Globalizácia

Kategorie: Ekonómia (celkem: 471 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 5670×

Příbuzná témata



Globalizácia

Globalizácia a hlavné tendencie

Vymedzenie pojmu globalizácia
Gruiz, Powers: Globalizácia ako globálna svetová dedina.
Nejaká profesorka z harwardu: Globalizácia, ekonomika je nákupná ulica v ktorej sa sústreďuje biznis, v ktorej podnikatelia nachádzajú všetko, čo potrebujú.
Tuttwark: Hovorí o turbokapitalizme, ktorý produkuje a ponúka nekonečné množstvo rôznych produktov, možno si ich kúpiť v historicky krátkom čase.
Výsledok fóra v Davose: Globalizácia ako výsledok digitálnej revolúcie. Proces podporovaný rozvojom celosvetových komunikačných systémov.

V súvislosti so širším vymedzením:
1. Globalizácia – vytváranie väčšieho až celoplanetárneho prepojenia. Ide o procesy, ktoré svojimi dôsledkami sa dotýkajú každého obyvateľa planéty. Napr. životné prostredie, zamestnanosť.
2. Globalizácia – proces formovania sa celosvetových technických a ekonomických systémov, ktoré súvisia s ďalším zvyšovaním valorizačných účinkov ekonomických aktivít.
3. Globalizácia ako proces integrácie rôznych aktivít do širšieho vnútorne prepojeného celku.
OCED charakterizuje globalizáciu ako proces v dôsledku, ktorého trhy a výroba v rozličných krajinách sa stávajú od seba čoraz závislejšie vďaka dynamike obchodu s tovarom, službami a mobilnosti kapitálu a technológií.
Globalizácia priamo či nepriamo sa prejavuje vo všetkých stránkach spoločenského života.
Významné miesto majú:
1. Technológie vo výrobe (doprave) – tvoria materiálne predpoklady a prostriedky globalizácie.
2. Rozmanitosť spoločenských ekonomických foriem – prostredníctvom ktorých sa realizujú.
Internacionalizácia, tranznacionalizácia a integrácia sa suplujú s globalizáciou.
Internacionalizácia – spája sa s rastom cez hranice. V porovnaní s globalizáciou je to užší jav.
Transnacionalizácia – rozvoj transnacionálnych korporácií (medzinárodných podnikov, firiem), ktorých je organizovaná medzinárodná výroba a súčasne vytvárajú vnútorný trh.
Integrácia – významná je funkcionálna integrácia. Prepájanie výrobných a ďalších súvisiacich aktivít.
Globalizáciu možno považovať za vývojový proces ekonomiky, ktorý nie je možné stotožňovať s hore uvedenými pojmami.
Oblasti globalizácie
1. Finančné toky
2. Energetické zdroje (ropa, zemný plyn)
3. Informačné toky
4. obchod a služby
5. zamestnanosť
Rýchlosť globalizácia sa zužuje od 1. oblasti k poslednej.

Prínosy a riziká v oblasti globalizácie
Z celosvetového hľadiska je globalizácia vnímaná pozitívne.
Pozitíva:
1.

liberalizácia spôsobuje že svetový obchod mimoriadne rastie
2. internacionalizácia podnikania – prístup k trhom
3. rastie konkurencia
4. informačné technológie, ktoré umožňujú šetriť náklady a čas
Problémy (riziká)
1. spoločnosť sprevádzaná nepredvídateľnými zmenami a šokmi v spoločnosti
2. globálna ekonomika výrazne ovplyvní bohatstvo medzi krajinami a vytvorí nerovnováhu medzi krajinami
3. nezamestnanosť – súvisí s konkurenciou
4. vyvolávajú sa vnútorné rozpory čo môže vyvolať sociálne explózie (štrajky)
5. informačné technológie šetria čas, náklady na druhej strane je problém s množstvom informácií a sťažujú implementáciu. 6. kriminalita, terorizmus, znehodnocuje sa ŽP
Neexistuje nástoj, inštitúcia, ktorý by negatívnym dôsledkom zabránila. Chýba celosvetová regulácia negatívnych dôsledkov globalizácie.

Kontrola procesu globalizácie
Tento proces nie je možné zastaviť, možno len ovplyvňovať izolované jednotlivé tendencie spojené s globalizáciou.
Globalizácia na jednej strane odhaľuje nedostatky a slabé stránky národných ekonomík. Slabá konkurencie schopnosť, problémy súvisiace s rizikom nezamestnanosti. Je na každej krajine, aby sa s G vyrovnala sama: otvoriť ekonomiku, mať konkurencieschopnú ekonomiku. Riziko dostať sa do izolácie je hlavne pre malé krajiny. Problémom je solídne kapitálové zázemie – investičné prostriedky na rozvoj technológií, dopravy, informačných systémov.

Riešenie problému globalizácie z pohľadu štátu/firmy
Neexistuje recept. Treba hľadať koncepčné riešenie, ktoré by malo vychádzať z:
 musí byť komplexné (musia byť zapojené všetky subjekty ekonomiky)
 je potrebné sledovať konštrukciu noriem správania a transparentnosť hospodárskych informácií a poslniť úlohu existujúcich inštitúcií
 zo stability hospodárskych rozvinutých krajín, by mali vyplývať impulzy pre stabilitu aj v iných oblastiach sveta.
Na jednej strane prebieha proces G a na strane druhej sú tendencie regionalizácie (vytvárajú sa určité celky). Vývoj svetovej ekonomiky povedie k vnútorne štruktúrovanému celku. Rozvoj regionalizácie a G sú v súlade, spoločne tieto procesy existujú.
Prezident ekonomického fóra: Schwab uviedlo v roku 1996 dvanásť charakteristík svetovej ekonomiky po roku 2000:
1. Svetová ekonomika bude globálnou ekonomikou založenou na silných regionálnych zoskupeniach.
2. Bude riadená megakonkurenciou.
3. Bude ekonomikou, ktorej konkurencieschopnosť bude určovaná schopnosťou transformácie informácie na poznatky a inteligenciu.
4.

Bude ekonomikou, v ktorej budú inovácie zamerané na zdrojovo náročný rast produktivity práce nahradené inováciami založenými na všestrannom využívaní ľudskej tvorivosti.
5. Bude molekurálnou ekonomikou, ktorej jednotlivci budú mať možnosť konať a vytvárať hodnoty.
6. Bude sieťou ekonomikou, v ktorej sa budú spomínané molekuly a kolektívy vzájomne prepájať.
7. Bude virtuálnu ekonomikou, ktorá bude prekonávať obmedzenia času a priestoru vytváraním virtuálnych korporácií, tímov a agentúr.
8. Ekonomikou bez sprostredkovateľov, ktorých nahradia moderné komunikačné siete.
9. Ekonomikou v reálnom čase, vyznačujúcou sa skracovaním výrobných cyklov.
10. Ekonomikou, ktorá bude mať charakter flexibilnej siete molekúl, pozostávajúcej z flexibilných rýchlych organizačných jednotiek, ktoré sú pospájané do pavučinového systému.
11. Ekonomickou, ktorej ťažiskové vstupy budú založené na vedomostiach a hodnota práce bude nahrádzať hodnotu vedomostí.
12. Ekonomika bude globálnou ekonomikou, ktorej rozvoj bude sprevádzaný oddeľovaním lokálnych osobitostí a ich identít.

Globalizácia na jednej strane vzbudzuje obdiv a očakávania a na strane druhej obavy. Optimisti – príležitosť ako vytvárať vyššie bohatstvo.
Pesimisti – obavy, vyplývajú z troch skutočností:
1. Narušuje životné podmienky a sociálne výdobytky občanov, ktoré za normálnych okolností garantuje štát
2. Globalizácie našťastie nevedie k uniformite kultúry.

Kritika globalizácie
Možno ju rozdeliť do troch prúdov:
1. Konzervatívny – vystupuje proti hlavným princípom slobodného trhu.
2. Ľavicový – odsudzuje globalizáciu z pohľadu nevyhovujúcich pracovných podmienok, kritizujú nezamestnanosť, hovoria o úpadku kultúry a ovládnutia spoločnosti peniazmi.
3. Environmentálny prúd – konštatuje, že zdroje na Zemi sú vyčerpateľné, vrátane životného prostredia. Nemáme planétu Zem kúpenú, ale len vypožičanú od budúcej generácie. Odmietajú slobodný obchod, kvôli zvýšeniu prepravy a tým raste emisií.

Hlavné tendencie, ktoré súvisia s globalizačným procesom
V oblasti politickej – s pádom Berlínskeho múru je problém kto bude riadiť svet. Dve centrá hospodárskej politiky (politické sily): Moskva, Washington, prešlo sa k multipolárnemu svetu – viac centier.

Presadzovanie vôle sa presadzuje silou a nie rokovaním.
 Tendencia plnej otvorenosti ekonomík
 Ďalším trendom je, že vývoj HDP sa vo svete odpútava od spotreby primárnych surovín a energií.
 Rastú investície nemateriálneho charakteru, do vedy, techniky, vývoja pracovnej sily, softwaru, organizácie.
 V riadení výrobného procesu sa presadzujú princípy minimalizácie zásob „JUST IN TIME“.
 100 % bezchybnosť produktov
 tendencia minimálizácie výrobných a dodacích lehôt
 celosvetové odpútanie sa ekonomického rastu od vytvárania pracovných miest čo je spôsobené: pracovná náročnosť technológií sa zužuje, odchodom kapitálu y mat. krajín do krajín, kde za pracovnú silu zaplatia menej.
 V minulosti vyššie zisky znamenali vyššie mzdy, dnes to už neplatí.
 Výrazné roztváranie sa nožníc medzi vývojom finančných tokov a reálnou ekonomikou
 Tok kapitálu je vyšší ako tok tovarov a služieb.
 Zostrenie konkurenčného prostredia, konkurencia uplatňovaná nielen v podnikoch, ale aj na úrovni štátu. Nástrojmi konkurencie sú najmä cena a kvalita.
 Vo sfére služieb sa prejavujú dve tendencie: industrializujú sa a modernizujú sa verejné služby sa cieľom minimalizovať nedostatky štátnej správy a zvyšovať konkurenciu trhových subjektov.
 Tendencia v medzinárodnej deľbe práce – intelektualizácia, sofistikácia výroby a dematerializácia produktov, čim ďalej tým menej sa realizuje preprava (pretože sa objem, hmotnosť materiálu znižuje). Ťažisko výroby sa presúva do technického rozvoja. Produkcia softwaru patrí k najdynamickejším odvetviam.
 Tendencia, ktorá sa prejavu v cenovej diferenciácii. Produkty náročné na vedu a výskum sú drahšie. Ak je niektorý produkt na najvyššom stupni inovácií, je drahší.
 Zaujímavý trend je, že transnacionálne korporácie si vymieňajú produkty v naturálnej podobe.
Pozitívne trendy
 Inovatívnosť produktov, minimalizácia zásob, rast vo výrobe a obchode, komercializácia kapitálu, informatizácia, poznanie, že zásoby surovín sú vyčerpateľné, tercionalizácia ekonomiky, rast efektivity a produktivity práce, rast zhodnocovania kapitálu, humanizácia výroby, zvyšovanie úrovne riadenia, integrácia v hospodárskom živote, posilnenie úlohy nadnárodných spoločností, liberalizácia obchodu, otvorenosť ekonomiky, rozvoj konkurencie, úspora energií a materiálov, skracovanie životnosti produktov.
Negatívne trendy
 Pomalý rast HDP, roztváranie nožníc v oblasti financií, nezamestnanosť, postupné znižovanie prírastkov HDP, proces diferencií bohatých a chudobných, znižovanie príjmov obyvateľstva, závislosť krajín na sebe, postupné zdražovanie cien ropy, vyššie zisky podnikov, ktoré sa neprejavujú vo vyšších platoch, znižovanie ponuky pracovných miest.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?