Hinduizmus

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 2691×

Příbuzná témata



Hinduizmus

HINDUIZMUS


Obsah

1. Čo je to hinduizmus?
2. Dejiny hinduizmu
3. Sväté spisy hinduizmu
4. Učenie hinduizmu
5. Hinduistické obrady a sviatky
6. Panteón hinduistických bohov
7. Niektorí ďalší hinduistickí bohovia
8. Mahátma Gándhí


Čo je to hinduizmus ?

Hinduizmus nemá formulované žiadne určité vyznanie, nemá zakladateľa, hierarchiu kňazov ani riadiaci orgán. Má však učiteľov, tzv. svami, a duchovných vodcov, tzv. guru.
Hinduizmus je celý komplex článkov viery a inštitúcií, ktoré sa vynárali od čias, keď boli napísané ich starobylé (a najposvätnejšie) spisy, védy, až dodnes. Je to len voľný pojem, ktorý opisuje rad náboženstiev a siekt (sampradája), ktoré sa vyvíjali po vyše tisíc rokov pod vplyvom zložitej staroindickej mytológie. Možno povedať, že hinduizmus je kult boha Višnua alebo boha Šivu alebo bohyne Šakti alebo ich vtelení, podôb, manželiek alebo potomkov. Hoci má hinduizmus 330 miliónov bohov predsa nie je polyteistickým náboženstvom. Hinduisti sú v podstate monoteisti. Veria v jediného, najvyššieho Boha Brahmana, Absolútno.. Rozmanití bohovia a bohyne hinduistického panteónu sú skôr predstavitelia mocí a funkcií jedného najvyššieho Boha vo viditeľnom svete.


Dejiny hinduizmu

Korene hinduizmu siahajú asi 3 500 rokov do minulosti, keď vlna sťahovania národov priviedla Árijcov so svetlou pleťou zo severozápadu do údolia Indu. Odtiaľ sa tento ľud rozšíril po rovinách rieky Gangy naprieč celou Indiou. Náboženské predstavy prisťahovalcov sa utvárali na základe starobylých iránskych a babylonských učení. Jednou nitkou, ktorú má hinduizmus spoločnú s mnohými inými kultúrami, je povesť o potope.

Hinduistická povesť o potope
Ráno priniesli Manuovi (praotcovi ľudstva a prvému zákonodarcovi) vodu na umývanie.. Keď sa umýval, dostala sa mu do rúk ryba (Višnu vo svojom vtelení Matsja).Prehovorila k nemu slovo: „Postaraj sa o mňa a ja ťa za chránim!“ „Pred čím ma zachrániš?“ „Potopa uchváti všetkých týchto tvorov; a od tej ťa zachránim.“ „Ako sa mám o teba postarať?“ Ryba poučila Manua, ako sa má o ňu starať. Nato povedala: „V tom a tom roku príde potopa. Potom ma (moju radu) poslúchneš a pripravíš loď; a keď sa potopa zdvihne, vojdeš do lode a ja ťa zachránim.“ Manu urobil, čo mu ryba kázala, a počas potopy ryba odtiahla loď na vrch severu. Potom povedala: „Zachránila som ťa. Priviaž loď ku stromu, ale nedaj sa vodou strhnúť.

Až voda opadne, smieš postupne schádzať dolu.“

Hoci náboženstvo hinduizmu je výsledkom päťtisíc rokov trvajúceho náboženského, filozofického a literárneho vývoja, samotný názov pochádza až z 13.stor. po n.l. Používali ho moslimskí dobyvatelia, ktorí prichádzali do Indie, aby rozlíšili tamojšie náboženstvo od islamu. Hindu je perzský výraz pre Indov. Pre toho, kto nie je Ind, je náboženstvo hinduizmu ťažko pochopiteľné. Veľký rozdiel od ostatných náboženstiev je napr. v tom, že sa človek ako hinduista rodí, nemôže sa ním stať. K hinduizmu sa hlási v Indii okolo 700 miliónov ľudí, mimo nej ďalších asi 35 miliónov, t.j. približne každý ôsmy človek (13%) zo svetovej populácie. Sväté spisy hinduizmu

Po čase sa indické články viery, mýty a legendy zapisovali a dnes tvoria sväté spisy hinduizmu. I keď sú tieto posvätné diela rozsiahle, nepokúšajú sa predložiť jednotné hinduistické učenie.
Najstaršie hinduistické spisy sú védy, zbierka modlitieb a hymien. Védy sú rozdelené do 4 zbierok známych ako Rig-véda, Sáma-véda, Jadžur-véda a Atharva-véda. Boli napísané počas niekoľkých storočí a dokončené okolo roku 900 pred n. 1. K védam sa po istom čase pripojili ďalšie spisy, medzi ktoré patrili bráhmany a upanišády.
Bráhmany určujú, ako sa majú konať obrady a obete, domáce i verejné, a podrobne rozoberajú ich hlboký význam.
Upanišády (doslovne „sedenia pri učiteľovi“), známe tiež ako védanty a písané v rokoch 600—300 pred n. 1., sú spisy, ktoré podávajú zdôvodnenie všetkého myslenia a konania podľa hinduistickej filozofie. V týchto spisoch sú vyslovené náuky o sansáre (sťahovanie duší) a karme (viere, že skutky minulého života sú príčinou terajšieho postavenia v živote).
Ďalší súbor spisov sú purány, alegorické poviedky obsahujúce mnoho hinduistických mýtov o bohoch , bohyniach aj o hinduistických hrdinoch. Patria tu aj eposy Rámajana a Mahabhárata, ktoré podrobne popisujú hinduistické vierovyznanie a jeho praktizovanie. Bhagavadgíta (časť Mahabháraty) je najvyšším poučením o mravnosti. Poučky Bhagavadgíty tvoria najvyšší stupeň náboženstva a najvyšší stupeň mravnosti.
Niektoré spisy hinduizmu (védy, bráhmany a upanišády) sa chápu ako šruti, čo znamená „počuté“, preto sa považujú za priamo zjavené sväté písmo. Iné, ako eposy a purány, sú smriti, čo znamená „zapamätané“, a teda zostavené ľudskými autormi, hoci odvodené zo zjavenia.


Učenie hinduizmu

Ahinsa = nenásilne
Jedným zo základných pojmov hinduizmu, ktoré majú vplyv na myslenie a každodenné správanie veriacich je pojem ahinsa čiže nenásilie, ktorým sa tak preslávil Mahátma Gándhí.

Na základe tejto filozofie nemajú hinduisti zabíjať, ani robiť násilie iným tvorom, čo je jedna s príčin, prečo ctia niektoré zvieratá, ako kravy, hady a opice. Najprísnejšími zástancami učenia ahinsa a úcty k životu sú stúpenci džinizmu (založeného v 6. storočí pred n.l.), ktorí chodia bosí, ba nosia masku na tvári, aby náhodou neprehltli nejaký hmyz.

Varna = kastový systém
Ďalšou základnou stránkou je varna, jeho kastový systém, ktorý rozdeľuje spoločnosť do pevne vymedzených tried (kást). Hlavné spoločenské kasty sú štyri: 1. kňazi- brahmani,
2. vládcovia a bojovníci- radžovia a kšatrijovia, 3. obchodníci a roľníci- vaišjovia
4. robotnícka trieda- šúdrovia. Okrem toho sú aj ľudia, ktorí nepatria do nijakej kasty, vydedenci- nedotknuteľný. Všetci ostatní sú zaradení do niekoľkých kást alebo podkást s presne vymedzenými povinnosťami. Podľa tradície sú kasty celkom uzavreté. Čleň jednej kasty nesmie uzavrieť manželstvo s členom inej kasty, dokonca s ním či s ňou nesmie ani jesť. Z tohto prísneho kastového systému, nie je takmer žiadna možnosť úniku. No priemerný hinduista ani únik nehľadá. Chápe svoje zaradenie ako svoj predurčený, nevyhnutný životný údel, ktorý je dôsledkom jeho činov v predchádzajúcom živote čiže karmou. Tento starobylý kastový systém, ktorý drží každého na jeho mieste v spoločnosti, je v skutočnosti i rasový a „obsahuje odlišné rasové typy, od toho, ktorý je známy ako árijský [so svetlou pleťou], až po preddrávidské kmene [s tmavšou pleťou]. Varna čiže kasta znamená „farbu“. Prvé tri kasty boli Árijci, najsvetlejší ľudia, štvrtá kasta zahrnujúca domorodcov s tmavou pleťou, bola neárijská. Hoci kastový systém je vládou už veľa rokov považovaný za nezákonný, pretrváva dodnes.

Reinkarnácia a karma
Ďalším základným článkom viery, ktorý vplýva na hinduistickú etiku a správanie, je učenie o reinkarnácii a učenie o karme. Učenie o reinkarnácii hovorí, že po smrti prejde duša vždy do iného tela, kým sa z kolobehu znovuzrodení nevyslobodí. Súhrn všetkých činov a jednaní, ktoré človek za svojho života vykoná (karma) nebudú odplatené na onom svete v nebi alebo pekle, ale v budúcom živote. Takže dobré alebo tiež zlé činy zapríčiňujú prevtelenie do vyššieho alebo nižšieho stupňa. Cieľom veriacich teda nie je prevtelenie, ale vykúpenie z kolobehu životov- mókša.
Formou zbožnosti- bhakti: intenzívnym plnením rôznych obradov a príkazov môže človek dospieť k lepšiemu prevteleniu, ale nie vždy dosiahnuť vykúpenie z kolobehu životov. K mokše- ceste vykúpenia- sa dospeje cez cestu poznania (džňanamárga), cestu jednania (karmamárga) a cestu uctievania (bhaktijóga).

Hinduistické obrady a sviatky

Život hinduistu tvoria denné obrady (ranné a večerné modlitby, príkazy, obete) návštevy chrámov s uctievaním bohov, každodenné meditácie a púte na posvätné miesta. Takmer všetky najdôležitejšie hinduistické obrady sa vykonávajú doma, preto vo väčšine domov majú izbu alebo kútik, kde je domáca svätyňa. V svätyni je socha alebo symbol boha. Sú tam pestrofarebné výjavy z hinduistickej mytológie alebo zobrazenia hrdinských činov bohov. Veriaci pomaže boha a súčastne odrieka texty. Potom si pred neho sadne a medituje. Pred svätyňou zapália kadidlo alebo aromatické tyčinky a položia kvety a potravu. Veria že boh zje nemateriálnu časť a zvyšok potom rozdajú buď veriacim, alebo chudobným. Podobným spôsobom prebieha aj uctievanie v chráme.
Základnou jednotkou spoločnosti je rodina, preto každé obdobie v živote jednotlivca sprevádzajú rodinné obrady. Narodenie, uvedenie do dospelosti, svadba i smrť, každá z týchto udalostí má vlastný rituál, tak ako každodenné uctievanie bohov alebo každoročné sviatky. Pripomínajú človeku že je súčasťou rodiny. Mnohé z hinduistických obradov sa priamo viažu na najposvätnejšiu rieku Gangu čiže Ganga Ma (Matka Ganga), ako ju volajú oddaní hinduisti. Ganga úzko súvisí s ich každodenným prežívaním a s ich starobylou mytológiou. Veria, že predtým existovala v nebi ako Mliečna dráha a že má moc oslobodzovať, očisťovať a uzdravovať veriacich. Preto sa Indovia sa schádzajú k rieke konať púdžu, uctievanie obeťami kvetov, spevom modlitieb a tým, že prijímajú od kňazov tilak, znamienko na čelo červenou alebo žltou farbou. Potom sa brodia do rieky a vykúpu sa. Ďalší zase prinášajú telá svojich zosnulých, aby ich pri rieke spálili na vatre a ich popol rozhodili do rieky. Veria, že to zaručuje večnú blaženosť odchádzajúcej duši. Panteón hinduistických bohov

Hinduizmus si, síce robí nárok na milióny bohov, no v praxi sú uctievaní určitý obľúbení bohovia, na ktorých sa sústredili rôzne sekty hinduizmu. Traja z popredných bohov sú zoskupení v tom, čomu hinduisti hovoria trimurti, trojica, triáda bohov.
Trojica sa skladá z Brahmu stvoriteľa, Višnua udržiavateľa a Šivu ničiteľa a každý má najmenej jednu manželku. Brahma má za ženu Sarasvatí, bohyňu poznania. Višnuova manželka je Lakšmí a Šivova prvá manželka bola Satí, bohyňa, ktorá spáchala samovraždu. Bola prvou ženou, ktorá vstúpila do obetného ohňa, a tak sa stala prvou satí. Podľa jej mýtického príkladu sa tisíce indických vdov po stáročia obetúvali na pohrebnej vatre svojho mŕtveho manžela, hoci tento zvyk je dnes už protizákonný. Brahma stvoriteľ a pán všetkých tvorov, stojí nad všetkými kultmi.

Nieje mu zasvätení žiadny chrám ani iné kultové miesto. Višnua, udržovateľ a pán ľudského rodu, je stelesnením dobroty. Sedí na nebesiach na tróne pri svojej žene, bohyni Lakšmí. Pretože sa veľmi zaujíma o svet, z času na čas zostúpi v niektorej zo svojich inkarnácií na zem.
Šiva, ničiteľ i tvorca nového života, je považovaný za zdroj dobra aj zla. Často je opisovaný ako sa túla po nebezpečných miestach, po bojiskách a cintorínoch. Inokedy je zobrazený ako veľký askéta, pohrúžený v Himalájách do dlhej meditácie. Vyznávači uctievajú Šivu v podobe sochy alebo ako symbol, lingam, krátky okrúhly falický stĺp, ktorý predstavuje tvorivú božskú silu. Hinduizmus má aj svoju najvyššiu bohyňu,Šakti, ktorá môže byť príťažlivá i desivá. Vo svojej príjemnejšej podobe je známa ako Párvatí a Uma a je zobrazovaná ako krásna mladá žena. Jej strašná povaha sa prejavuje ako Durga alebo Kálí, krvilačná bohyňa, ktorá má záľubu v krvavých obetiach. Je zobrazovaná obnažená až po boky a ovešaná mŕtvolami, hadmi a lebkami. V minulosti jej veriaci dokonca obetovávali uškrtené ľudské obete.


Niektorí ďalší hinduistickí bohovia

Aditi — matka bohov, nebeská bohyňa; Nekonečno
Agni — boh ohňa
Ganéša — Šivov syn, boh so sloňou hlavou, Pán prekážok, boh úspechu
Ganga — bohyňa, jedna zo Šivových manželiek a zosobnenie rieky Gangy
Hanumant — opičí boh a oddaný nasledovník Rámu
Manasa — bohyňa hadov
Mitra — boh svetla
Natarádža — Šiva v tanečnom postoji vnútri plamenného kruhu
Ráma — siedme vtelenie boha Višnua
Šašthí — bohyňa, ktorá ochraňuje ženy a deti pri pôrode


Mahátma Gándhí (1869-1948)

Mahátma Gándhí, ctený hinduistický vodca preslávený svojim nenásilným vedením pri napomáhaní snáh o nezávislosť Indie od Veľkej Británie (ktorú získala v roku 1947), bojoval za zlepšenie údelu miliónov Hindov. Hlásal Ahinsa (nenásilie) ako základnú morálnu hodnotu, pod ktorou rozumel starostlivý záujem o dôstojnosť a blaho každého človeka. Bojoval za vykorenenie nedotknuteľnosti a hierarchického kastového systému a presadzoval rovnosť žien vo všetkých oblastiach života. Vo svojom boji za nedotknuteľných, ktorých nazýval haridšan (Božie deti) sa pokúšal dosiahnuť pre nich štátom garantované minimálne životné podmienky. Zastával názor , že každý má zostať vo svojej kaste, do ktorej sa narodil, a vykonávať povolanie, ktoré zdedil od otca. Všetky kasty však pokladal za rovnocenné. TB.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?