História Košíc

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 6081×

Příbuzná témata



História Košíc

13. storočie

Mesto Košice sa vyvinulo na geograficky i strategicky najdôležitejšom bode Košickej kotliny. O priaznivých podmienkach pre život v tejto oblasti svedčí skutočnosť, že pri obci Seňa sa našiel jeden z najstarších dokladov o živote človeka nielen na Slovensku, ale aj na území bývalého Československa. Bohaté archeologické lokality z pozdnejších (obcí najmä Barca) sú dokladom nepretržitého obývania Košickej kotliny, a teda aj miesta, na ktorom sa vyvíjali dnešné Košice. Archeologické nálezy dokladujú kontinuitu osídlenia tohto územia slovanským obyvateľom od avarsko-slovanského obdobia do 13.storočia, z ktorého pochádzajú prvé písomné správy a doklady. Z listín Jágerskej kapituly z roku 1230 vysvitá, že Košice boli už začiatkom 13.storočia vyvinutou osadou s farským kostolom. Uhorský panovník Béla IV. povolal sem nemeckých kolonistov, aby vyplnili medzery v obyvateľstve, ktoré nastali po tatárskom vpáde v roku 1241. Listiny z roku 1249 a 1261 hovoria o privilégiách „hostí", ktorí začali s výstavbou kolonizačného mesta. Pôvodná slovenská osada Nižne Košice bola začlenená do novovznikajúceho urbanistického celku, ktorý po roku 1290 obohnali hradbami. Privilégiá panovníkov, zručnosť košických remeselníkov a najmä prekvitajúci obchod predurčili Košice na primát v celej východoslovenskej oblasti. Zvýraznením tohoto bolo zriadenie Kráľovskej komory koncom 13.storočia v Košiciach, ktorá reprezentovala najvyšší orgán štátnej moci v tejto časti krajiny. Komora vyberala dane a dávky, spravovala kráľovské majetky, kontrolovala colné a tridsiatkové stanice. Jej sídlo bolo v tzv. „Kráľovskom dome",
14. storočie

Zisky zo vzmáhajúceho sa mesta chceli si prisvojiť začiatkom 14.storočia Omodejovci. Keď panovník Karol Róbert daroval Košice palatínovi Omodejovi z rodu Aba, hrozila mestu feudálna závislosť. Košičania však roku 1311 povstali a Omodeja zabili. Do sporu Košičanov s Omodejovcami zasiahla kráľovská komisia, ktorá zabezpečila nezávislosť mesta Košíc. Porážku vojsk Omodejovcov pri Rozhanovciach roku 1312, na ktorej mali veľký podiel aj ozbrojení Košičania, začína ďalšie obdobie rozvoja a rozkvetu mesta. Panovníci odmieňali Košice za ich podporu novými a novými privilégiami. Ľudovít I. povýšil Košice roku 1347 na druhé miesto v hierarchii uhorských kráľových miest za sídelným Budínom. Formálnym zvýraznením toho bolo vydanie erbovej listiny mestu v roku 1369, ktorá predstavuje najstarší mestský armáles v Európe.

Aj výzor erbu zvýrazňoval výsadné postavenie Košíc.
Najvýznamnejšou obchodnou výsadou bolo „právo skladu" a od roku 1361 aj „právo generálneho skladu". Podľa toho cudzí kupci museli zložiť svoj tovar z vozov v Košiciach a odpredať ho domácim vo veľkom. Miestni kupci ho predávali potom doma i po celom kráľovstve so značným ziskom. Významné obchodné postavenie Košíc v stredoveku dokumentuje existencia košických mincí,

Strategický, hospodársky, kultúrny a spoločenský význam Košíc v 14. a 15. storočí zabezpečil mestu vedúce postavenie v celom Uhorsku i v združení východoslovenských miest (Košice, Levoča, Bardejov, Prešov a Sabinov). V Košiciach sídlila Kráľovská komora, Tridsiatkový úrad, Soľná komora,najvyšší kapitán Predtisia, metropolné cechy a pozdejšie ďalšie úrady a hospodárske i kultúrne inštitúcie. Okolo roku 1480 sa počet obyvateľov Košíc pohyboval okolo 10 000. Na vtedajšie časy to bolo jedno z najväčších stredoeurópskych miest. Mnohé výsady dostalo mesto ešte za panovania Žigmunda Luxemburského, ktorého podporovalo v jeho vojenských akciách. Košice sa tešili priazni a pozornosti aj kráľa Mateja Korvína, ktorí bol taktiež štedrým podporovateľom dostavby košického Dómu sv. Alžbety. V období jeho vlády dokončili južnú vežu a pristavali bočné kaplnky. V rokoch 1490-1491 boli mesto, jeho hradby, Dóm, ako aj predmestia poškodené dlhým obliehaním vojsk poľského kráľoviča Jána Alberta. V tomto desaťročí 15.storočia sa zastavuje vrcholenie konjunktúry Košíc. Mesto postihli v prvej polovici 16.storočia vojny medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským, ktoré sa začas odohrávali priamo pod jeho hradbami (1528, 1536). Zápoľský obsadil Košice, čím ich odrezal od východoslovenského zázemia. Habsburgovia presťahovali centrálne úrady do Prešova. Zápoľský zveril mestskú správu potiským Maďarom, krorí sa uchýlili do Košíc pred Turkmi. Po vojnových pohromách postihla mesto aj živelná pohroma. Dňa 13. apríla 1556 zachvátil Košice obrovský požiar. Popolom ľahli kostoly a kláštory, radnica, mestské brány a bašty, drevené časti vnútorného opevnenia, vonkajšie palisády, obranné zariadenia, ako aj celé ulice v južnej a západnej časti mesta. Mesto Košice i jeho obyvatelia vychádzali postupne na mizinu, a tak mestská rada bola nútená poprosiť panovníka o oslobodenie od daní a poplatkov na 8 rokov. Obnoviť poškodené opevnenia mesta bolo možné len za výdatnej pomoci Prešova, Levoče, Bardejova a Šarišskej stolice. 19. storočie

Košice v stredoveku bohaté a mocné, vstúpili do 19. storočia ako malé vidiecke mesto, v ktorom žilo okolo 6000 stálych obyvateľov.

V polovici storočia sa ich počet zvýšil na 13.200 a na začiatku 20. storočia vzrástol na 44.200 ľudí. Podľa počtu obyveteľov zaujímali medzi uhorskými mestami šestnáste až osemnáste miesto. Po revolúcii 1848-49 sa takmer všetka spoločenská energia preniesla do hospodárskej sféry. Vznikali nové továrne, az ktorých najsolídnejšie sa vyvíjal Ungarov podnik (najprv liehovar, potom výroba droždia a parný plyn) a štátna tabaková továreň. Prosperujúci cukrovar inštaloval prvý parný stroj v meste (1852). Boli založené základy moderného pivovarníctva a sladovníctva. Zatiaľ čo sa priemysel zameriaval prevažne na spracovanie poľnohospodárskych plodín, a k poľnohospodárstvu sa aj obracal, veľkoobchod ovládli odbory železiarstva, sklenárstva a drevárstva, a to popri tradičnom obchode s vínom. Priemysel akceptoval technické výdobytky a obchod požadoval rýchlejší rozvoj dopravy. V novembri 1856 prišiel do Košíc prvý telegram (z Pešti) a v júli 1867 prvý kábelogram z New Yorku. 5. Júla 1860 o jedenástej predpoludním dorazil do mesta prvý vlak a o desať rokov neskôr sa železničné koľajnice rozbiehali už tromi smermi. Prudko sa rozvíjal tiež spoločenský život. Jeho aktivizáciu charakterizovala verejná zbierka na stavbu všeobecnej nemocnice (od roku 1812), potom založenie spoločenského kasína (1828), neskôr vznik ženského dobročinného spolku (ktorý v r. 1839-40 zriadil prvú materskú školu v meste) a telocvičného ústavu ( so školou šermu a plávania, 1845). Ale aj slávne bály šľachty a mešťanov, zábavy pospolitého ľudu, tiež rozličné umelecké akadémie, a stále bohatšie kníhkupecké pulty, návštevy mestských a vzdialenejších kúpeľov, prechádzky po nových promenádach peši aj koňmo, zábavné i poučné atrakcie - to všetko a ešte mnoho iných podujatí strhávalo mestskú pospolitosť do víru nového života a vyvádzalo ju z feudálnej uzavretosti. Rešpektujúc územný a stavebný rozvoj mesta rozhodla sa v roku 1860 mestská vrchnosť včleniť všetky predmestia do mestského orgazmu. K štyrom ‘kvartálom’ (štvrtiam) starého mesta pribudli ďalšie štyri, a to Františkovo mesto na severozápade, Jozefovo mesto (neskoršie i s Táborom) na juhozápade, Alžbetino mesto na juhu a Nové mesto na východe. Mesto bolo prirodzene viacjazyčné. Nemci udržiavali kontinuitu vývoja vlastne uz od čias jeho založenia, ale po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 sa svojej hegemónie vzdali. Maďari, ktorých spočiatku reprezentovala prevažne šľachta, pripravovali sa na prevzatie moci, a v šesťdesiatych rokoch svoj cieľ aj dosiahli.

Najpočetnejší boli Slováci, ktorí obsadili najnižšie priečky spoločenského rebríčka a nemali ambície ujať sa správy mesta, alebo do nej preniknúť. Pravda však je, že aj najmenšie pokusy o národné prebudenie alebo o politickú aktivizáciu Slovákov boli hneď v zárodku a so všetkou rozhodnosťou ‘raz navždy’ likvidované. Konala tak maďarská revolúcia v rokoch 1848-49, dialo sa tak aj po roku 1867 v duchu idey maďarského národného štátu, teda s cieľom túto časť populácie odnárodniť a pomaďarčiť. Stále viac sa Košice podobali ostaným európskym mestám.Napriek rozličným zvratom a otrasom vyrástli v moderné, živo pulzujúce mesto. .

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?