do slávnej Sparty aby sa aspoň niečo dozvedel o svojom otcovi. Prišla za ním do paláca, kde našla spupných pytačov ktorý sa tam zabávajú a nivočia Odysseove majetky. Chceli si za ženu zobrať Télemáchovu matku Pénelopu. Télemáchos si požičia od Noéma loď a ešte v ten večer vyrazil na cestu. Vydal sa za Nestorom aby sa ho popýtal na svojho otca. Nestór mu však nevedel nič povedať a tak sa vydal do slávnej Sparty za kráľom Ménelaoom. Ani od neho sa však veľa nedozvedel. Medzitým sa pytači dozvedeli o jeho ceste a chceli ho zabiť. A tak sa Antinoos aj so svojimi druhmi vydal na neho striehnúť, aby ho mohol pri ceste späť zabiť. Zatiaľ dostala Kalypsó správu od bohov a oznámila Odyssevi, že môže ísť. Postavil si loď a vydal sa na rybnaté more. Osemnásť dní sa plavil po mori keď zbadal zem Fajákov. V tom čase sa však vracal aj Poseidón vracal zo slávností u Aithipoiov zbadal Odyssea a rozbúril more. Odysseova plť sa rozbila a po dvoch dňoch zúfalého plávania sa dostal na ostrov. Potom si lahol do krovia z dvoch olív a dolahla naňho veľká únava. Kým Odysseus spal Pallas Athéna sa vkradla do spánku dcére kráľa Fajákov Nausike a poveala jej aby sa ráno vybrala prať svoju svadobnú výbavu. Nausiká ju posúchla a na druhý deň sa vybrala k pobrežiu. Keď oprali výbavu Nausiká sa hrala so slúžkami s loptou. Raz im lopta odletela trochu ďalej a lopta spadla do vody.

Dievčatá išli zachraňovať loptu a na ich krik sa Odysseus zobudil. Nausiká mu dala nové šaty a vybrali sa do paláca kráľa Alkinoa. Pri lesíku pred mestom nechala Nausiká Odyssea samého, aby sa vybral do paláca až keď ju nebude vidieť aby ju meštania neohovárali. Odysseus sa potom zahalený v oblaku hmly vydal do paláca. Keď vošiel hodil sa Nausikinej matke k nohám, aby si získal jej priazeň. Po hostine Odysseus vyrosprával o svojej poslednej plavbe. Na druhý deň usporiadal Alkinoos na Odysseovu počesť hry. Potom sa Alkinoos pri hodovaní spýtal kto je vlastne ich vzácny hosť. Vtedy začal Odysseus svoje dlhé rozprávanie o svojej desaťročnej ceste domov…
Spomínal na to ako sa dostali do krajini Kykópov, ako s nimi bojovali, zvíťazili. Potom presviedčal svojich druhov, aby odplávali od brehov tejto krajiny. Tí si však zatiaľ užívali bohatej koristi. Pár Kikónov, ktorý prežili, zavolali si na pomoc susedov a tí sa potom rýchlo vrhli na oslavujúcich Odysseových druhov. Aj keď sa zachránili mnohí z jeho druhov tam zahynuli. Neodplávali však od brehov skôr kým si neboli istý že sú na lodiach všetci živý, kým nezavolali na každého kdo padol v bitke. Vravel aj o tom ako potom zápasili s víchricou a ako sa dostali do krajiny Lótofágov – mierumilovného národa, ktorý svojim hosťom dávajú sladké plody Lotosu. Kto ho ochutná zabudne na všetko a nebude sa chcieť vrátiť. To sa stalo aj Odysseovim druhom, ktorých potom museli nasilu odvliecť od Lótofágov. Potom prišli do krajiny Kyklópov. Dostali sa do jaskyne Kyklópa Polyféma. Ten ich uveznil a jedol ich. Odysseus sa opäť vyznamenal svojou bystrosťou a umom. Keď Polyfémos zaspal, vrazil mu Odysseus do jeho jediného oka rozpálené brvno, ktoré ho úplne oslepilo. Keď Polyfémos zavolal na ostatných Kykópov, aby chytili Odyssea, nehľadali ho, pretože Odysseus povedal Polyfémovi že sa volá Nikto, takže keď Polyfémos povedal ostatným Kyklópom, že ho oslepil Nikto, rozišli sa. A preto sa aj na Odyssea Poseidón hneval. Ďalej rozprával o svojom ďalšom nešťastí, keď sa dostal ku kráľovi Aiolovi, vládcovi vetrov. Po hostine mu Aiolos chcel pomôcť a tak zviazal všetky nepriaznivé vetry do vrecúška a dal ho Odysseovi. Na desiaty deň plavby, keď užbol Odysseus veľmi ustatý, lebo celú tú dobu stál pri kormidle, keď už boli vidieť jeho rodné brehy Ithaky, Odysseovi druhovia chceli vedieť čo mu to Aiolos dal. Mysleli si že nejaké dary, zlato a striebro. Veď všade, kde Odysseus prišiel, iba dostával dary a tak rozviazali vrecúško s nepriaznivými vetrami a tie ich odviali naspäť ku kráľovi Aiolovi.

Keď sa to dozvedel pochytil ho hnev a vyhnal Odyssea aj s jeho druhmi preč. Vraj nebude pomáhať ľuďom, ktorých bohovia nemajú radi. Po ďaľších šiestich dňoch plavby sa doplavili do krajiny Laistrýgonov. Priplávali k ich prístavu, ktorý bol veľmi úzky a nebezpečný. Navyše zo skál vyrastali ostré výbežky. Poslal niekoľko mužov, aby zistili, kde sa nachádzajú. Ondelho stretli obrovskú dievčinu, ktorá ako sa neskôr ukázala bola dcérou Laistrýgonského kráľa Antifata. Dievčina im ukázala cestu a onedlho prišli k palácu. Prišli ku kráľovi, ktorý sa ich vypytoval, kde majú ostatných druhov. Až neskôr sa ukázalo prečo. Keď Antifates skončil, zjedol jedného druha. Ostatní dvaja sa dali na útek. Laistrýgoni prišli k prístavu, začali odtrhávať celé kusy skál a hádzať po lodiach Odysseovich druhov. Zachránil sa iba Odysseus so svojou loďou lebo nevplával do prístavu, ale čakal pred ním. Po dlhých dňoch plávania sa dopravili na ostrov Aiaios, kde žila bohyňa Kirké. Rozdelili sa na dve rovnaké skupiny Odysseovu a Eurylochovu. Eurylochos aj so svojou skupinou išli na výzvedy. Prišli až k domu bohyne Kirké, ktorá ich pohostila a dala im napiť vína. Do vína im však primiešala čarovného prášku a keď sa napili, šibla ich čarovným prútikom. Potom sa všetci premenili na bravy a Kirké ich hnala do chlieva. Iba Eurylochos čo čakal pred dverami, keď to videl utekal to povedať Odysseovi. Odysseus sa rozhodol, že pôjde za nimi. Cestou ku domu bohyni Kirké stretol Odysseus boha Herma. Ten mu podal čarovnú bylinu a povedal mu, že keď na neho vytiahne Kirké čarovný prútik, nech vytasí meč a priskočí k nej akoby ju chcel zabiť. Až keď mu Kirké zloží prísahu, potom môže schovať meč. Odysseus tak urobil. Kirké oslobodila jeho druhov a hodovali. Keď sa minul rok, Odysseus začal pomýšľať na odchod. Kirké mu povedala, že sa musí vydať do Hádovej ríše a vypýtať od Teiresia veštbu. Mal to vraj spraviť tak, že pri mieste kde sa vlievajú Pyriflegethón a Kókytos do Acherontu. Tam vykopať jamu a spraviť tri úlitby. Prvú z medu a mlieka, druhú zo sladkého vína a tretiu z múky do ktorej nasype bielej múky. Potom ešte musí obetovať čiernu ovcu a barana. Odysseus tak urobil. Obetoval barana aj ovcu. Keď z nich začala vytekať krv. Začali z ríše mŕtvych vychádzať duše mŕtvych. Keď konečne prišiel aj Teiresiás Odysseus si vypýtal veštbu. On mu povedal, prečo sa na neho Poseidón hnevá. Povedal mu aj o tom ako príde na ostrov, kde sa pasú Héliove stáda. Povedal mu aj čo má po príchode domov spraviť, aby mu bohovia odpustili a nehnevali sa na neho.

Nakoniec sa Odysseus spýtal čo musí spraviť, aby sa mohol rozprávať aj s inými dušami. Môže sa vraj rozprávať iba s tým komu dovolí napiť sa krvi. Odysseus sa potom ešte dlho rozprával aj so svojou matkou aj s ostatnými dušami. Odysseus sa potom ešte raz vrátil na Aiaiu, aby spálil Elpénorove telo. Bol to Odysseov druh, ktorý deň pred odchodom od Kirké spadol zo strechy a zlomil si väz. O jeho smrti sa však dozvedel až v Hádovej ríši. Keď sa vrátil na Aiaiu apochoval zosnulého druha, Kirké mu povedala čo ho ešte čaká. Povedala mu o chŕliacej Charybde, ktorá tri razi do dňa vpíja a chŕli vodu. Ale aj o šesťhlavej Skylle. Odysseus sa opäť vydal na cestu. Zanedlho došli k Sirénam. Sirény boli nádherné dievčatá s krídlami vtákov a vedeli nádherne spievať. Kto počuje ich spevy ide za nimi a zahynie na ostrých skalách. Odysseus zalial druhom uši voskom a sám sa nechal priviazať o stožiar aby počul ich spev. Odysseus potom kričal, aby ho odviazali, ale jeho druhovia ho na jeho žiadosť ešte kým prišlin k Sirénam ešte viac spútali. Bezpečne teda prešli okolo Sirén a dostali sa k dvom obludám. Odysseus sa vyvaroval Charybde, aby nezahynuli všetci. Skylla chytila do každej svojej hlavy jedného človeka. Odysseus aj s ostatními druhmi potom rýchlo odplávali a prišli na ostrov, kde sa pásli Héliove čriedy. Odysseus varoval svojich druhov aby nezabíjali žiadny kus. Keď zakotvili loď začal fúkať vietor a zlé počasie trvalo mesiac. To už im však začali dochádzať zásoby. Odysseus sa vybral hľadať nejakú potravu. Tej situácie využil Eurylochos a prehovoril k druhom. Povedal, že radšej zomre rýchlou smrťou na mori ako hladom. Všetci s ním súhlasili a tak zabili niekoľko čaptavých volov a najlepšie kusy obetovali bohom. Keď sa vrátil Odysseus bol veľmi rozhorčený a skľúčený. Bohovia im zoslali zlé znamenie. Kože sa začali plaziť a mäso na ražni bučať. Onedlho sa nebo rozjasnilo a vydali sa na plavbu. Keď už boli ďaleko od ostrova zoslal na nich Zeus veľkú víchricu a všetci až na Odyssea zomreli, pretože on ako jediný neochutnal mäso Héliovho stáda. Odysseus zviayal kýl a stožiar a na nich sa zachránil. Po deviatich dňoch plavby sa ešte raz dostal až ku Charybde a potom na Ogýgiu k nymfe Kalypsó…
Po rozlúčkovej hostine naložili Fajáci na loď dary a Odysseus sa vydal na plavbu. Ešte v tú noc sa rýchla Fajácka loď dostala k brehom Ithaky. Zakotvili v zátoke, vyložili spiaceho Odyssea pobrali sa na spiatočnú cestu.

Poseidón to zbadal a keď už bola loď pred ostrovom Fajákov, nechal ju Poseidón skamenieť a obklopil mesto pohorím, pretože bol na nich nahnevaný, kvôli tomu, že ochotne prevážali každého po mori. Nadránom, keď sa zjavila ružovoprstá Zora zobudil sa Odysseus na pobreží rodnej Ithaky. Nespoznal ju, myslel si, že zase je ne nejakom cudzom ostrove. Veď za tých dvadsať rokov sa toho toľko zmenilo. V tom sa mu však zjavila bohyňa Pallas Athéna, aby ho uistila, že je doma. Šla s ním do jaskyne, kde sa zdržiavajú nymfy, aby si tam schoval dary. Potom ho premenila na starého žobráka a povedala mu aby zašiel za pastierom svíň Eumaiom, ktorý mu ešte vždy ostal verný. Eumaios ho pohostil a ponúkol mu nocľah. Na druhý deň k nim prišiel Télemachos. Ten však svojho otca nemohol spoznať, lebo bol zmenený na starého človeka. Keď Eumaios odyšiel, zjavila sa Pallas Athéna vo dverách tak, aby ju videl iba Odysseus. Žmurkla na neho a on pochopil, že má vyjsť von. Vyšiel za ňou. Povedala mu, že už sa môže dať synovi spoznať a vrátila mu jeho podobu. Télemachos najskôr neveril vlastným očiam, ale Odysseus mu to všetko vysvetlil. Télemachos mu vyrozprával čo sa deje v paláci. Poradili sa ako sa zbaviť pytačov. Na druhý deň, keď Eumaios viedol veľkého brava pytačom na hostinu, zobral aj Odyssea, aby si niečo vyžobral. Pénelopa chcela starčeka vidieť, ale ten jej odkázal, že za ňou príde až večer. Medzitým sa vo dverách zjavil Íros. Vyprovokoval bitku s Odysseom. Keď si Odysseus dal dole handry, všetci uvideli jeho postavu. Íros si to všimol tiež a videl, že sa prepočítal. Udrel Odysseovi do pleca. Ten mu hneď úder vrátil a Íros ležal na zemi. Pytači, ktorý sa na tom zabávali dali Odysseovi ako cenu kozí žalúdok plný masti a krvi, chlieb a víno v zlatom pohári. Večer sa Odysseus strezol s Pénelopou. Ani jej však neprezradil svoju totožnosť a vyrozprával jej vymyslený príbeh. Pénelopa opäť nariekala a bedákala. Pénelopa mu najskôr nechcela veriť, keď jej povedal čo mal Odysseus na sebe keď odchádzal povedal pravdu a uverila mu. Akoby nevravel pravdu, keď to bol on sám ??? Potom prikázala Pénelopa Eurykleyi, starej pestúnke, aby Odyssea okúpala. Keď zbadala jeho jazvu na nohe, ktorú mal po tom čo lovil na diviaka, spoznala ho. Chcela zakričať, ale Odysseus ju utíšil a povedal jej, aby to nikomu nepovedala. Vten deň, opäť prišiel Odysseus do paláca a prikázal, aby zavreli bránu a dvere od hodovnej siene. Potom prišla Pénelopa do siene, kde pytači hodovali. Povedala, že ten kto napne luk a prestrelí ním oká dvanástich sekier, toho si zobere za muža. Všetci pytači to vyskúšali ale nikomu sa nepodarilo ani napnúť luk. Potom sa o pokus prihlásil aj Odysseus.

Pytači nesúhlasili, vraj by to bola veľká pohana kebz sa to im nepodarilo a žobrákovi áno. Pénelopa mu povedala, že keby sa mu to aj podarilo, nemohol by si ju odviesť za ženu. Télemachos nakoniec rozhodol, že to Odysseus môže skúsiť a poslal matku preč. Odysseus prestrlil oká sekier. Potom skočil na prah dverí vysypal šípy z tuľajky a zasiahol Antinoa do hrdla. Potom zabil Eurymacha, ale aj ďaľších. Pytači len zmetene pobehovali po sieni a hľadali zbrane, ktoré im Télemachos schoval. Télemachos priniesol zo sklepa zbrane aj pastierom. Sklep nechal otvorený a pastier kôz Melanthios začal nosiť zbrane pytačom. Eumaios aj Filoitos bežali za ním do sklepa a zviazali ho. Onedlho pobili všetkých pytačov. Ušetril iba Medóna a pevca Fémia. Potom chcel Odysseus potrestať služky. Spýtal sa Eurykleyi, ktoré služky ho zradili. Bolo ich dvanásť. Dal im vyumývať hodovnú sieň a potom ich aj s pastierom kôz Melanthiom obesili. Hodovnú sieň vyčistil sírou. Vtedy už Eurykleya nevydržala a bežala Pénelope prezradiť tajomstvo. Šla do siene a pochybovala či to je naozaj Odysseus. Povedala Eurykleyi aby vyniesla posteľ a ustlal Eurykleyiovi kde si želá. Ale Odysseus namietal, že to neni možné, pretože je viazaná k vysokej bujnej olive a nikto by s postelou ani nepohol. Keď to Pénelopa počula nahrnuli sa jej slzy do očí lebo o tom tajomstve vedeli len oni dvaja. Potom sa Odysseus vybral za svojim otcom Láertom, ktorý sa vysťahoval na vidiek. Už roky mu srdce zužoval stratený syn. Odysseus chcel vedieť či ho Láertes spozná a začal mu rozprávať vymyslený príbeh. Tvrdil že stretol Odyssea. Keď to jeho otec počul rozplakal sa. Už to nevydržal ani Odysseus a povedal mu pravdu. Keď Láertes zbadal Odysseovu jazvu uveril mu. Išli sa najesť, no po chvíle ich vyrušil hluk. Boli to rodiny pobytých pytačov, ktorý sa chceli za nich pomstiť. Začal sa boj a aj by ich Odysseus všetkých pobil nebyť Pallas Athény, ktorá medzi nimi uzavrela mier. Charakteristika postáv
Odysseus – bol statočný, trpezlivý, rozvážny. Ako vládca bol múdry a oddaný
svojmu ľudu. Zároveň však bol veľmi krutý k tím ktorý zradili. Télemachos – bol spravodlivý a rozvážny, avšak bol príliš mladý a neskúsený
na to, aby prevzal vladárske kreslo. Pénelopa – krásna a milujúca manželka, ktorá večne dúfala, že sa Odysseus
vráti, aj keď tomu už sama prestávala veriť. Kirké – bohyňa, ktorá svojim správaním pripomínala skôr ježibabu, zároveň
však poznala veštby a vedela ako sa má správať, keď sa naplnia.

Aialos – pohostinný kráľ, ktorý sa však bál a mal rešpekt pre bohmi
Alkinoos – pohostinný kráľ Fajákov
Antinoos - najodvážnejší, najlakomejší pytač. Organizoval výpravu proti
Télemachovi
Eurymachos – jeden z najodvážnejších pytačov
Hélios – boh slnka, žiadal za zabitie kusov z jeho stáda smrť
Pallas Athéna – bohyňa s „iskrivými očami“, pomáhala Odysseovi aby sa čím
skôr vrátil na rodnú Ithaku
Poseidón – boh mora, takisto ako Hélios žiadal odplatu
Zeus – kráľ všetkých bohov, snažil sa byť spravodlivý a vyhovieť požiadavkám ľudí aj bohov. Problémy a konflikty
Télemachos a pytači – Télemachos, chcel zakročiť proti pytačom. Zároveň sa ich však bál, pretože bol sám. Musel trpieť ich urážky a všetko ich pobývanie a hodovanie v paláci s nádejou, že raz sa pomstí. Pytači sa ho snažili zbaviť, lebo on bol prakticky jedinou prekážkou medzi nimi a Pénelopou. Odysseus a cesta domov – Odysseus chcel už mnohokrát počas svojej cesty skoncovať s utrpením, ktoré prežíval. Vydržal až dokonca vďaka svojej rozprávkovej trpezlivosti a dlhoročnej nádeji, že raz sa vráti. Pénelopa a pytači – Pénelopa ostávala verná Odysseovi, no vedel, že ak sa nevráti, bude si musieť zobrať za muža niektorého z pytačov. Odysseus a Poseidón – veľmi zaujímavá príhoda, ktorá je zároveň paradoxom. Odysseus sa dostal do Polyfémovej jaskyne. Keby sa nepokúsil zachrániť zomrel by. Preto oslepil Polyféma a tým pádom sa zachránil. Poseidón sa na neho hneval lebo mu oslepil syna. Odysseus sa nemohol tejto situácí vyhnúť. Hneval sa Poseidón na neho tým pádom preto, že si zachránil život ???
Citáty
Zeus: „Aké slovo ti to, dcérka milá, vykĺzlo z ohrady zubov ?“
Kalypsó: „Čo ťa ku mne privádza, milý a ctihodný boh ?“
Antinoos: „Milý Télemachos, márne tu proti nám vystbuješ a brojíš: my nie sme vinný! Vieš, kto je pôvodcom všetkých nepríjemností? Tvoja matka! Sú tomu už tri roky, ba čochvíľa štyri, ako sa zahráva so srdcom svojich pytačov.

Každému necháva nádej, každému posiela odkazy a sľuby, ale v mysli má iné zámery!“
Polyfémos: „Ty si myslíš, že Kyklópovia sa boja Dia a iných bohov ?“
Odysseus: „Chytili sme kyjak a jeho ostrý, rozžeravený koniec sme vrazili obrovi do oka…“
Aiolos: „Do tohto vreca zviazal som všetky zúrivé vetry.“
Kirké: „Kto si, vznešený cudzinec? Čím si dosiahol, že ťa moje zázračné šťavy nepremohli? Nijaký človek nemôže odolať môjmu nápoju, keď mu raz vojde za ohradu zubov! Nie si náhodou Odysseus, o ktorom mi hovoril Hermés? Nie si ten Odysseus, ktorý má ku mne prísť na rýchlej černavej lodi, keď sa bude vracať z Tróje? Schovaj svoj ostrý meč do pošvy, vstúpime na sladké lôžko! KeĎ sa raz spojíme ľúbostnou vášňou, stratí sa nedôvera a iste si potom budeme veriť.“
Kirké: „Osud určil, že kým ta prídeš, musíš navštíviť dom vladára Háda a hroznej Persefony a tam požiadať o veštbu dušu thébskeho Teiresia.“
Antikleia: „Neprišla za mnou bystrá strelkyňa šípov, aby mi zobrala život, a neprišla na mňa ani choroba, ktorá vie často ošklivým chradnutím údov zbaviť človeka síl.. Starosť o teba a túžba po tebe, môj milý synček, mi vzali život!“
Eurylochos: „Viete čo, milý priatelia ? Každá smrť je zlá. Ale zo všetkých smrtí, aspoň podľa mňa, je smrť hladom najhoršia! Na čo čakáme? Vezmime najkrajšie kusy z Héliovho stáda a obetujme bohom! Ak sa nám ich podarí zmieriť a vrátime sa na rodnú Ithaku, dáme urobiť Héliovi svätyňu a vložíme do nej plno nádherných darov. Možno nám odpustí… No ak aj neodpustí a zničí našu loď aj nás, milšia mi je rýchla smrť v mori ako pomalá smrť hladom a smädom na tomto ostrove!“
Antinoos: „Kto z vás zvíťazí, ten sa môže napchávať masťou a krvou z kozích žalúdkov, čo sme si odložili na večeru! A ten jediný dostane právo chodievať na naše hostiny a žobrať od stola k stolu“
Pénelopa: „Odysseus! Môj prekrásny milý manžel!“
Pallas Athéna: „Zastavte ihneď túto ukrutnú vojnu, prestaňte prelievať krv a rýchlo sa zmierte!“.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?