Hodnotenie - Vplyv hodnotenia na žiakov

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2941 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 9626×

Příbuzná témata



Hodnotenie - Vplyv hodnotenia na žiakov

Hodnotenie je silným stimulujúcim prostriedkom a má veľký výchovný význam, pokiaľ je však správne a spravodlivé. Termín ohodnotenie sa často stotožňuje s termínom známka. Ohodnotenie je širší pojem ako známka, je výrazom emocionálneho vzťahu, hodnotiaceho posudku a oznámkovania (známky). Známka je meradlom vedomostí žiakov, nemá byť ani odmenou, ani nástrojom trestu.

Ohodnotenie sa môže vyjadrovať slovom, pohybom, posunkom, mimikou vyjadrujúcou súhlas, schvaľovanie, spokojnosť, pochvalu, nesúhlas a pod. Kladné ohodnotenie posilňuje sebadôveru žiaka, záporné je prostriedkom, ktorý pomáha žiakovi odstrániť chyby a nedostatky. Hodnotiaci vzťah a jeho vyjadrenie má veľký vplyv na formovanie vlastného hodnotenia, sebahodnotenia, ktoré je istým prvkom sebavedomia.

Zhodnotenie výsledkov učenia a učebnej práce môže učiteľ vyjadriť aj pomocou známky, ktorá sa zafixuje v školských dokumentoch a odráža všeobecnú úroveň žiackych vedomostí, zručností a návykov. Známka je jedným z motívov učenia. Nie je zriedkavosťou, že známka určuje postavenie žiaka v triede, vzťah rodičov k jeho úspechom a pre mnohých je známka zmyslom učenia. To však nie je pravý význam známky. Skúsený a tvorivo pracujúci pedagóg má u žiakov vzbudzovať záujem o učenie, o získavanie nových vedomostí, o spôsob učenia. Žiaci majú záujem o učenie a tešia sa, keď sa im podarí splniť zložitú úlohu, na ktorej si museli „lámať hlavu“, prekonávať ťažkosti, vynachádzať nové spôsoby práce. Takáto intenzívna rozumová činnosť na hodine im prináša radosť a zadosťučinenie, uspokojuje ich a povzbudzuje k učeniu. Úloha a význam známky sa pritom pre niektorých žiakov posúva na vedľajšiu koľaj, zmysel učenia nachádzajú v plnení úloh, v práci a v získavaní nových vedomostí; pre iných nadobúda funkciu kontroly vedomostí.

Skúšanie a klasifikácia je činnosť, pri ktorej má pedagogický takt významnú úlohu. Z hľadiska učiteľov i žiakov patrí skúška a klasifikácia k najcitlivejším stránkam vyučovania. Skúšanie, ale najmä hodnotenie odpovedí žiakov vyžaduje od učiteľa plné sústredenie, je to samo o sebe psychicky náročná činnosť. Preto nie je div, že práve v tejto etape vyučovacej hodiny dochádza najčastejšie ku konfliktom, napätiam, frustráciám a pod. – najmä ak sa učiteľ nespráva pedagogicky taktne.

Vo všeobecnosti za pedagogicky taktné možno považovať také počínanie si učiteľa, v ktorom sa vyvažuje kontrolná a výchovná funkcia skúšania a známkovania a ktoré žiakov neznechutí, ale kladne motivuje do ďalšej práce.

Sú však, žiaľ, prípady, keď sa učiteľ díva na známkovanie ako na prostriedok, ktorým môže úspešne pozdvihnúť svoju autoritu a popularitu u žiakov, a to či už vzbudzovaním strachu alebo benevolenciou. Nebezpečný je ako liberalizmus – mierne známkovanie, kladenie ľahkých otázok –, tak aj nadmerná prísnosť. Je zrejmé, že takéto chápanie hodnotenia nemá nič spoločné s učiteľovým pedagogickým taktom. Učiteľovo pedagogicky netaktné správanie pri známkovaní je predmetom zostrenej pozornosti žiakov.

Pre „dobrého“ žiaka môže horšia známka pôsobiť povzbudzujúco (chce si ju opraviť) alebo odradzujúco (zanevrie na učenie). Podobne, na „horšieho“ žiaka môže lepšia známka pôsobiť negatívne (bola to náhoda, dal mi ju z ľútosti) a stráca chuť do učenia, a ak dostane horšiu známku, je opäť znechutený (som hlúpy, na viac nemám). Tu má zapôsobiť učiteľ svojimi pedagogickými schopnosťami motivovať žiakov k učeniu. Pri skúšaní učiteľovi vadieva okolnosť, že dobre pozná každého žiaka. Preto mu padne za ťažko dať dobrému žiakovi zlú známku za slabú odpoveď, rovnako ako dať dobrú známku známemu leňochovi a lajdákovi, ktorý si vytiahol „šťastnú“ otázku. Známkovať sa má objektívne. Pri hodnotení žiackych vedomostí pomocou známok musí učiteľ rešpektovať isté didaktické požiadavky:
1.) Objektívnosť hodnotenia. Známka má odzrkadľovať skutočnú, reálnu úroveň vedomostí z učiva, požadovaného osnovami. 2.) Diferencovaný charakter známok. Učebné výsledky žiakov treba hodnotiť z rôznych stránok rôznym spôsobom. Učiteľ má žiakov systematicky sledovať, pozorovať ich prácu, aby tým dosiahol čo najväčšiu objektivitu a diferencovanosť.
3.) Adekvátnosť známkovania v očiach žiaka. Žiak má vedieť a pochopiť, prečo dostal príslušnú známku. Iba v takom prípade je známka je známka prostriedkom, stimulátorom lepšej práce. Preto je nevyhnutné spolu s číselným vyjadrením podať aj ústny alebo písomný hodnotiaci posudok, ktorý by vysvetlil kladné i záporné stránky odpovede a naznačil ďalší spôsob žiakovej práce.

Učiteľ nemusí známkovať jednotlivý druh práce, ale môže klasifikovať niekoľko úloh, ktoré žiak vypracoval cez celú vyučovaciu hodinu. V tom prípade učiteľ oznámi výsledok – známku – na konci hodiny. Takýto spôsob previerky a hodnotenia sa nazýva celohodinové známkovanie.

Rovnakú úroveň vedomostí je nutné klasifikovať rovnakým spôsobom. Základným dokumentom pre hodnotenie vedomostí sú osnovy. Žiak dostane zodpovedajúcu známku podľa toho, ako ovláda látku stanovenú osnovami v tej či onej etape výučby. Didaktika stanovila pravidlá pre hodnotenie vedomostí, zručností a návykov žiakov.

Je potrebné, aby ich budúci pedagóg dobre poznal a aby sa ich naučil uplatňovať vo svojej praxi.
1.) Je potrebné povedať žiakom svoje požiadavky a ukázať im na príklade niektorých odpovedí, aké vedomosti sú dostatočné, dobré či výborné.
2.) Pri hodnotení je nevyhnutné rozobrať žiakovu odpoveď a poukázať na to, na čo sa má žiak pri opakovaní látky sústrediť.
3.) Je treba žiakov pri klasifikácii pochváliť, nie je však správne chváliť stále tých istých.

Zásady hodnotenia a klasifikácie
1.) Hodnotenie žiakov je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu.
2.) Žiaci musia byť v procese vzdelávania pravidelne hodnotení a majú právo dozvedieť sa výsledok hodnotenia.
3.) Hodnotenie žiakov sa môže realizovať klasifikáciou a slovným hodnotením.
4.) Klasifikácia je jednou z foriem hodnotenia, jej výsledky sa vyjadrujú určenými stupňami na 5 bodovej stupnici.
5.) Slovné hodnotenie je formou hodnotenia, ktorého výsledky sú obsiahnuté v slovnom komentári, kde učiteľ ocení klady i nedostatky práce žiaka.
6.) Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a súhrnné hodnotenie. Priebežné hodnotenie sa uplatňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka a má hlavne motivačný charakter. Súhrnné hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa spravidla uskutočňuje na konci prvého a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí v danom predmete.
7.) V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi.
8.) Pri priebežnom hodnotení učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť. Pri súhrnnom hodnotení objektívne hodnotí kvalitu vedomostí, zručností a návykov.
9.) Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiakov, ktoré dosiahli vo vyučovacích predmetoch, v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, schopnosti používať osvojené vedomosti, zručnosti a návyky, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiakov podľa vnútorného poriadku školy.

Pri klasifikácii výsledkov vo vyučovacích predmetoch sa v súlade s požiadavkami učebných osnov hodnotí:
a) celistvosť, presnosť, trvácnosť osvojenia požadovaných poznatkov, faktov, pojmov, definícií, zákonitostí a vzťahov,
b) kvalita a rozsah získaných zručností vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti,
c) schopnosť zaujať stanovisko a uplatňovať osvojené poznatky a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení prírodných a spoločenských javov a zákonitostí,
d) schopnosť využívať a zovšeobecňovať skúsenosti a poznatky získané pri praktických činnostiach,
e) kvalita myslenia, predovšetkým jeho logickosť, samostatnosť a tvorivosť,
f) aktivita v prístupe k činnostiam, záujem o ne a vzťah k nim,
g) presnosť, výstižnosť, odborná a jazyková správnosť ústneho a písomného prejavu,
h) kvalita výsledkov činnosti,
i) osvojenie účinných metód samostatného štúdia.

Výchovno-vzdelávacie výsledky sa klasifikujú podľa týchto požiadaviek:
Stupeň 1 (výborný)
Žiak ovláda poznatky, fakty, pojmy definície a zákonitosti, ktoré požadujú učebné osnovy, celistvo, presne a úplne a chápe vzťahy medzi nimi. Pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a motorické činnosti. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí.

Myslí logicky správne, zreteľne sa u neho prejavuje samostatnosť a tvorivosť. Jeho ústny a písomný prejav je správny, presný a výstižný. Grafický prejav je presný a estetický. Výsledky jeho činnosti sú kvalitné, iba s menšími nedostatkami.

Stupeň 2 (chválitebný)
Žiak ovláda poznatky, fakty, pojmy definície a zákonitosti, ktoré požadujú učebné osnovy, v podstate celistvo, presne a úplne. Pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a motorické činnosti. Samostatne a produktívne alebo s menšími podnetmi učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí. Myslí správne, v jeho myslení sa prejavuje logika a tvorivosť. Ústny a písomný prejav máva menšie nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Kvalita výsledkov činnosti je spravidla bez podstatných nedostatkov. Grafický prejav je estetický, bez väčších nepresností.

Stupeň 3 (dobrý)
Žiak má v celistvosti, presnosti a úplnosti osvojenia poznatkov, faktov, pojmov, definícií a zákonitostí, ktoré sú predpísané učebnými osnovami, nepodstatné medzery. Pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych a motorických činností sa prejavujú menšie nedostatky. Podstatnejšie nepresnosti a chyby vie s učiteľovou pomocou korigovať. V uplatňovaní osvojených vedomostí a zručností pri riešení teoretických a praktických úloh sa dopúšťa chýb. Uplatňuje poznatky a hodnotí javy a zákonitosti podľa podnetov učiteľa. Jeho myslenie je v celku správne, nie je vždy tvorivé. V ústnom a písomnom prejave má nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti, grafický prejav je menej estetický. V kvalite výsledkov jeho činnosti sú častejšie nedostatky.

Stupeň 4 (dostatočný)
Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojenia požadovaných vedomostí závažné medzery. Pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych a motorických činností je málo pohotový a má väčšie nedostatky. V uplatňovaní osvojených vedomostí a zručností pri riešení teoretických a praktických úloh sa vyskytujú závažné chyby. Pri využívaní vedomostí na výklad a hodnotenie javov je nesamostatný. V logickosti myslenia sa vyskytujú závažné chyby a myslenie nie je tvorivé. Jeho ústny a písomný prejav má vážne nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. V kvalite výsledkov jeho činnosti a v grafickom prejave sa prejavujú nedostatky, grafický prejav je málo estetický. Závažné nedostatky a chyby vie žiak s pomocou učiteľa korigovať.

Stupeň 5 (nedostatočný)
Žiak si neosvojil vedomosti požadované učebnými osnovami celistvo, presne a úplne, má v nich závažné a značné medzery.

Jeho zručnosť vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti má podstatné nedostatky. V uplatňovaní osvojených vedomostí a zručností pri riešení teoretických a praktických úloh sa vyskytujú veľmi závažné chyby. Pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí nevie svoje vedomosti uplatniť, a to ani na podnet učiteľa. Neprejavuje samostatnosť v myslení, vyskytujú sa u neho časté logické nedostatky. V ústnom a písomnom prejave má závažné nedostatky v správaní, presnosti a výstižnosti. Kvalita výsledkov jeho činnosti a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Závažné nedostatky a chyby nevie opraviť ani s pomocou učiteľa.

Postup pri slovnom hodnotení
1.) Rozsah a štruktúra slovného hodnotenia jednotlivých predmetov, priebežného i súhrnného, je v právomoci učiteľa.
2.) Obsah slovného hodnotenia by sa mal sústrediť najmä na pozitívnu motiváciu žiaka, súčasne však musí byť objektívne a dostatočne kritické.
3.) Slovné hodnotenie musí obsahovať konkrétne vyjadrenie toho, čo žiak v danom vyučovacom predmete zvládol a v akej kvalite. Malo by obsahovať tiež ďalší postup rozvoja žiaka so zreteľom na jeho individuálne schopnosti a usilovnosť.
4.) Obsah a formu slovného hodnotenia ovplyvňuje charakter jednotlivých vyučovacích predmetov.
V predmetoch s prevahou praktického a výchovného zamerania bude v súlade s požiadavkami učebných osnov slovne ohodnotené:
- stupeň tvorivosti a samostatnosti prejavu,
- osvojenie si potrebných vedomostí, skúseností, činností a ich tvorivá aplikácia,
- kvalita prejavu a výsledkov činnosti,
- vzťah žiaka k činnostiam a záujem o ne,
- rozvoj estetického vedomia, vzťah k umeniu,
- všeobecná telesná zdatnosť a výkonnosť s prihliadnutím na somatotyp žiaka, jeho zdravotný stav a starostlivosť o vlastné zdravie,
- uplatňovanie naučených schopností v praxi,
- schopnosť spolupracovať s inými,
- schopnosť sebahodnotenia a hodnotenia iných,
- vzťah k práci,
- osvojenie si praktických zručností a návykov,
- miera morálneho a etického rozvoja žiaka.

, | 05. června 2007
Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?